*Zaseknutá v minulosti*

Kapitola 1: Nechal ma na tomto skurvenom svete samú

,,Sarkazmus ti so smrťou brata vyrovnať nepomôže, Louisa," povedal mi môj dokonalý psychológ Bloom na našom piatom sedení. Chcela by som sa poďakovať hlavne mojim milovaným rodičom, ktorý mi vybavili tieto veľmi náučné hodiny. Aby ich dokonálá dcérenka nespravila náhodou hanbu pred novinármi, však?

,,Píšem si to do denníka," prevrátila som očami. Naozaj si rodičia myslia že tento človek mi pomôže?

,,Zase to robíš," vzdychol si.

,,Robím opakovane veľa vecí, napríklad dosť často dýcham, ale čo teraz?"

,,Skrýváš svoju pravú tvár za tou sarkastickou," povedal, pričom ma neustále prepaloval hlbokým pohľadom.

,,Som si istá že to dáko rozdýchate."

,,Tu nejde o mňa, ale o teba, Louisa," povedal.

,,Netvárte sa že vás moji rodičia neutopili v ich špinavých peniazoch. Hádate sa so mnou len kvôli peniazom, na mne Vám vôbec nezáleží," zamrmlala som.

,,Prečo si myslíš že sú tie peniaze špinavé?" spýtal sa.

,,Pretože moji rodičia sú špinaví."

,,Prečo si myslíš že sú tvoji rodičia špinaví?" znova sa spýtal.

,,A prečo by sa inak môj zbabelý braček zabil?"

,,To je prvýkrát čo spomínaš Jakea," skonštatoval. Srdce mi začalo biť rýchlejšie, no navonok som nič najavo nedala.

,,Nezvykajte si, len som odpovedala na otázku."

,,Povedz mi dôvod toho, prečo si myslíš že sa Jake zabil kvôli vašim rodičom."

,,A čo ste vy FBI? Keď sa o to tak veľmi zaujímate, prečítajte si internet alebo si zapnite telku pokiaľ niečo také poznáte, tam máte desať teórií na každý deň," zavrčala som na neho. O mojom bratovi sa s ním rozprávať nehodlám.

,,Očividne si sa ešte s jeho smrťou nevyrovnala, ale to je v poriadku. Musíš tomu dať čas," povedal.

,,Vau, no nekecaj Sherlock," zamrmlala som.

,,Povedz mi o tom ako zvládaš sťahovanie sa od matky k otcovi," vyzval ma, pričom odignoroval moju poznámku.

,,Úžasne, tu v Amerike je lepší vzduch, aspoň tu toľko neprší."

,,Ako sa ti býva s otcom?" spýtal sa. Ten človek je naozaj neodbytný.

,,Super. Síce neviem či si vôbec všimol že s ním už tri dni bývam, ale tipujem že do takých dvoch dní si to všimne keď chladničke dojde mlieko," povedala som. Otca som za tie tri dni stretla raz keď si zbehol domov pre dáke papiere. Nieže by si on chodil domov pre papiere, ale jeho asistentka pravdepodobne ochorela alebo spáchala samovraždu.

,,Možno si to len domýšlaš. Máš pocit že mu na tebe nezáleží, ale to nemusí byť pravda."

,,Žijem na tejto planéte už 17 rokov. Ten človek zamnou neprišiel ani do nemocnice keď som spadla z koňa a bola na infúziách. Ale hej, určite mu na mne záleží len to prejavuje zvláštnym spôsobom," prevrátila som oči nad Bloomovov naivitou. Ten človek zjavne nevie nič o našej šťastnej rodinke.

,,Tvoj otec musí riadiť najväčšiu pobočku sveta, daj mu trochu času."

,,Zlatý to Falkenstein," takmer som sa zasmiala. Falkenstein je názov najväčšej jazdeckej školy, ktorú riadi môj otec. Má stajne po celom svete, jednu stajnu riadi aj moja mama v Británii, kde som viac menej vyrastala. Otec zostáva prevažne v hlavnej stajni, tu v Amerike. Som ten šťastný človek, ktorý má tu česť bývať s ním odteraz v jednom dome.

,,A čo mama? Aký vzťah máte medzi sebou?"

,,Úžasný. Každú nedeľu máme rodinný obed a večer hráme golf ako šťastná štvorčlenná rodinka. Och vlastne už len trojčlenná, pardón," povedala som s dávkou peknej irónie.

,,Si na nich nahnevaná za to že žijú oddelene?"

,,Nie panebože, však keby sme všetci žili v jednom dome, asi by sme sa navzájom pozabíjali. Jednému z našej famílie sa to už podarilo."

,,Nemala by si si uťahovať zo smrti tvojho brata."

,,Chcete aby som sa išla vyspovedať?"

,,Veríš v Boha?" odpovedal otázkou.

,,Aj keby nejaký Boh existoval, je mu absolútne u riti čo sa na tejto planéte deje," povedala som.

,,Viníš Boha za bratovu smrť?"

,,Počúvate ma vy vôbec?" spýtala som sa ho. Pred piatimi sekundami som mu dala jasne najavo že viním za Jakeovu smrť rodičov.

,,Len sa snažím zistiť čomu veríš," vzdychol si.

,,Snažíte sa mi len dostať pod kožu. Ako pijavica."

,,Louisa... nemôžeš takto od seba odohnať všetkých ľudí."

,,Ja mám veľa ľudí okolo seba," povedala som.

,,A považuješ ich za priateľov?"

,,Mala som piatich najlepších priateľov. Jeden je mŕtvy a ostatných štyroch odteraz uvidím raz za rok," zamrmlala som.

,,Budem hádať, ten mŕtvy bol tvoj brat a ostatní štyria sú v Británii s tvojou matkou. Ale stále máš šancu nájsť si priateľov aj tu v Amerike. Nastupuješ predsa na najväčšiu a najlepšiu jazdeckú školu sveta, ktorú riadi tvoj otec," povedal takmer súcitne.

,,To je aj tak jedno, priatelia ťa vždy zrazia na zem. Moji praví priatelia sú len moje kone a pes. Tí jediní ťa nezradia."

,,Už ťa nejaký priateľ zradil?"

,,Jake."

,,Čo spravil?"

,,Nechal ma na tomto skurvenom svete samú," odpovedala som.

Ahojte, po dlhom čase som sa rozhodla napísať nový príbeh z konského sveta. Snáď sa aspoň niekomu bude páčiť 🙂