Jeden deň [Marcus and Martinus ]

45.

Venované-  luckarovnakova

S:" och môj bože... och môj bože... OCH MOJ BOŽE!"

M:" čo sa deje ?" pribehol do miestnosti Mac

S:" nič..len potrebujem hovoriž s mojou babičkou..."

Bežala som von z bytu . Uvedomila som si že v poslednom čase iba vybieham z domu. Zbehla som ku výťahu ,otvorili sa dvere a ja som do niekoho narazila.

S.:" prepáčte " sklonila som hlavu a pokračovala som v ceste
V:" mne nemusís vykať " pozrela som sa osobe do očí
S:" VIKI !" Skrykla som a hodila som sa jej okolo krku
V:" ahoooj" hladila ma rukou po chrbte" prečo plačeš ?"
S:" vieš .. musíš si to prečítať " zatiahla som ju za ruku do nášho bytu . Keďže Ashley ani nevedela že som odišla , a Mac sa za mnou hneď vybehol , no nevedel že som išla výťahom bežal po schodoch . Takze sme boli sami . Sadla som si na gauč a podala som jej papier. Podľa toho , ako sa tvárila som pochopila , že vie prečo plačem .

V:" to.. to nie je možné !"
S:" je " postavila som sa z gauca a začala som pochodovať po byte .
V:" ako to povieš Macovi ?"
S:" to netuším .." snažila som sa zadržať slzy ale jedna predsa len neuposluchla . Keďže moje slzy ma asi dnes nechceli počúvať , spustili sa všetky naraz . V momente sa za mnou rozbehla Viki .

V:" neboj .. on to pochopí " objala ma
S:" som rada že si tu "
V:" aj ja som rada že ta konečne znovu vidím
A:" ehm.. ahoj ?" Keďže Ashley nevedela kto je Viki , ale ani Viki nevedela kto je Ashley , predstavila som ich. Utrela som si slzu ktorá mi tiekla po líci .

S:" Viki , toto je Ashley , moja sesternica . Stretli sme sa pred zhorenom domom mojej .. teda našej babky..."
V:" čo ?! Dom tvojej babky ZHOREL ?!"
S:" no .. poďakuj démonom . No a Ashley , toto je Viki , moja najlepšia kamarátka . Má dvojča Mayu ktorá chodí s Finnom , mojim kamarátom ."
V:" teší ma "
A:" aj mna "

Potom ako som ich predstavila , zavládlo trápne ticho , ktoré trvalo len pár sekúnd .

A:" emm. Môžem sa spýtať prečo si plakala ?"
S:" čítala si ten papier ?"
A:" áno , no teda vlastne nie cely .. čo tam bolo ?" Podala som jej papier a začala čítať.

A:" ..." položila papier na stôl a prehrabla si vlasy .
S:" už vieš , prečo som plakala ?"
A:" áno . Ako to povieš prosím ta Macovi ?"
V:" to už som sa pýtala "
S:" neviem. Neviem či mu to vôbec chcem povedať "
A:" musíš mu to povedať . Zraní ho to keď mu zo nepovieš , ale zisti to od niekoho iného "
V:" ma pravdu . Mala by si mu to povedať "
Sadla som si na gauč . Tvár som si dala do dlaní.
S:" ako mi to mám povedať " začala som zvlikat
V:" tak to už vážne netuším " sadla si vedľa mna . Ashley si sadla na druhu stranu. Chvíľku sme sedeli no potom som sa postavila a vyšla z bytu . Vedela som , kam mám ísť . Mala som namierené za Martinusom a Bellou . Nezabudla som zobrať ani ten papier. Baby za mnou neisli , asi vedeli že potrebujem byt sama.

Ahojte ľudia !
Dnes som videla , že mi jedna baba písala do komentárov . Aj keď bol tento komentár negatívny - ďakujem za každý jeden názor na tuto knihu. Názor každého je pre mna dôležitý - chcem vedieť názor každého . No teraz som tu neni na to. Chcela som Vám povedať , že mi je ľúto že som dlho nevidala kapitolu . Tieto prázdniny som vôbec nemala čas . Keďže ma jedna vec v komentári zarazila - že som vydierala čitateľov za voty , dnes Vám toto nepoviem. Takze táto kapitola má 499 slov a môj príhovor ich pár pridal , je ich 600. Takze Vám ďakujem za prečítanie . Majte sa 👋🏻