*Zaseknutá v minulosti*

Kapitola 50: Sebecká

,,Áno Carter, naozaj som v poriadku," vydýchla som už po stý raz do telefónu. Hneď po tom, ako som víťazne vyšla z otcovej kancelárie, Raven mi pripomenul, že moji európski priatelia sa o mňa ešte stále pekne boja.

,,Naozaj nemáme prísť za tebou?" zakričala z diaľky otázku Emma. Carter ma mal na mikrofóne a tak som mohla hovoriť naraz aj s Emmou, Elijahom a Kate.

,,Naozaj," zasmiala som sa nad ich starostlivosťou. ,,Verte mi, naozaj mi chýbate, no musím teraz riešiť zopár vecí. No čo nevidieť, ja prídem za vami."

,,Len aby, Louisa. Len aby," zamrmlal Carter.

,,Nebojte sa. Sľubujem, že budem od teraz lepšia kamarátka," sebavedomo som povedala.

,,Kto si a čo si spravil s Louisou Johnsnovou?" neveriacky sa spýtal Elijah.

,,Zmena je život," prevrátila som očami, čo nemohli vidieť. ,,Naozaj mi chýbate, ale teraz už musím naozaj končiť. Milujem vááás," povedala som a rýchlo som zrušila náš polhodinový hovor.

Hlboko som si vydýchla a s úľavou pozrela na Ravena, ktorý kráčal vedľa mňa a stále vstrebával informáciu, že mám v rukách nášho otca.

,,Myslíš že mi teraz otec opustí hodiny jazdectva?" spýtal sa. ,,Vy angličania ste príliš snobský, western je lepší."

,,To je to, čo ťa teraz trápi?" s pobavením v očiach som sa na neho pozrela.

,,Nepozeraj sa tak na mňa," zdvihol ruky do obranného gesta. ,,Prvý raz v živote mám pocit, že by konečne mohlo niečo výjsť. Teraz keď je otec preč z hry a ja sa nemusím skrývať, možno by som mohol začať konečne žiť. A ty takisto."

,,Myslím, že mňa teraz čakajú iné povinnosti," pousmiala som sa na neho. ,,Ale ty by si si už naozaj mohol oddýchnuť."

,,Odkedy je z teba biznismen?" zasmial sa.

,,Odteraz," hrdo som povedala, pričom sa mi v hlave premietali všetky plány, ktoré som mala v pláne uskutočniť čo v najbližšej budúcnosti.

,,Ešte mi povedz, že si naozaj zoberieš Browna a ja už naozaj presťahujem na Mars," zamrmlal.

,,Ktorého Browna máš teraz na mysli?" prižmúrila som oči.

,,Sám neviem," uchechtol sa. Len som nad tým pokrútila hlavou a ďalej kráčala po boku Ravena smerom intráku. Stále som sa rozhodovala, kde bývať. Hoci som mala otca v hrsti, do nášho domu sa mi zrovna stokrát vracať nechcelo. Premýšľala som dokonca nad tým, že budem bývať v Ravenovej malej internátnej izbe (ktorá má mimochodom jednu malú postel).

,,Počujem svoje meno?" počula som hlas, ktorý sa zrazu ozval vedľa mňa. Keď som sa otočila, zistila som, že je to Nico, Noahov starší a zatajený brat.

,,Nie aj áno," mrkla som na neho. Za ten čas, ktorý som ja strávila s otcom sa zjavne stihol prezliecť z toho určite nepohodlného čierneho obleku a mal na sebe biele tričko a čierne nohavice, no aj tak vyzeral naozaj dobre. Rýchlo som ztriasla z hlavy predstavu toho, že sa mi tento človek celkom páči. Na to som teraz nemala čas.

,,Tak čo, Louisa? Pripravená sa vydávať?" zaškeril sa. Bolo vidno, že si robí len srandu a ja som si vydýchla.

,,Hneď a teraz," zasmiala som sa. ,,Budeš náš kňaz, Raven?"

,,Len ma prosím zabite tu a teraz," zamrmlal.

Nico sa len znova uchechtol a chytil ma okolo pliec. Tomuto človeku odvaha rozhodne nechýba. Vyzeral dokonca viac sebavedomo, ako jeho brat Noah, čo už naozaj bolo niečo.