*Zaseknutá v minulosti*

Kapitola 9: Budeme spolu bývať?

Stála som s Mambom v prázdnej hale a poctivo sme čakali na Woodyho, ktorý si dával zjavne načas. Mambo bol z toho večného ničnerobenia už vynervovaný a tak vedľamňa prešlapoval a robil nechcené prekroky. Mala som ho zapnutého o lonžku a na udzečke mal zubadlo. Ešte ho neudržím bez neho a Nick sa neustále bojí že mi zdrhne.

,,Pustite ho, Johnsnová," ozval sa zamnou hlas môjho profesora horsemanshipu. Odopla som lonžku a chcela ho pustiť aj so zubadlom, no to mi Woody hneď zavrhol. ,,Aj to zubadlo," povedal.

Chtiac-nechtiac som mu odopla aj zubadlo. Keď Mambo zistil, že je voľný, ihneď sa rozbehol a od šťastia začal vyhadzovať. Vybehávať som ho pustila vždy aj bez Woodyho pomoci, no uzdečku som mu pre prípad núdze radšej nechávala. Teraz ho budem asi hodinu chytať.

,,A teraz?" spýtala som sa Woodyho, keď okolo mňa tryskoval čierny žrebec. Woody sedel na tribúne aj so svojou paličkou a pozoroval nás.

,,Teraz si ho privolaj naspäť," povedal s jeho neustále vážnou tvárou.

Sústredila som sa na Mamba a začala naňho pískať a ukľudňovať ho pomocou hlasu. Mambo po minúte konečne prešiel aspoň do rýchleho klusu, no stále okolo mňa behal. Nakoniec som si kľakla, ako som to robila vždy a snažila som sa ho privolať takýmto spôsobom.

,,Keď stojíš a zrazu si klakneš, kôň to berie akoby si sa zohla pre bič. Takýmto spôsobom ho k sebe nedostaneš," zakričal namňa Woody.

,,Tak prečo mi nepoviete ten správny spôsob?" vzdychla som si.

,,Na to si tu ty, nie ja," povedal. Načo si myslí že som ho sem volala?

,,Mohli by ste mi aspoň niečo povedať a nie len sledovať," zamrmlala som.

,,Ideš na to dobre. No ak chceš naozaj sedieť a čakať, kým k tebe príde, musíš si sadnúť inde než do stredu kruhu. Ignoruj ho, nebuď naňho až taká sústredená," povedal napokon.

Poslúchla som Woodyho a obišla som Mamba, ktorý si to stále klusal. Sadla som si na kavaletu, ktorá bola položená na kraji jazdiarne a začala som sa pozerať všade inde, okrem Mamba. Rozhodla som sa, že sa pokúsim nadviazať konverzáciu s Woodym.

,,Čiže...prečo učenie?" spýtala som sa ho a pozrela sa na neho.

,,Čo?" zarazil sa.

,,Zjavne máme trochu času. Pochybujem že si Mambo tak rýchlo všimne že už nestojím v strede kruhu," vysvetlila som mu.

,,Jazdiť už očividne nemôžem," zamrmlal Woody a tým aj odpovedal na moju otázku.

,,Čiže ste sa rozhodli predávať vaše skúsenosti mladšej generácii?" nadvihla som obočie.

,,Neznášam deti, to je pravda. No keď vidím, čo dnešná mládež robí s tými koňmi, nenechá ma to chladným," povedal.

,,Robíte to pre kone," pousmiala som sa. ,,Možno nie ste až tak hrozný."

,,Kone si majiteľa nevyberú."

Uznanlivo som sa na neho pousmiala-samozrejme že mi úsmev neopätoval. V tom som pocítila teplý ňufák na mojom ramene. Obzrela som sa a zbadala Mamba, ktorý sa konečne uráčil kumne prísť.

,,Pozrime sa, kto sa tu objavil," uškrnula som sa. Chvíľu som sa na neho zapozerala.  Na malý moment som takmer v jeho tmavých očiach aj zbadala toho koňa, ktorého som poznala pred troma skoro mesiacmi. Šťastného koňa môjho brata.

V našej malej chvíľke nás však vyrušil Woody.

,,Tak a teraz znova!" vyhlásil. ,,Budete to robiť dovtedy, pokiaľ k tebe nepríde na prvý pokus."