Jeden deň [Marcus and Martinus ]

17.

J:" prepáč mi za to , že som ta nedokázala zachrániť . Prepáč ..." povedala som a prestala som cítiť bytie jej srdca . Ako posledné som povedala : " nikdy na teba nezabudnem . Nikdy ." Keď som odpovedala , cítila som ako jej srdce vydalo zvuk . Zvuk , ako by...

Zvuk ako by jej srdce znova začalo byt . Začala dýchať , no hneď v zápäti prestala . Srdce sa jej zastavilo a ja som sa na ňu len pozerala . Nemohla som spraviť nič . Ani tie najdrahšie lieky by jej nepomohli . Bola by to strata času ju zachraňovať . Ak by sme ju zachránili , len by trpela . Každý deň by som prechádzala okolo psa , ktorý trpí .

J:" ľúbim ta " povedala som a ľahla si na jej brucho . Moje slzy stiekali na jej kožuch , ktorý už nikdy v živote neucitim . Nebude vedľa mna ležať . A hlavne , nebude ma mat kto rozveseliť . Keď bude Mac preč , ja budem sama . Sama, a nikdo ma nerozveseli . Pocítim tu najväčšiu samotu .

Čate ľudia !😄
Áno , premohla som sa .😇
Napísala som Vám veľmi krátku kapitolu . 😘 Je taká smutnejšia ,ale čo už 😭🤪
Dúfam že sa páčila ❤️
Nezabudnite dať VOTE🌟 alebo napísať KOMENTARIK ⌨️💬
Nová kapitola vyjde v piatok 😍
Táto kapitola ma 196 slov .
Lúčim sa a čau !! 😇😍❤️