*Zaseknutá v minulosti*

Kalitola 34: Nevládzem

Louisa

O týždeň neskôr

Po prvých troch dňoch, čo som bola v tomto pekle som prestala počítať tie ostatné dni, čo som tu bola. Pripadala mi to ako večnosť.

Dni boli dlhé a ja už som pomaly zabúdala, ako sa volám. Celé dni som trávila v sklenenej cele, kde bolo neuveriteľne hlučné ticho. Veľakrát som si pred tým tichom snažila zapchať uši. No to nepomáhalo.

Jediná spoločnosť, ktorú som mala, bol môj mŕtvy brat, ktorý si zomňa neustále uťahoval a vyzdvihoval na povrch vysokú pravdepodobnosť mojej čoskorej smrti.

Dvakrát za deň som mala dovolené chodiť za prítomnosti Sheenovej na záchod. A poviem Vám, nebolo to nič príjemné.

Jedlo mi Theo nosil priamo do cely, no na obedy ma nosil do spoločenskej miestnosti. Nikdy somnou toho veľa neprehovoril. Väčšinou som hovorila ja a on sa tváril, že nepočúva. Kamery boli totiž na každom kroku a on zjavne nechcel prísť o túto úžasnú prácu.

V spoločenskej miestnosti bolo veľa ľudí, ktorý vyzerali ako sérioví vrahovia a ja som si vždy sadla pri Amandu, ktorej do reči somnou tiež veľmi nebolo. Väčšinou sa chovala odmerane a k telu si ma nepúšťala. Stále som nezistila jej tajomstvá, ktoré predomnou úspešne skrývala.

Jediný, kto sa somnou s rozprával, ale ja s ním nie, bol Bloom. Ten zjavne nechal aj akadémie a namiesto nej, tu somnou sedel každé poobedie a vypytoval sa ma rôzne otázky, na ktoré som väčšinou neodpovedala.

Otec sem nechodil. Odkedy som tu, bol ma navštíviť len dvakrát. Vždy sa ma snažil zhodiť a dokázať mi, že som blázon. Naučila som sa ho nepočúvať.

Neuveriteľne mi chýbali moje kone, psy a dokonca aj niektorí ľudia. O Tigera som sa sa nebála, keďže Logan si ho viac-menej zobral k sebe už pred mojím odchodom, no čo kone? Som si istá, že sa o nich Logan stará, no neviem, či ich aj niekto jazdí. Dúfam, že ich otec nepredal.

A ľudia? Niektorí mi naozaj chýbajú. Najviac Carter, Emma, Kate a Elijah. Myslela som, že som sa bez nich už naučila žiť, no veľmi som sa mýlila. Vedia to, že aj moja mama je v tomto celom s otcom spolu? Pravdepodobne nie.

Ako plynuli tieto neznesiteľné dni, spravila by som všetko, aby som sa s niekým poriadne porozprávala. No nie o tom, čo sa všetko deje v mojom živote. Kľudne by som sa rozprávala aj o rozmnožovaní paprade lesnej, len aby bolo s kým.

Kľudne aj s otravným Noahom, ktorý mi začal chýbať tiež. Jeho narážky mi možno chýbali viac, než on. Na plese som ho síce pobozkala, no bola som opitá a stále som nevedela, či k nemu cítim nenávisť alebo znášanlivosť. Existuje taká emócia vôbec?

A Raven? Ten mi chýbal tiež. Na prvý pohľad introvertný čiernovlasý chalan, ktorý v sebe skrýva viac bolesti, ako celý vesmír bol teraz bohviekde. Bála som sa, že s ním otec niečo spravil tiež.

,,Nepremýšľaj nad sračkami, sestrička," ohlásil ma Jake, ktorý stál zase za sklom mojej cely. ,,Premýšlaj o tom, ako sa vlámeš do tej kancelárie."

,,To je nereálne," zamrmlala som.

,,Všetko sa dá, ak sa chce," protestoval. ,,Chce to len malú pomoc," mrkol namňa.

,,A kto by mi už len tu pomohol?" ironicky som sa uchechtla.

,,Ty vieš kto," poznamenal.

,,Amanda ma z nejakého nepochopitelného dôvodu neznáša," zamrmlala som.

,,A o čo sa tu celý ten čas snažíš?" prevrátil očami. ,,Presveč ju, že niesi ako otec."