*Zaseknutá v minulosti*

Kapitola 48: Snažíš sa zachrániť niečo, čo je už dávno mŕtve

Poprvýraz za celý čas, čo Ravena poznám, som si povedala, že mi dvaja nakoniec naozaj vyzeráme ako súrodenci. Obaja s čiernymi vlasmi a oblečením štýlu punk sme sa na seba viac ako podobali.

Chvíľu sme sa na seba ticho pozerali. No keď som si uvedomila, že tu niesme sami a za mnou stojí ďalších 12 ľudí, rýchlo som sa spamätala a prestala sa pozerať do Ravenových tmavých hypnotizujúcich očí.

,,Louisa?!" vyvalil namňa oči Raven. Zjavne ani on neprebral fakt môjho nového vzhľadu. Aspoň ma narozdiel od iných ľudí spoznal a neprebehol okolo mňa ako náhodný okoloidúci.

,,No. To som ja," nervózne som sa uchechtla a nenápadne sa pozrela na ďalších 12 ľudí stojacich zamnou.

,,Nekukaj sa na nás, my ti nepomôžeme," uškrnul sa namňa Diego. Podpora level mínus desať. Naozaj ďakujem.

,,Eh. Neprejdeme sa?" stále som sa nervózne pozerala na Ravena.

,,Fajn," potichu vydýchol a hneď nato sa dal do kroku. Len som za ním pribehla ako poslušný pes a nechala ostatných, ešte stále zarazených, stáť pred stajňou aj s Mambom. Snáď ho niekto dá do boxu.

Raven sa namňa sotva pozrel, len potichu kráčal. Vzdychla som si. Toto bude asi tak ľahké, ako vypočítať v krokoch vzdialenosť medzi Slnkom a Marsom.

,,Na stupnici od jedna do desať, ako veľmi si namňa naštvaný?" spýtala som sa ho po chvíli ticha.

Raven bol najprv ticho, no potom zamrmlal. ,,Jedenásť."

,,Och," vzdychla som si. Mala som pripravený celkom pekný prednes o tom, ako veľmi ľutujem všetko čo som spravila, no nejak sa mi tie slová zrazu vyparili z hlavy a ja som len koktala a nevedela čo povedať.

To trápne ticho by sa dalo vyrovnať hlučnému tichu na psychiatrii a ja som začínala spochybňovať svoje rozhodnutie o návrate do Falkensteinu. No čo je v mojom živote ľahké, však?

,,Raven, ja..." začala som, no hneď ma aj slová opustili. Skvelé Johnsnová, zase hviezdiš.

,,Ty čo, Louisa?" otrávene sa ma spýtal.

,,Neviem, čo povedať," nakoniec som vydýchla.

,,Louisa Johnsnová nevie čo má povedať? Sníva sa mi?" nadvihol obočie a mne spadol kameň zo srdca, keď som v jeho hlase počula usmievavo-sarkastický tón.

,,Kiežby," uchechtla som sa. ,,Mala som pripravenú aj reč. No nejak mi vypadla," priznala som.

,,Som si istý, že tá reč bola skvelá," prevrátil očami. Tieto sarkastické rozhovory mi naozaj chýbali a mala som pocit, že znova dýcham.

,,Bola dokonalá. Bolo tam zahrnuté aj to, ako veľmi si mi chýbal a aké bolo strašne ťažké žiť bez teba," pritakala som.

,,Som polichotený," mrkol namňa. ,,No mohla by si začať s tým, čo všetko sa stalo po tom plese. Naposledy sme ťa videli pred dvoma mesiacmi celú krvavú a v nočnej košeli."

,,No... kde začať..."

_________________________

,,Ja mám naozaj ďalšiu sestru?" vyjavene sa namňa pozeral Raven, keď som mu dopovedala všetko, čo sa stalo po plese. Od psychiatrie, cez útek s Woodym na dedinu a moju prácu v obchode s Jamesom.

