my small baby ||y.min

•11•

,,Ukáž," vyzliekol som mu tričko. Zamračil som sa, keď som videl modriny na jeho drobnom tele. Prstami som zľahka prechádzal po modrinách. Keď som sa dostal k najväčšej, jemne som zatlačil. Jimin hneď sykol a ja som stisk povolil. ,,Prepáč," šepol som a opatrne som ho objal. ,,Mal by som ti na to ísť kúpiť mastičku."
Na odpoveď iba zabručal. ,,Tvrdil si, že žiadne iné modriny nemáš. Klamal si," zavrčal som a zamračene som naňho pozrel.

,,Hyung, nechcel som ti ešte prirábať starosti," pretočil očami a znova sa na mňa natisol. ,,Ešte sa ma dotýkaj, prosím," zakňučal a urobil na mňa psie oči. Rukami som blúdil po jeho chrbte a bokoch. Mal naozaj úžasnú postavu.

,,Páči sa ti, keď sa ťa dotýkam?" spýtal som sa pošepky pri jeho uchu. Jemne zaryl svoje nechty do mojich ramien a prikývol. ,,Vzrušuje ťa to?"

,,U-ugh, č-čo to j-je?"
Je moc nevinný, to sa mi na ňom páči. Ale nechcem si ho pošpiniť. Bohužiaľ ho nebudem môcť udržať nevinného navždy. Radšej nech ho o nevinnosť pripravím ja, ako niekto iný.

,,To je, keď sa ti postaví penis z niečoho, čo sa ti páči," zavrčal som nadržane a rukou som prešiel po jeho rozkroku. Začínal tvrdnúť, cítil som to.

,,T-tak áno, vzrušuje m-ma to," zavrnel a rozkrokom pohol naproti mojej ruke.

,,Minie, vieš, že toto by sme nemali, však?" uistil som sa, ale neodpovedal mi. Ďalej pohyboval rozkrokom naproti mojej ruke a ticho mi vzdychal do ucha. Tie jeho vzdychy ma rajcovali. Má dokonalý hlas a jeho vzdychy sú pre moje uši ako rajská hudba. Voľnú ruku som presunul na jeho guľatý zadoček, ktorý som stisol. Zaklonil hlavu a jeho pery upustil celkom hlasný vzdych. ,,Bože, Jiminie, ani nevieš ako ma rajcuje pohľad na teba," zavrčal som a prisal som sa mu na krk. Myslím, že práve som stvrdol aj ja.

,,A-aah, b-bože, hyu-ng," ticho vzdychal a svoje drobné prsty vplietol do mojich vlasov. Odtiahol som sa od jeho krčku, na ktorom sa začala tvoriť malá modrinka.

,,Áno, Jiminie?" zavrnel som a olízol som si pery.

,,B-bolí t-to," zakňučal a v jeho očkách sa zaleskli slzy.

,,Čo ťa bolí, zlato?"

,,U-uh, t-to," pozrel sa dole na svoj rozkrok. Uchechtol som sa a opatrne som ho zvalil do perín. Zbavil som ho nohavíc a zarazil som sa. Na stehne mal veľkú modrinu.

,,Minie, musíme to natrieť," chcel som odísť, ale zastavil ma.

,,P-potom. H-hyung, pro-prosím," po líčku mu stiekla slzička túžby. Nemohol som sa zastaviť. Zbavil som ho posledného kusu oblečenia, ktoré na ňom bolo. Naskytol sa mi pohľad na jeho malý a tvrdý penis. Neodpustil som si olízať pery. Vyzeral chutne. Uchopil som ho do ruky a sklonil som sa nad Jiminovu tvár. Vtisol som mu bozk na pery a potom som sa presunul nižšie. Bol menší, ako Taehyungov, takže ho v pohode zvládnem. Jazykom som mu olízal špičku a zlízal som mu pre-ejakulát. Bolo ho strašne veľa a stále pribúdal nový.

,,Jiminie, si chutný," zamumlal som a vsal som jeho špičku, na čo reagoval hlasným zavzdychaním, ,,a citlivý," uškrnul som sa a vsunul som si ho do úst celý. Pohral by som sa s ním, ale teraz som na to nemal čas. Zároveň som však chcel, aby si jeho prvý orgazmus užil. Začal som hlavou pohybovať a popritom som sal. Jimin sa prehýbal v chrbte a z jeho úst vychádzali vzdychy. Cítil som, ako ma chytil za vlasy a potiahol.

,,V-vyber s-si..H-hyung, f-fu--aaaaaaaah," urobil sa mi do úst. Všetko som to prehltol a z úst som si vytiahol jeho malý penis.
Ľahol som si vedľa neho a pritiahol som si ho k sebe. Zhlboka dýchal a jeho telíčko sa jemne triaslo po prežitom organizme. ,,P-prečo s-si to.."

