*Zaseknutá v minulosti*

Kapitola 52: Zúfalé časy vyžadujú zúfalé riešenia

Neprítomne som sedela vo svojej izbe, ktorú som už pekne dlhú dobu nevidela. A rozhodne mi teda nechýbala. Plánovala som zostať v tomto dome najviac 10 minút. Príliš veľa spomienok a Jakea mi nerobilo veľmi dobre.

Po chvíľkovom premýšľaní, som presne vedela, komu idem zavolať. Vlastne som nad tým nemusela ani premýšľať. Automaticky som vytočila číslo, ktoré som sa pre istotu naučila naspamät.

Za pár sekúnd mi to zdvihla osoba, ktorú som dva dni nevidela, no aj tak mi chýbala.

,,Prosím?" ozval sa hlas a ja som si vydýchla. Bála som sa, že otec ho nejakým spôsobom vystupuje a tým pádom bude naozaj po všetkom. 

,,James," s úľavou som vydýchla jeho meno.

Pred odchodom, som mu ešte stihla povedať, kto som. So všetkými detailami som ho samozrejme netrápila, no aj tak som sa obávala jeho reakcie. No on ma prijal aj s mojím pravým menom, začo som mu bola neuveriteľne vďačná. Dohodli sme sa, že pokiaľ sa mu dlhší čas neozvem, vypustí do sveta video s Jakeovov smrťou. Úprimne dúfam, že k tomu nedôjde.

,,Alayla-teda Louisa," zajasal, keď počul môj hlas. ,,Som rád, že si namňa nezabudla."

,,Ako by som mohla?" zasmiala som sa. ,,Došiel ti môj menší darček?" spýtala som sa ho.

James si povzdychol. ,,Áno. Nemôžem to od teba prijať."

,,Ja sa ťa ale nepýtam, James. Ty a tvoja rodina ste mi pomohli k prekonaniu samej seba. To jediné, čo môžem prinajmenšom urobiť je poslať Vám aspoň nejaké odškodné. Z tých peňazí môžete predsa zaplatiť operáciu pre Petie," povedala som.

,,Aj tak je to príliš veľa," namietal.

,,Pre môjho otca nie," odpovedala som. ,,A nesnaž sa ma presvedčiť o opaku. Naozaj chcem, aby ste sa mali dobre. S týmito peniazmi si tvoj otec nemusí brať nadčasy a ty byť neustále v obchode."

James si povzdychol. ,,Si strašne tvrdohlavá, vieš to, však?"

,,Hmm..." uchechtla som sa. ,,Len chcem pomôcť niekomu, kto pomohol mne."

,,Ani neviem, ako ti mám za toto poďakovať," zamrmlal.

,,Buď šťastný," jednoducho som odpovedala. ,,To je to jediné, čo si ty a tvoja rodina zaslúžite."

_________________________

Po rozhovore s Jamesom som sa rozhodla ísť robiť niečo užitočné. Hneď ako som vyšla z domu, namierila som si to za mojím manažérom Paulom, ktorého môj otec ešte stále nevyhodil.

,,Pauuuul!" zakričala som jeho meno, keď som prišla do jeho veľkej kancelárie, v ktorej som ho samozrejme nevidela.

Chvíľu sa nič nedialo, no potom som zbadala Paula, ako vychádza z menších dverí jeho kancelárie smerom ku mne. ,,Louisa?" udivene sa namňa pozrel. ,,Čo ty tu robíš?"

,,Aj ja ťa rada vidím," prevrátila som očami. ,,Prišla som ti dať šancu spraviť prvýkrát za tvoj vadný život nejaký prospešný skutok a zaslúžiť si tie peniaze, ktoré ti môj milovaný otec platí."

Paul sa namňa pozrel akoby som spadla z neba a on bol Lucifer. ,,No dovoľ, moje činy sú prospešné pre veľa ľudí."

,,Ako napríklad?" nadvihla som obočie.

Zaváhal. Vedela som, že som ho dostala. ,,No-..." nevedel sa vykoktať.

,,Priznaj si to, Paul. Si len taká malá pijavica, ktorá by sa najradšej vpila môjmu otcovi do zadku, len aby dostala svoju špinavú výplatu."