my small baby ||y.min

•8•

,,Yoongi, nič si z toho nerob. Jimin ťa má naozaj rád a za jeden hlúpy deň by ťa nevymenil. Veď si sa oňho staral celý život, tak prečo by ťa opúšťal?"

,,Možno preto, lebo som uchylný a nedokážem mu dať tú lásku, ktorú potrebuje," zavrčal som na odpoveď a zamračil som sa. Jin sa tiež zamračil a naklonil sa ponad stôl, aby ku mne bol bližšie.

,,Jemu úplne bude stačiť, ak mu ukážeš, že je tebou milovaný. Ukazuješ mu to od jeho narodenia, tak v tomto pokračuj. On vycíti, kedy mu lásku dávaš a kedy nie," odsekol Jin a ja som sa tiež naklonil ponad stôl. Vraždili sme sa pohľadmi a pomaly sme sa dotýkali nosmi.

,,Ty to nechápeš? Je. To. Dieťa," sykol som a viac som sa zamračil.

,,A ty nechápeš to, že okrem bratskej lásky mu môžeš poskytnúť aj inú lásku?" zavrčal a potom ma chytil za zátylok. Pritiahol ma bližšie k sebe, až sa naše čelá slabšie zrazili. Zvraštil som tvár a Jin sa prestal mračiť. ,,Nikdy ho neprestaň milovať a dokazuj mu, ako ti na ňom záleží. Ak začne mať pocit, že ti na ňom nezáleží, stratíš ho. To si ho vychovával toľko rokov len preto, aby si sa ho teraz vzdal?"

,,Nie."

,,Tak sa ho nevzdávaj! Dokáž mu, že ti na ňom záleží a že ho nechceš stratiť!"

,,Áno!" vykríkol som a obaja sme sa začali smiať ako blázni. Pustil ma a normálne sme sa posadili. Pohľadom som zablúdil k oknu. Vonku sa už stmievalo. ,,Jinnie, môžem tu prespať?" pozrel som na Seokjina a on zmätene zamrkal.

,,Teraz som ti niečo h--"

,,Ja viem, ale nechcem ísť po tme domov, hlavne ak bývam tak ďaleko," zabručal som a on si povzdychol.

,,Dobre, pripravým ti gauč," zamumlal a vstal. Odišiel a ja som si povzdychol. Teraz by som najradšej držal Jimina v náručí. Ležali by sme spolu v posteli a on by sa ku mne túlil. Užíval by som si chvíle s ním, bozkával by som ho do vláskov a na líčka. Ak by sa dalo, zjedol by som ho, aký je rozkošný. ,,Čo sa tak usmievaš?" prerušil moje myšlienky na Jimina Jin.

,,Myslel som na Jimina," kusol som si do pery, aby som zabránil ďalšiemu úsmevu. Jin pretočil očami a tiež sa začal usmievať.

,,Tiež by som chcel niekoho, kto by ma miloval tak ako ty miluješ Jimina," zamumlal Jin a následne trochu posmutnel.

,,Jinnie, nezaoberaj sa tým. Si nádherný, máš úžasnú postavu, dokonalý hlas, vieš variť a si sladký. Určite si nájdeš niekoho úžasného," usmial som sa naňho a on sa začervenal.

,,T-tak ďakujem," zamumlal a deku s poduškou konečne hodil na gauč. ,,Pôjdem už spať, dobrú noc," zamumlal. Tiež som mu poprial dobrú noc a vstal som. Zhasol som si svetlo a potom som sa zvalil na gauč. Zakryl som sa až po uši a do pár minút som bol tuhý.

° ° °

,,Yoongi, vstávaj ty spachtoš," šepkal mi niekto do ucha. Zachvel som sa a pomaly som rozlepil oči. Myslel som si, že pred sebou uvidím Jiminovu vysmiatu tvár, ale uvedomil som si, že tu nie je. Smutne som si povzdychol a potom som pozrel na Jina, ktorý už kráčal do kuchyne. ,,Mal by si sa ponáhľať domov za Jiminom a nie tu vyspávať!" zakričal z kuchyne a ja som hneď vyskočil na nohy. Ako tak som po sebe upratal a potom som bežal na chodbu. ,,Nezabudni sa aspoň trochu upraviť!" smial sa Jin. Pretočil som očami a rýchlo som sa obul.

