my small baby ||y.min

•19•

Namjoon

,,Jinnie?" zakričal som do bytu hneď potom, čo som vyšiel zo sprchy.

,,Áno, Joonie?" počul som kroky, ako mieril ku mne.

,,Uhm..Yoongi chcel, aby sme išli za nejakým..Jamonom, Yimonom alebo ako sa to vlastne volal," vyšiel som z kúpeľne už oblečený v čistých veciach.

,,Za Jiminom?"

,,Áno, to je to meno," usmial som sa naňho.

,,Nikdy nepotreboval, aby som sa naňho pozrel. Teda aspoň dokedy nešiel na výlet zo školy," uchechtol sa a prezrel si ma. ,,Za chvíľu pôjdeme," zamumlal a obišiel ma. ,,V kuchyni na stole máš menší obed, bež sa najesť," zakričal ešte predtým, než zmizol v jeho izbe. Nadšene som dobehol do kuchyne a pustil som sa do jedla, ktoré na mňa čakalo. Musím uznať, že vie úžasne variť. Myslím, že na jedlo sa budem tešiť častejšie. Možno kvôli nemu ešte priberiem. ,,Už som hotový," ozvalo sa za mnou a mne zabehlo. Do tváre sa mi nahrnula krv a snažil som sa prestať kašľať. ,,Opatrne," zasmial sa a pobúchal ma po chrbte. Podal mi pohár s vodou a ja som sa rýchlo napil. Jeho ruka stále bola na mojom chrbte a jemne ma hladkala. ,,V poriadku?" spýtal sa, keď som len tak strnuto sedel. Zatriasol som hlavou a usmial som sa naňho.

,,Áno, v poriadku. Uhm, ideme už?"
Nechcel som vstávať, pretože mal na mojom chrbte stále ruku. Páčilo sa mi to. Ale lepšie by bolo, keby sa ma dotýkal inak.

,,Áno," rozcuchal mi vlasy a potom zamieril do chodby. Upravil som si vlasy a s úsmevom som zamieril za Jinom. Obuli sme sa a potom sme odišli z bytu. ,,V sobotu si idem už pre auto," zamumlal po ceste do výťahu.

,,To je úžasné. A čo sa ti s ním vlastne stalo?" spýtal som sa nechápavo a vošiel som do výťahu.

,,Havaroval som," povzdychol si a stlačil prízemie.

,,Č-čože?" vyvalil som oči a on sa nervózne usmial.

,,Išiel som od rodičov, bol som ich pozrieť v druhom meste. Zrovna vtedy pršalo a bola búrka. Vracal som sa po tme, takže som zle videl a vplývalo to na mňa. V polke cesty som dostal šmyk. Prerazil som cez zvodidlá, spadol s autom dole kopcom a skončil som v kukurici. Bol som pri vedomí, keď sa to všetko stalo. Síce to bolo ťažké, ale zvládol som sa dostať s auta a zavolať si záchranku. Viac som si z tej havárie nepamätal, iba útržky ako ma prevážali. Mám aj jazvu z toho, ako mi zašívali hlavu," prstami si začal prehrabávať vlasy, zatiaľ čo ja som ho zarazene pozoroval. Mal naozaj šťastie, že prežil. Neviem čo by som robil, ak by som ho nespoznal. Jemne uchopil moju ruku do svojej a pritiahol ma k sebe. ,,Tuto," zamumlal a moju ruku priložil ku svojej hlave. Prstami som prešiel medzi jeho vlasmi. Cítil som tam tú jazvu. Ale jediné čo som vnímal bola jemnosť jeho vlasov. Stále som prechádzal prstami po tomto jednom mieste a udivene som si prezeral jeho tvár. ,,Namjoonie," zamumlal a objal ma okolo pása, čím ma viac natisol na svoje telo.

,,A-áno?" pozeral som sa do jeho nádherných hnedých očí. Pootvoril ústa a mňa pohľad padol na jeho plné pery. Presne vtedy zastavil výťah a otvorili sa dvere. Hneď ma pustil a zamieril von. Išiel som hneď za ním, aj keď mysľou som bol stále vo výťahu. Predstavoval som si, čo všetko sa mohlo stať, keby sme tam boli dlhšie.
Celú cestu k autobusu sme boli ticho, dokonca aj cestou v autobuse.

,,Dúfam, že nám Jimin otvorí," zamumlal a zazvonil na zvonček dverí, pred ktorými sme stáli.

,,Kto je to vlastne?" spýtal som sa nechápavo a presne v tedy sa otvorili dvere. Očakával som nejakého muža, lenže miesto toho nám otvorilo dieťa.

,,Jiminie, koľkokrát som ťa aj ja aj Yoongi poúčali, aby si neotváral dvere, dokedy nebudeš vedieť kto za nimi je?" povedal mu Jin káravo a následne si ho vzal na ruky.