,,Práve som ti povedala, že náš otec má vlastnú psychiatriu, v ktorej zomrel Jake a že Woody je náš dedko a ty sa spýtaš toto?" vzdychla som si, no potom som si hneď uvedomila, že som práve povedala blbosť.

,,No...hej," pritakal Raven.

,,Mal si sestru. Amanda aj Theo zomreli pri úteku, kvôli mne," vzdychla som si a pozrela do zeme.

,,Hej, pozri sa namňa," oslovil ma a chytil za plecia. ,,Nie je to tvoja chyba. Vedeli, do čoho idú a bolo to ich rozhodnutie utiecť s tebou."

,,Lenže to ja som ich presvedčila, aby somnou išli," zamrmlala som.

,,Ak to spravili predtým s Jakeom, som si istý, že by išli s tebou aj keby si ich nepresviedčala," povedal.

,,Lenže Jake sa tam dostal kvôli tomu, že ja som sa narodila. To znamená, že všetko je to moja chyba."

,,Máš neuveriteľnú tendenciu sa zo všetkého obviňovať, Louisa," pokrútil hlavou.

,,Ja viem," vzdychla som si. Mal pravdu, no stále som mala pocit, že za všetko môžem ja. ,,Myslela som si, že sa to za tie dva mesiace na dedine aspoň trocha zmení. No mýlila som sa."

,,Zomrel ti brat a priatelia, Louisa. To sa tak ľahko nezmení," smutne sa namňa pozrel.

,,To teda nie," zamrmlala som.

,,Aká bola?" spýtal sa ma. ,,Moja sestra."

,,Najprv arogantná," uchechtla som sa. ,,No časom som zistila, aká obetavá je. Celý život žila len v psychiatrii. Nevedela, ako vyzerá obloha. Príroda. Svet. No bola s tým zmierená. Nikdy som ju nepočula sťažovať sa. Myslím, že dokonca milovala Jakea."

,,To je hrozné. Myslím jej príbeh. Ako niekto mohol celý život žiť za štyrmi bielymi stenami? Ako jej to mohol náš otec spraviť?" krútil Raven hlavou.

,,Musím priznať, že po prečítaní Jakeovho listu, sa mu ani nedivím," potichu som priznala.

Raven sa zamračil. ,,To, že mal ťažké detstvo, neznamená že by mal spraviť peklo zo životov všetkých ostatných."

,,To nie, no predstav si, že musel ako malý chlapec zabiť svojho otca tesne potom, ako našiel svoju mamu mŕtvu kvôli tomu, že radšej spáchala samovraždu ako by naďalej žila v tej rodine."

,,Keď to tak povieš," vzdychol si. ,,No nerobí to z neho lepšieho človeka, Louisa."

,,Nikdy sa dokonca nedozvedel, že jeho otec ani nie je jeho pravý otec. Celý život zostal v tom, že ho otec jednoducho odvrhol, no myslel si, že je jeho biologický otec," hovorila som si naďalej to svoje. Ani som si neuvedomovala, že sa práve snažím presvedčiť Ravena o to, že náš otec je vlastne dobrý človek.

,,Čo sa mi tu snažíš povedať, Louisa?" zamračil sa Raven.

,,Nechcem sa vzdávať. Teraz ešte nie. Náš otec nikdy nepocítil lásku. Čo, keby sa ešte dal zachrániť?" vyslovila som celkom naivnú otázku. Celkom dosť naivnú a zúfalú otázku. No zúfale časy žiadajú zúfalé riešenia.

,,Snažíš sa zachrániť niečo, čo je už dávno mŕtve," pokrútil Raven hlavou.

,,Asi máš pravdu, no aj tak to skúsim," vydýchla som a privrela oči. ,,Keby to nevyšlo, mám niečo, čo ho zničí," zamrmlala som.

Raven sa namňa pozrel s otázkou v očiach. Z vrecka som vybrala USB kľúč, na ktorom bola priam natočená Jakeova samovražda a rozhovor s otcom.

,,Myslím, že by si sa s ním v prvom rade mala porozprávať," smutne sa namňa pousmial. ,,Tvoj príchod určite neostane bez povšimnutia."