,,Zbohom, Jinnie, a ďakujem za všetko!" zakričal som predtým, než som odišiel. Vlasy som si skúsil upraviť, keď som bežal dole schodmi.
Keď som vybehol z bytovky, rozbehol som sa priamo na zastávku. Jediné šťastie bolo, že to nebolo tak ďaleko. Zrovna keď som tam dobehol, autobus odchádzal. Skúsil som ho zastaviť, čo sa mi podarilo. Ale šofér mi dobre vynadal. Prešiel som dozadu, kde som sa usadil a čakal som, kedy sa dostanem domov. Naozaj som sa na Jimina tešil.
Vystúpil som na svojej zastávke a v tedy zahrmelo. Prišiel som v čas, pretože Jimin sa bojí búriek. Odomkol som si dvere a prvé čo som započul, bol zvuk telky. Vyzul som sa a ponáhľal som sa do obývačky. Keď som uvidel na gauči Jimina zabaleného v deke, skoro som zošalel. Mal napuchnuté a červené oči, pod ktorými mal kruhy, triasol sa a na tvári mal zaschnuté slzy.

,,M-Minie?" šepol som a on na mňa pozrel. Jeho ústa opustil tichý vzlyk a jeho očká sa zaslzyli. Hneď som si k nemu išiel sadnúť a objal som ho. ,,Neplač. Čo sa stalo?" spýtal som sa ho, zatiaľ čo som ho hladkal vo vlasoch.

,,O-odišla včera v-večer a ja som..t-tu zostal s-ám," vzlykol a viac sa na mňa natisol. ,,N-nemohol som spať, b-bál som sa, t-tak som p-pozeral telku," jeho telíčko sa triaslo. Snažil som sa ho upokojiť, lenže hromy, ktoré sa ozývali mi v tom nepomáhali. Ako môže byť taká odporná a večer odísť? Nemala ho nechať samého. A je to aj moja chyba, nemal som prespať u Jina.

,,Jiminie, mal si mi zavolať," povzdychol som si a posadil som si ho na stehná. Objal som to drobné telíčko a vtisol som mu bozk na líčko. ,,Ak prestaneš plakať a bude z teba veľký chlapec, dostaneš odmenu, áno?" usmial som sa a on na chvíľu stíchol. Iba prikývol a jeho drobnými rúčkami si začal zotierať slzy. Zívol si a hlavičku si položil na moje rameno. ,,Spinkaj, zlatíčko, musíš to dospať," šepol som a začal som ho hladkať po chrbte. Bol rozkošný ako na mne spal. Ale únava mu nesvedčala, rovnako ako slzy. Vtisol som mu bozk do vláskov a opatrne som ho na seba tisol. Nechcel som, aby ho zobudila búrka, ktorá prichádzala. Pomaly som si s Jiminom ľahol a viac som ho zababušil do deky. Natiahol som sa po ovládač a telku som trochu stíšil. Vypol by som ju, ale potom by bolo viac počuť hromy. To som nechcel, pretože by na to Jimin určite reagoval. Zostal som s ním ležať a zavrel som oči. Bol som síce unavený, ale mal som nutkanie zostať hore a dozrieť na Jimina.

,,H-hyung?" ozvalo sa od Jimina asi po hodine. Bol som v polospánku, takže som naňho hneď reagoval. Otvoril som oči a pozrel som Jiminovi do tváre. Až teraz som si uvedomil, že všade je až príliš veľké ticho. Teda hromy bolo počuť až dobre. ,,V-vyrazilo poistky," šepol a viac sa na mňa natisol.

,,Bojíš sa?" spýtal som sa pošepky a objal som ho okolo pása.

,,Si so mnou, tak ani nie," cítil som jeho úsmev. Ani si len nevedel predstaviť, ako mi jeho slová rozbúchali srdce. Všetko čo spravil a povedal ma nútilo z neho šalieť. Nemal by som podľahnúť ja jemu, ale on mne. Veď je to ešte dieťa! ,,Mám ťa rád, hyung Yoongi. Ďakujem, že si tu pre mňa vždy bol," zašepkal a viac sa na mňa natisol.

,,Nie len bol, ale aj budem. Ľúbim ťa, Jiminie," šepol som mu do uška a následne som mu na líčko vtisol bozk. Síce nepozná pravú silu tých slov, ale aspoň vie čo k nemu cítim. On to možno pochopí iba ako mať rád, ale neskôr si uvedomí, čo tie slová skutočne znamenajú.