*Zaseknutá v minulosti*

Kapitola 39: Nechcete somnou utiecť?

Bolo víkendové ráno a ja som po trojhodivonom spánku v Ravenovej posteli potichu vstala. Bola som v Ravenovej izbe. Na stoličke spal Noah a Raven bol na zemi.

Aj cez to všetko, čo sa dnes stalo, som sa pousmiala. Pohľad na dvoch idiotov, ktorí ma nepochopiteľný spôsobom preniesli z okraju lesa až na internát, ma zahrial pri srdci. Možno je na tomto svete naozaj niekto, komu na mne záleží. O to bude ťažšie ich opustiť.

Povzdychla som si. Prikryla som Ravena aspoň dekou a venovala obom ešte jeden posledný pohľad. Potichu som sa vykradla z izby.

Bolo asi sedem hodín ráno. A keďže dnes nebola škola, všetci spali. Mala som namierené do domu, kde som vedela že ma už bude prvýkrát v živote čakať otec.

Keďže som bola ešte stále špinavá od blata a krvi, najprv som len potichu vošla do kúpeľne bez toho, aby som zbadala alebo zobudila otca. Spravila som zo seba človeka a oblečenie, ktoré som mala na sebe ešte zo psychiatrie som schovala pod posteľ.

Keď som bola oblečená v normálnom oblečení, zišla som dole schodami, kde ma už v obývačke čakal otec s prekríženými rukami na hrudi. Najprv sme sa na seba len pozerali, no nakoniec prehovoril.

,,Stálo to za to?"  spýtal sa a zobral do ruky ovládač od televízie. Na obrazovke boli zapnuté správy. Moderátorka ukazovala na fotku Thea.

,,V západných lesoch bolo dnes nájdené telo mŕtveho 28-ročného muža," hovorila moderátorka, no hneď na to otec televíziu vypol.

,,To sa ešte uvidí," odpovedala som mu, pričom som sa mu vyrovnane pozerala do očí.

,,Dúfam že je ti jasné, že sa tam teraz aj tak vrátiš," povedal otec. ,,Nebolo múdre utekať sem."

,,Je mi to jasné," pritakala som. ,,No daj mi ešte deň."

,,Deň na čo?" nechápal.

,,Do konca života mám byť zavretá v sklenenej cele, chcem aspoň jeden posledný deň slobody."

Otec sa namňa chvíľu zapozeral. Po chvíli ticha nakoniec niečo povedal. ,,Máš jeden deň."

,,Dobre," vydýchla som. No ako som už povedala, ja sa na to miesto už nevrátim.

______________________

Presne som vedela, kam mám namierené. Dnes je deň D. Dnes sa mení história.

Rukou som stiskla USB v mojom vačku. Akoby to bola tá najcennejšia veď vo vesmíre. No dnes nie je ten deň, kedy výjde na svet. Dnes ešte nie.

Vošla som do stajní a zamierila k Hiltonovmu, Kaskádinmu, Mambovmu a Mysteriinmu boxu.

,,Ahojte," zašepkala som. Všetci štyria vystrčili svoje hlavy z boxov, nad čím som sa pousmiala. No neboli jediní, kto ma nadšene vítal. Z poza rohu sa oproti mne rozbehol Tiger, za ktorým kráčal Logan.

,,Louisa," oslovil ma a usmieval sa. S radosťou ma objal a ja som mu objatie opätovala.

,,Logan," zamrmlala som mu do hrude, no musela som sa od neho odtiahnúť. Veľká chlpatá guľa menom Tiger totiž chcela moju pozornosť tiež.

,,Chýbala si nám. Nám všetkým," povedal Logan.

,,Veď aj vy mne," vydýchla som. ,,No nemáme veľa času. Spravil si to?" spýtala som sa.

Logan smutne prikývol. ,,Bude ho škoda."

,,Ja viem," smutne som sa pozrela na Mamba. Pred plesom som totiž povedala Loganovi, aby dal v prípade situácie, kde sa ja už z plesu nevrátim vykastrovať Mamba. ,,No žiadnu inú možnosť nevidím."

