*Zaseknutá v minulosti*

Kapitola 51: Oheň

Zobudila som sa na divný tlak na pleciach. Pomaly som začala otvárať oči a zbadala Noaha, ktorý ma objímal. Mal zavreté oči a keď som sa chcela pohnúť, nespokojne sa pomrvil a pevnejšie si ma k sebe pritiahol.

Povzdychla som si a pozrela ma hodiny. Za päť minút sa začínala škola a ja som ležala v Noahovej internátnej posteli. Ako som tu vôbec skončila?

,,Noah," vyslovila som jeho meno a snažila sa ho jemne zobudiť.

Noah zrazu vystrelil zo spánku rýchlosťou svetla a posadil sa. ,,Kto umrel?!" vyhŕkol a až potom sa začal obzerať okolo seba.

,,Ty, ak sa do piatich minút nedostavíš do školy," zamrmlala som.

,,Doriti," vydýchol. Len som sa nad tým pousmiala, keď sa začal vyhrabávať spod perín a rýchlo hľadať niečo na oblečenie. Spokojne som sedela v jeho posteli a pozorovala ho. Jeho svalnaté brucho zatiaľ nič nezakrývalo a ja som pristihla samú seba, ako si hryziem do pery. Noah sa namňa otočil s pobavením v očiach. ,,Aby si sa nám neroztopila," dobiedzal si ma a podišiel ku mne.

,,Nemám prečo," nazujato som mykla plecami, no aj tak sa mi na tvári objavil úsmev.

,,Nehovor," prevrátil očami, priblížil si ma k sebe a nežne ma pobozkal.

,,Hmmm... nie je zlé," uznanlivo som sa usmiala, keď sme sa od seba odtiahli. Noah sa uchechtol.

,,Z tvojej romantickej povahy sa mi podlamujú kolená," zasmial sa, ale stále sa nemal k odchodu.

,,Mám to v krvi," uškrnula som sa. ,,Nemal by si ísť náhodou do školy?"

,,A ty?" nadvihol obočie.

,,Musím ešte vybaviť pár vecí. Rozbieham nový projekt," významne som povedala.

,,Biznismen Johnsnová, to sa mi páči," uchechtol sa. Znova mi venoval menší bozk a vstal z postele. Tentokrát si už naozaj obliekol tričko aj nohavice.

Vstala som z postele a zistila, že mám na sebe jeho tričko. Nevedela som, či sa mám pred ním vyzliecť a obliecť si oblečenie, ktoré som mala na sebe včera alebo sa vybrať cez polovicu Falkensteinu v Noahovom tričku domov.

,,Nie že by som si neužíval pohľad na teba v mojom tričku, ktoré na tebe vyzerá mimoriadne dobre, ale nechceš sa prezliecť?" nadvihol obočie a ja som mierne sčervenela.

,,Asi budem musieť nenápadne préjsť do môjho domu v tomto," mykla som plecami a obula si tenisky.

,,V tom prípade dnes asi nejdem do školy," vyhlásil Noah a podal mi jeho bundu. ,,Daj si aspoň toto. Nemusí celý Falkenstein vidieť tvoje sexi nohavičky."

,,Och," zasmiala som sa a tento raz som už bola červená asi naozaj všade. Obliekla som si ju a spolu sme vyšli z internátnej izby. ,,Nemal by si kvôli mne vymeškať školu."

,,Nie že by som tam posledné mesiace chodil," zamrmlal si viac-menej pre seba, no aj tak som ho počula.

,,Noah-," vzdychla som si, no on ma prerušil.

,,Netráp sa mnou, Louisa. Hlavné je, že si konečne tu," povedal.

Kráčali sme bok po boku smerom k môjmu domu a sa začal mierne zvyšovať tep. Po viac ako troch mesiacoch vstúpim do toho hrozného domu. Dúfam, že aspoň otec doma nebude. Stále si niesom istá tým, či ma nenapchá naspäť do psychiatrie aj cez skutočnosť, že ho to môže zničiť.

Zastala som pár metrov od domu a otočila sa na Noaha. ,,Myslím, že by si mohol ísť do tej školy."

Noah sa namňa nechápavo pozrel. ,,A to už prečo?"

,,Nechcem byť hnustná, ale potrebovala by som chvíľu osamote," pousmiala som sa a dúfala, že to pochopí.

Noah si vzdychol. ,,Fajn, ale hneď ako skončíš, napíš mi. Nemienim ťa púšťať z mojich očí viac, ako je potrebné," výhražne sa namňa pozrel. Ďakovne som sa na neho usmiala, vtisla mu rýchlu pusu na líce a zmizla za dverami strašidelného domu.

Noah

Dobrovoľne nasilu som kráčal smerom k akadémii. Johnsnová chcela byť sama a mňa týmto rozhodnutím poslala do toho pekla. Pretože ráno nemôže byť proste dokonalé, však?

Musím však uznať, že táto noc a ráno boli tými najlepšími, aké som v poslednom čase zažil. Konečne som tento čas strávil s ňou, dievčaťom, ktoré sa mi dostalo pod kožu.

Spočiatku som na ňu bol síce nasratý, keďže po tej krvavej noci v ktorú sa chcela zabiť zmizla bez stopy na dva mesiace, ale ako sa ukázalo, nedokázal som na ňu byť nasratý viac ako dve hodiny po jej príchode.

Z premýšľania ma vytrhol až hlas môjho otravného brata. ,,Noah!" zakričal a dohnal ma. Začal kráčať vedľa mňa, na čo som len otrávene prevrátil očami.

,,Čo chceš, Nicolas?" otrávene som sa ho spýtal.

,,Nemohol by si sa snažiť aspoň trochu neprejavovať to, ako strašne ma neznášaš?" vzdychol si.

,,Nie," mykol som nezaujato plecami a kráčal ďalej.

,,Ak ide o Louisu, nechcel som ti skákať do cesty," povedal, načo som sa ironicky zasmial a zastal som.

,,Nehovor," pobavene som sa mu pozrel do očí. ,,Pokiaľ viem, nebol si veľmi proti pri ponuke o svadbu s ňou."

,,Nevedel som, že je to medzi vami také vážne," obraňoval sa.

,,Lebo keby aj bolo, určite by si mi veľkoryso nechal voľnú cestu," prevrátil som ironicky očami.

Nicolas si vzdychol. ,,Viem, že ma neznášaš, ale ja ti naozaj nechcem zle."

,,Určite," pritakal som a nezaujato sa pustil znova do kroku k akadémii.

Už som si myslel, že som bol voľný, no Nicolas musel mať posledné slovo ako vždy. ,,Len ti chcem povedať, aby si si na ňu dával pozor. Johnsnovi nie sú zrovna rozprávková rodinka. Lietaš príliš blízko ohňa. Keď sa s tým dievčaťom zblížiš až príliš, môžeš sa škaredo popáliť."

Prepáčte, že tak dlho nebola kapitola, ale škola ma naozaj zabíja 🙄. Snáď to cez prázdniny bude lepšie a aj kapitoly budú dlhšie.