*Zaseknutá v minulosti*

Kapitola 38: Otcovo obľúbené dieťa

Noah

Utekal som s Ravenom do stajne. O pól štvrtej ráno v kurva veľkom daždi. Pretože prečo nie. Pre Johnsnovú všetko, nie?

Prišli sme do stajne a zbadali Johnsnovú, ako berie Mamba von z boxu. Neosedlaného a nenauzdeného Mamba. Zbláznila sa? Radšej na tú otázku nechcem odpoveď, keďže Johnsnová bola celá od krvi a jej dotrhané oblečenie sa nedalo nazývať ani oblečením.

,,Louisa!" zakričal na ňu Raven. No ona ho odignorovala a rýchlo nasadla na divokého frízkeho žrebca. Dala mu holeň a rýchlo odcválala preč zo stajne. Ani sa na nás nepozrela, no videl som, že na jej tvári sú slzy.

,,Musíme ísť za ňou!" zakričal som na Ravena, keďže cez hlasný dážď som nepočul ani sám seba.

,,Bude trvať najmenej 15 minút kým prídeme pre naše kone," vydýchol Raven. Poobzeral som sa okolo seba. Sme v Louisinej stajni. A to znamená len jediné.

,,Máme len jednu možnosť," vzdychol som si. ,,Ty pôjdeš na Mystery a ja na Hiltonovi."

______________________________________

Louisa

Cválala som lesom na Mambovi. Vonku bola stále tma a dotoho začalo pršať. Mamba som ovládala len sedom, no veľmi nereagoval. Ešte stále nebol veľmi dôverčivý. No keďže sme išli po lesnej ceste, na ktorej sa nedalo zabočiť, Mambo nemal na výber a išiel presne tým smerom, ktorým som aj chcela aby išiel.

A kam sme išli? Pri útes. Za Falkensteinom totiž bolo jedno miesto, o ktorom nikto nikdy nevedel. Iba ja a kedysi aj Jake.

Hlavou mi stále prebiehal celý môj otrasný život, na čele s týmto dňom. Už som ani nevedela či plačem alebo nie. Nechala som sa jednoducho unášať preč s čiernym žrebcom. A Jakeom v mojej hlave.

Zamnou som počula dupot ďalších koní. Nevedela som kto to je, no bolo mi to jedno. Dnešok už horší byť nemôže.

,,Dobre vieš, že keby nebolo teba, nič z tohto by sa nestalo a všetci by boli živí," povedal Jake v mojej hlave. Len som ňou zamykala a pohnala Mamba do trysku. Už sme doslova leteli a ja som nad ním prestávala mať čo i len menšiu kontrolu.

Keď sme prišli na miesto, kde som aj chcela, Mambo prudko zastavil a doslova ma hodil o zem. Nemala som prilbu a ani jazdecké oblečenie, čiže som mala na sebe okrem krvi teraz už aj blato.

Mambo nervózne postával vedľa mňa. Neutiekol. Stál vedľa mňa. Oproti nám bol totiž ešte asi meter zeme a potom už len veľký útes. Keď som sa pozrela dole, uvidela som rozbúrenú vodu, v ktorej bolo veľa divokých vĺn.

Postavila som sa na okraj. Vedľa mňa stál Jake. Pozerala som sa pred seba. Nevidela som absolútne nič, keďže dážď začínal byť naozaj hustý.

,,Aký je to pocit, keď môžeš za smrť troch ľudí, sestrička?" spýtal sa posmešne Jake.

,,Buď ticho," privrela som oči, keďže sa mi zase začali predierať von slzy.

O krok bližšie som podišla k útesu, keď v tom som počula, ako Mambo zaerdžal. Z lesa sa vynorili Mystery a Hilton s Ravenom a Noahom. Bolo mi však úplne jedno, čo tu robia. Vnímala som ich iba kdesi v podvedomí. Moju plnú pozornosť mal totiž Jake.

,,Si bezpredmetná, Lou. Si nikto," hovoril Jake akoby to bola tá najnormálnejšia vec na svete.

,,Louisa!" počula som, ako namňa Raven kričal. No počula som ho len okrajovo. Takmer vôbec som ho nevnímala. Stále som sa len pozerala pred seba a rozmýšľala, kedy urobím krok dopredu a navždy so všetkým skoncujem.