,,A čo Hilton?" spýtal sa.

Pousmiala som sa. ,,Ten má už iného jazdca," povedala som a pomyslela na Noaha, ktorý to dnes zvládol bez menších problémov aj bez sedla a uzdečky.

,,Dúfam, že nech už skončíte kdekoľvek, bude Vám dobre," vydýchol Logan a starostlivo sa na nás pozrel.

,,Dúfam aj ja," pokojne som sa usmiala. ,,Ďakujem za všetko, Logan."

,,Pre teba všetko," povedal. ,,Idem teda naložiť tých troch."

Ďakovne som sa na neho usmiala a vyšla rýchlo preč zo stajne. Ešte jedna zastávka. Mala som namierené za mužom, ktorý bol sám ako ja. U ktorého som mala istotu, že mi nebude nič pripomínať a je bezstranný. No moju cestu mi prekazila ešte jedna osoba.

,,Louisa! Prosím, počkaj," zavolal namňa Bloom. Čo ten tu robí?

Zastavila som a otrávene na neho pozrela. ,,Otec mi dal ešte jeden deň," zamrmlala som. ,,Až potom ma môžte v kľude znova odviezť do toho pekla."

,,Niesom tu preto, aby som ťa tam odviezol," povedal.

,,Tak prečo teda?" nechápala som.

,,Nie si jediná, kto to miesto nemá v láske," vydýchol. Spomenula som si na Theove slová o tom, ako sa aj v samotnej psychiatrii nájdu ľudia, ktorí sú proti môjmu otcovi. Žeby Bloom?

,,Vy?" neveriacky som sa na neho vyvalila oči.

Bloom prikývol. ,,Mám pre teba list."

,,Od koho?"

,,Od...od tvojho brata," vydýchol.

Chvíľu som na neho ohromne pozerala. ,,Čo?!" vyhŕkla som.

,,Chcel, aby som ti ho dal, keď budeš pripravená," povedal.

,,Ako viete, že teraz som na to pripravená?" váhavo som sa spýtala. Ešte pred troma hodinami, som chcela skočiť z útesu.

,,Ty sa plánuješ zajtra snáď vrátiť späť na to miesto?" karhavo sa namňa pozrel.

,,Samozrejme že nie," ihneď som odpovedala.

,,V tom prípade si na to pripravená," sebaisto vyhlásil a podal mi bielu obálku. Váhavo som si ju od neho zobrala. ,,Nikto nehovorí, že ju máš prečítať hneď," potichu ešte zamrmlal.

,,Ďakujem," nakoniec som vydýchla.

Bloom len prikývol. Venoval mi ešte jeden povzbudzujúci pohľad a vybral sa odomňa preč. No ešte stihol niečo povedať. ,,A Louisa?" ozval sa, počas chôdze.

,,Áno?" odtrhla som pohľad z obálky na neho.

,,Kdekoľvek pôjdeš, nech je to čo najďalej odtiaľto," mrkol namňa a tentokrát už naozaj zmizol z môjho dohľadu.

Ešte chvíľu som tam ako obarená stála. Môj psychológ, ktorý mi celý život hovorí, ako by som nemala utekať od svojich problémov, mi teraz prikazuje utiecť čo najďalej? Asi by som si na takéto veci mala zvyknúť. Je to predsa môj život. Môj nový život.

Tentokrát som už naozaj prišla do kancelárie človeka, ktorého som aj hľadala. Zaklopala som na dvere a po otrávenom 'vstúpte' som vkročila dnu.

Na stoličke som zbadala unudeného Woodyho, ktorý si niečo čmáranín na papier. Len tento človek môže v sobotu ráno sedieť v školskej kancelárii.

Woody sa namňa pozrel s otázkou v očiach. A ja som presne vedela, čo mu teraz poviem.

,,Nechcete somnou utiecť?"

Keby som tento príbeh mala rozdeliť na viaceré samostatné knihy, tak toto by bol koniec tej prvej knihy. No keďže som lenivá, rozhodla som sa že celý príbeh nechám len v tejto jednej knihe😀.

Snáď sa Vám bude kapitola páčiť :)