Jeden deň [Marcus and Martinus ]

51.

Opäť doma :

"Haloo "
"Sofi ! Kde si toľko bola ! Hľadal som ť asi všade "

"Ahoj . No bola som u Belly "
"A to si mi nemohla zavolať ? Vieš ako som sa bál ?" Objal ma
"Musela som mat nejaký čas pre seba"
"Dobre . Mám nápad . Čo ak by sme išli na jekau dovolenku ?"
"Vieš . Musím ti niečo povedať "
"No.. tak hovor ?"
"Kde by som začala .. " vytiahla som z bundy malý papierik - ten z denníka . Vyrovnala som ho a podala ho Macovi .
"Čo je s ním ?"
"Prečítaj si ho"

"Ale veď to nemôže byt takto . Musí existovať ešte nejaký iný spôsob . Nemusíš to byť ty " pozeral na mňa. Vedela som že toto raz príde. Že sa na mna bude pozerať takýmto spôsobom. Tým jeho pohľadom ktorý hovorí 'prečo?'
"Ale ja cítim , že to už musí prestať . Že to už nemôže viac pokračovať . Musím to zastaviť "
"Ale nevieš či to zastavíš , nikdy nevieš či tam nie je nejaký čierny bod v dohode - predsa len zastavíš iba tvoj rod , nie aj rod Ashley , nijak to nepomôže "
" pomôže . Znie to divne ale dohodla som sa s démonom že sa to zastaví ."
"Nikdy never demonovi . Sú to zmyje , nikdy nevieš čo spravia po smrti . Možno úplne porušia tvoju dohodu "
"Ak áno , tak ich budeš musieť zastaviť . Ak sa to stane , budeš musieť toho démona podpáliť . Hádam to pomôže ."
"A čo ak to nezvládnem "
"Ja ti verím "

Ashley za nami stále stála a pozerala sa na nás . Po našom konečnom objatí sme zostali stať v strede chodby iba my dvaja . Nič sme nehovorili . Pohli sme sa až vtedy keď sme začuli nejaký pre nás neznámy zvuk . Strhli sme sa z objatia a vyleteli sme na chodbu kde sme uvideli lietajúcu Viki. Mala úplne čierne oči cez ktoré bolo možno vidieť iba pri svetle . Hneď som vedela o čo ide - démon . Chcela som sa ku nej priblížiť , no keď som spravila krok začalo fúkať . Vlasy mi viali vo vetre a šľahali mi do tváre . Ked som chcela spraviť další krok , Marcus ma stiahol naspäť .

"Nemôžeš to spraviť , ide si to po teba"
"Musím " spravila som další krok a začala sa triasť zem . Ľudia vyleteli z ich hotelových izieb s všetci utekali von. Nikoho nezaujímala lietajúca 'figurína' ktorá stála tesne predo mnou . Keď bol pravdepodobne cely hotel prázdny , spravila som další krok , ktorý spustil rozprávanie démona

"Ak chceš zrušiť kliatbu dávnu ,
Dokázať musíš odvahu tvoju.
Prvá vec čo spraviť treba , je blížnych mat vždy vôkol teba .
Ďalšou vecou ak nechceš vzdať to ,
Najbližšieho súhlas mať.

Už sa mi nechce vymýšľať si rýmy takze pôjdem už normálne . Musíš mať splnených 5 pravidiel bez ktorých nemôžeš kliatbu zrušiť . Prvá je že musíš mat pri sebe tvojich kamarátov a rodinu ktorá vie o tom že sa ti opakovali dni . Druhá- musíš dostať súhlas od pre teba najbližšieho človeka . Tretia - musíte sa všetci dostať na miesto kde ste sa spoznali alebo videli po prvý krát . Štvrtá - musíš zavolať démona ktorý toto všetko spôsobil "

"A piata ?"
"To sa dozviete až na mieste ."
"A ako.." skúsil Mac položiť otázku ale démon ho prerušil
"Neodpovedám na otázky " povedal a zmizol z Vikinho tela . Čierny dym ušiel otvoreným oknom a Viki spadla na zem .

"Čo sa stalo ?"
"Posadol ťa démon"
"ČOŽE ?"skríkla
"Posadol ťa démon . Len kľud nič nespravil. Aspoň myslím "
"A čo hovoril ? Urobil Vám niečo ?"
"Hovoril o piatich pravidlách ktoré musíme splniť na zrušenie kliatby. "
"Vysvetlím ti to .." začala vysvetľovať Ashley . Pomohla som Viki vstať a vošli sme do našej izby . Rozhodli sme sa pobaliť si veci , lebo sme vedeli že tu budú čo nevidieť policajti . Neviem čo by spravili keby uvideli čo sa tu snažíme spraviť . Strhli sme všetko zo stien a pohádali sme do tašiek denníky . Do batohov a kufrov sme si dali šaty a ostatne veci a vyliezli sme cez okno . Keďže mali hneď pri okne schody , použili ho ako únikový východ (dúfam že viete čo myslím 💗😂😅). Keď sme boli dole , hodili sme veci do auta a odišli . Mac medzi tým volal Tinusovi a oznamoval mu čo sa stalo pred pár minútami . Zložil hovor a venoval sa ceste . V priebehu 10 minút sme boli u nich , vybrali sme veci z auta a prišli sme do ich obývačky . Začali sme vysvetľovať pravidlá podrobnejšie a Ashley spolu s Viki začali skladať na zem všetko čo sme zistili .

Ahooj 👋🏻😍💗
Prepáčte 🙏🏻 že v utorok nevyšla kapitola , ale ochorela som a vôbec som nemala chuť na písanie 😕
Ale teraz je tu táto viac ako 800 slovova kapitola (presne 806 slov)😱🔥😁 pokial sa Vám páčila , nezabudnite dať VOTE 🌟 alebo KOMENTÁR 💭💬. Veľmi sa teším že stále čítate tuto knihu a veľmi si to vážim 😘🌸💗
Touto kapitolou som Vám aj chcela poďakovať za 1K na Prológu tejto knihy , a čoskoro bude aj na prvej kapitole 1K 🙉🔥😍 NESKUTOČNÉ 😱💗❤️! No toto si nechám ešte na velké poďakovanie na konci knihy 😂💗 Nová kapitola vyjde dnes , možno zajtra 😘 Ľúbim vás a ahojte 👋🏻💗😍