*Zaseknutá v minulosti*

Kapitola 25: Hrozný človek

Anthony

Bolo okolo jedenásť hodín večer a ja som po celkom dni kráčal do mojej hlavnej kancelárie vo Falkensteine. Keď som prišiel, zbadal som dvoch strážnikov, ako sa na seba váhavo pozreli.

Bez pozdravu som chcel otvoriť dvere mojej kancelárie, no strážnici sa pozerali na seba vystrašenými pohľadmi.

,,Čo to má byť?" vyhŕkol som na nich. Majú sa pozerať priamo pred seba, bez menšieho mrknutia oči. Bez žiadneho pohybu a prejavu emócií. Začo ich dopekla platím?!

,,Pane... pred tým ako vstúpite dnu, mali by ste niečo vedieť," začal jeden strážnik.

,,Môžeš to urýchliť? Nemám na teba celý večer," zavrčal som na neho.

,,Vaša dcéra je vnútri. Už štyri hodiny z tade nevyšla," rýchlo povedal druhý strážnik.

,,Čo tam dopekla robí?" nechápal som.

,,Povedala, že ste ju poslali pre nejaké papiere," odpovedal prvý strážnik.

Bez ďalších otázok som vstúpil dovnútra. V kancelárii vládla úplná tma, až mi to naháňalo hrôzu. Zľakol som sa, keď som zbadal pár svietiacich očí sedieť na mojej stoličke.

,,Louisa," pomaly som ju oslovil. ,,Čo tu robíš?"

Louisa pomaly vstala zo stoličky a začala sa kumne približovať pohybom dravej šelmy útočiacej na svoju korisť. V ruke mala nejakú zložku.

,,Kedy si mi to chcel povedať?" ozvala sa po dlhšom tichu. Už stála priamo predomnou a zapla malé svetlo, ktoré ležalo na mojom stole.

,,Povedať čo?" preglgol som. Mám pred ňou veľa tajomstiev, na ktoré myslí teraz?

,,Ty dobre vieš čo," zavrčala namňa.

,,Pouč ma," prevrátil som očami. Musí mi to povedať ona, nechcem jej prezradiť nič viac, čo by mohlo situáciu ešte zhoršiť.

,,Raven," jednoducho vyslovila jeho meno a ukázala na jeho zložku, ktorú držala v ruke. Zamrzol som. Nebolo to to najhoršie tajomstvo, no bude ťažko to vysvetliť. A neviem, koľko toho Louisa vie. Nie všetko, bolo totiž v tej zložke napísané.

,,Takže už to vieš," skonštatoval som.

,,Chcel si mi to niekedy povedať?" vyhŕkla.

,,Nie," nezaujato som odpovedal. ,,Nemusíš predsa vedieť všetky tajomstvá sveta."

Prečo musím mať deti, ktoré do všetkého strkajú nos? Keď Louisa zistí celú pravdu o Ravenovi, mne a jeho matke, budem musieť konať. Celú pravdu totiž nevie ani Raven sám. Jediný človek, ktorý to vedel, bol Jake. V jeho prípade mi to vyšlo z pod kontroly.

,,Ako by sa ti páčilo, keby sa to verejnosť dozvedela?" spýtala sa ma Louisa.

,,Chceš Ravenovi zničiť celý život? Kľudne," uchechtol som sa.

,,Chcem zničiť život tebe," zavrčala namňa.

,,Buď opatrná, Louisa. Jeden z tvojich bratov sa o to už pokúšal a ako vidíš, nedopadlo to preneho zrovna najlepšie," zavrčal som na ňu.

,,Si chorý," zamrmlala.

,,Bol by som rád, keby si teraz odišla z mojej kancelárie. A vráť mi tú zložku," povedal som jej a natiahol k nej ruku, aby mi tie papiere podala. Louisa mi to s mrazivým pohľadom podala.