*Zaseknutá v minulosti*

Kapitola 22: Som tvoja nočná mora

Poznáte Harryho Pottera?

A viete, ako ho v poslednej časti zasiahol v lese Voldemortov prútik a Harry sa zrazu ocitol v čisto bielom priestore?

To, som práve videla ja.

Mala som na sebe bielu nočnú košeľu nad kolená. Čoho som sa naozaj zľakla, bolo to, že som mala vlasy blonďavé. Kde sa podeli moje fialové?

Stála som v čisto bielom priestore, nič tu nebolo. Žiadna obloha nadomnou a ani zem podomnou.

Proste som tam len tak stála.

Obzerala som sa okolo seba, no nič iné ako bielu farbu som nevidela. Začala som sa báť, že som oslepla.

No v tom som sa naozaj zľakla. Keď som sa otočila, zbadala som Jakea, ako stojí priamo zamnou.

,,Doriti," vyhŕkla som na svojho mŕtveho brata.

,,Takto vítaš svojho mŕtveho brata, ktorého si nevidela viac ako tri mesiace, Louisa?" nadvihol Jake obočie.

,,Č-čo to kurva?!" vygúlila som oči a civela na neho.

,,Nie, volám sa Jake," prekrútil očami. Ja som na neho neustále civela. No zdal sa mi nejaký iný.

,,Ty si mŕtvy," vykoktala som. ,,Som mŕtva aj ja a toto je niečo medzi nebom a peklom?"

,,Ty niesi mŕtva, zatiaľ."

,,Zatiaľ?" nechápala som.

,,Ešte stále si nezistila pravý dôvod mojej smrti," povedal.

,,Rodičia," nechápavo som odpovedala.

,,To áno, ale prečo. Nikdy si si nepoložila otázku, čo také spravili?"

,,Tlačili na teba. Hlavne otec. Nemal si dokonca jazdectvo ani rád a on ťa nútil chodiť na preteky, neustále trénovať, dohováral ti rozhovory s novinármi a nemal si v živote žiaden oddych. Nezvládal si tento život," zamrmlala som.

,,Je v tom viac a ty to musíš zistiť," povedal a prísne sa namňa pozrel. Takmer pohľadom môjho otca.

,,Si iný," povedala som mu a zamračila som sa.

,,Som mŕtvy, Louisa," povedal bez akýchkoľvek emócií.

,,Ja viem," vydýchla som.

,,Naozaj?" spýtal sa. Zaváhala som.

,,Viem to, že toto nie si ty. Pravý Jake by ma objal a povedal mi upokojujúce slová plné klamstiev. Nezaúlohoval by ma riešením samovraždy," povedala som.

,,Pravý Jake zomrel, sestrička," uškrnul sa. ,,Ja budem tvoja nočná mora."

,,Čo?" zalapala som po dychu. Viem, že toto sa mi sníva. No je to tak strašne reálne.

,,Budem tu s tebou ešte dlho," mykol nezaujato plecami.

,,Prečo mi to robíš?"

,,Nie je to očividné? Chcem od teba, aby si si uvedomila pravý dôvod mojej smrti. Ako je naša posratá rodina ešte viac vadná ako si si myslela. A potom, pôjdeš pekne zamnou," zákerne odpovedal. V očiach som videla iskry diabla a naozaj som sa ho bála. Do očí sa mi dokonca dostalo aj zopár sĺz.

,,Za tebou?" preglgla som.

,,Za mnou," uškŕňal sa pohľadom diabla.

,,Toto by môj brat nikdy nespravil."