,,To bolo semeno, Jiminie. A od teba sladké," zavrnel som a vtisol som mu bozk na líčko. Zívol si a iba prikývol. Sledoval som jeho tvár, ktorá bola uvoľnená. Očká mal zavreté a začal pokojne oddychovať. Nahmatal som prikrývku a prehodil som ju cez nás. Ešte chvíľu som pozoroval jeho pokojnú tvár, než som sa spod prikrývky nenápadne vytratil. Vzal som si peňaženku a ponáhľal som sa na chodbu, kde som sa obul. Odišiel som z domu a nezabudol som zamknúť. Zamieril som do lekárne, ktorá bola ani nie päť minút od nášho domu. Je výhoda mať niektoré veci blízko.

Keď som sa dostal do lekárne, vyvalil som oči. Bolo tu hrozne veľa ľudí a dokonca som medzi nimi zazrel aj Namjoona. Čo ten tu robí? Zamieril som k nemu, čo sa zrejme niektorým ľuďom nepáčilo, pretože ma prepalovali pohľadmi a niektorí si mrmlali nadávky na moju osobu. Myslím, že ma milujú.

,,Čo tu robíš?" spýtal som sa, keď som sa dostal k nemu. Zarazene na mňa pozrel.

,,Oh, to si ty.." Nevyzeral byť nadšený z toho, že ma stretol. ,,Idem si pre lieky."

,,Ja idem pre mastičku na modriny-"

,,Mňa to nezaujíma," prerušil ma a zamračil sa.

,,Je to pre môjho malého brata a keďže ty si už skoro na rade, nemohol by si ju kúpiť? Dám ti peniaze," nenávidím, keď musím ľudí prosiť, ale je to pre Jimina. Ak by nešlo o neho, kľudne vystojím celý rad aj dvakrát.

,,Mne je jedno pre koho to je," odsekol a rad sa znova posunul. Zostávali dvaja ľudia a potom bol na rade Joon.

,,Namjoon, prosím, je to pre môjho malého brata. Nemôžem ho nechať toľko čakať," snažil som sa byť milý. ,,Neprosil by som, ak by tá osoba pre mňa veľa neznamenala. Nikdy neprosím. Ale keď ide o Jiminieho.. Namjoon, prosím."

,,Uhh, dobre," zabručal nespokojne a ja som sa ďakovne usmial. Rad sa znova posunul, takže zostával už iba jeden človek. ,,Čože mu to kupuješ?"

,,Mastička na modriny."

,,Tvojho brata zbili?" spýtal sa trochu zarazene a ja som sa zhlboka nadýchol. Znova sa vo mne hromadil hnev.

,,Áno. Zrejme nejaké decká zo školy, zo škôlky neboli," zabručal som a ruky som zaťal v päsť.

,,Tvoj brat je..V škôlke?" spýtal sa zarazene a ja som prikývol.

,,Mal naozaj dlhý odklad, až to nie je možné. Podľa mňa mu nestačil ani ten, pretože je to stále hravé dieťa," nezabránil som úsmevu, keď som si spomenul na jeho rozžiarenú tvár aj z maličkostí.

,,Koľko má?"

,,Jedenásť."

,,To je moc," zamumlal a človek pred nami odišiel. Namjoon dal mužovi za pultom nejaký lístok.

,,Dajte mi k tomu aj mastičku na modriny," zamumlal a vytiahol si peňaženku. Zopakoval som jeho čin a čakal som, že koľko mu budem musieť dať. Keď muž povedal cenu všetkého dokopy, povzdychol som si. Odložil som svoju peňaženku a Joon to všetko zaplať. Mastičku mi vtisol do ruky a zamieril preč.

,,Počkaj, musím ti vrátiť peniaze," ponáhľal som sa za ním. Keď sme vyšli z lekárne, zastavil sa a otočil sa na mňa.

,,Nechcem za to peniaze. Ale mohol by si mi pomôcť s niečím iným," nervózne uhol pohľadom a ja som pozdvihol obočie. Pokiaľ bude chcieť nejakú službičku, možno mu pomôžem. Samozrejme nie ak pôjde o nejaké uspokojenie. ,,Hľadám si nejaký byt na prenájom, ale žiaden za dobrú cenu som nenašiel. Bol by som ochotný mať aj spolubývajúceho, ale v mojom veku a čo najbližšie ku škole," zamumlal a kusol si do spodnej pery. Keby to urobil Jimin, už by som bol tvrdý. Zatriasol som hlavou a rozmýšľal som, kto býva tak najbližšie ku škole. Bohužiaľ ma nenapadol nikto. Jin býva od školy asi pätnásť minút. Počkať, veď to je dosť blízko. Udrel som sa do čela a pobavene som nad sebou pokrútil hlavou. Keď som sa pozrel na Namjoona, zarazene ma sledoval.

,,Poznám jedného človeka, ktorý býva od školy iba pätnásť minút, ale neviem či si niekoho hľadá do bytu," pokrčil som ramenami a začal som po vreckách hľadať mobil. Keď som ho nenašiel, potichu som zanadával. ,,Dám ti naňho číslo a môžeš ho kontaktovať," zamumlal som a on prikývol. Vytiahol si mobil a ja som mu nadiktoval Jinovo číslo.

,,Ďakujem. Maj sa a pozdravuj odomňa brata," mávol na mňa a potom odišiel. S úsmevom som zamieril domov, kde ma už v posteli čakal Jiminie. Môj maličký Jiminie.