Jeden deň [Marcus and Martinus ]

46.

V:" tak to už vážne netuším " sadla si vedľa mna . Ashley si sadla na druhu stranu. Chvíľku sme sedeli no potom som sa postavila a vyšla z bytu . Vedela som , kam mám ísť . Mala som namierené za Martinusom a Bellou . Nezabudla som zobrať ani ten papier. Baby za mnou neisli , asi vedeli že potrebujem byt sama.

Čakala som na taxík, ktorý ma mal zobrať na miesto. Ešte som ani nevedela , či budú doma. Vzala som mobil , napísala heslo a otvorila kontakty. Zavolala som teda Belle .

Bella's point of view:

Sedela som na gauči a túlila som sa k Tinusovi. Pozerali sme nejaký film , ani neviem ako sa volal. Pomaly som zaspávala , keď mi zazvonil mobil . Tinus sa postavil, ale opatrne aby ma nezobudil. Myslel si , že spím . Nevedela som kam ide , iba som počula že kráča dole schodami.

T:" ahoj Sofi , čo si chcela ? Áno jasne , môžeš sa u nás zastaviť , vieš adresu ? Aha dobre tak teda.." počula som ako sa tozpráva so Sofi . Dlho sme sa nevideli , dosť ma prekvapilo že volá teraz . Postavila som sa a cestu som mala namierenú dolu schodami . Snažila som sa nespadnúť, keďže som bola v polospánku. Zliezla som schody a šla som pomaly , aby si Tinus nevšimol že som hore .

T:" a prečo plačeš ? No... dobre , ale .. áno áno . Čakáme ťa , tak zatiaľ ." Zložil a položil telefón .

T:" prepáč zobudil som ťa ?"
B:" nie , bola som hore. Kdo volal ?" vedela som kdo , len som sa chcela tváriť že o ničom neviem.
T:" Sofi. Pýtala sa či by sa mohla nachvíľu zastaviť."
B:" dobre .. o koľkej príde ?"
T:" no asi za pól hodinu ? Ja neviem kde presne je teraz "
B:" dobre " otočila som sa a vyšla hore schodami. Sadla som si na gauč a nevedomky som zavrela oči.

Tinus's point of view

Čakal som na Sofi už asi 45 minút . Po pravde , celkom som sa aj tešil že ju konečne znova uvidím . S únavou som čakal pri kuchynskej linke a pri vedomí ma držal iba čierny čaj ktorý som si stihol spraviť aj dvakrát . Začali mi klipkať oči . Sadol som si na barovú stoličku . Rukou som si podoprel hlavu a myšlienky sa mi zpomalovali viac a viac . Skoro ma neprebudil ani zvonček ktorý zazvonil okolo pól jednej . Strašne rýchlo som sa strhol a nohy mi dopadli na zem . Vstal som a prešiel som ku dverám . Otvoril som ich a uvidel som zmrznutú Sofi ktorá stále plakala .

T:" čo tu robíš , a prečo plačeš ?" zdvihla hlavu na ktorej tvári bolo vidieť počudovanie .
S:" veď som ti volala , že prídem " naskočila mi do mozgu nedávna , no síce známa spomienka
T:" .. pre,-prepáč . Úplne som zabudol " zakoktal som sa . Toto sa omi už dlho nestalo . Pootvoril som dvere viac , aby mohla Sofi prejsť . Spravila krok , ktorý nakoniec skončil pádom . No , teda nie až tak hrozným pádom . Videl som že padá , tak som sa snažil ju chytiť,  no moja únava nejak nesúhlasila . Spadli sme na zem . Mal som pocit , že ten pád otriasol celou ulicou, nie len  našim domom .  Keďže som sa nás snažil udržať čo najďalej od zemi , chytal  som  všetko okolo mňa aby som nás zachytil . To znamená , že všetko čoho som sa dotkol spadlo s nami . Keď som si uvedomil aký to bol náraz , Bella pribehla dole .

B:" čo sa tu "pretierala si oči".., stalo ?" Ten udivený vyraz by som spoznal na kilometre ."dobre , idem ti pomôcť " nič som ani nemusel povedať . Pochopila , že na otázky momentálne vôbec nie je čas . Pribehla ku mne - pomohla mi vstať .

Ahooj 😂💗 znovu po dlhšej dobe ale dúfam že vás to ešte stále baví 😅. Ako som sľúbila pár kapitol dozadu (priznám si to , bolo to už veľmi davno 😅😂)  tento príbeh sa čoskoro skončí . Tento príbeh na ktorom som nepracovala ani rok sa za pár týždňov skončí 😕. Chcela by som vedieť , koľko kapitol by som ešte mala podľa vás vydať 😊( celu dobu som sa držala informácie , ktorú som napísala na začiatku - 50 až 60 kapitol . Môj kompromis bol napísať 56 kapitol , no chcela by som vedieť aj vás názor 😊🔥💗. To je na dnes všetko . Táto kapitola ma 700 slov (take menšie počítaníčko 😏) . Ak sa Vám kapitola páčila , nezabudnite dať VOTE🌟 alebo napísať KOMENTÁR 💬💭. Ďalšiu kapitolu čakajte v priebehu týždňa 💗😍. Tak zatiaľ AHOJ .❤️😘