my small baby ||y.min

•6•

Celý čas som nevyšiel z izby a dokonca za mnou neprišiel ani Jimin. Dosť sa ma to dotklo, pretože som zvyknutý, že je stále so mnou. Ona, tá ktorá si hovorila naša matka, si nezaslúžila jeho prítomnosť. Celý jeho život som ho vychovával ja, pretože ona nemala čas, musela chodiť do práce. Teda aspoň takú používala výhovorku, aby sa oňho nemusela starať. Niekedy som kvôli nemu musel vynechať školu, inokedy som za ním musel bežať zo školy, ale nebolo dňa, kedy som ho ignoroval. Vždy, keď niečo potreboval, som bol pri ňom. Pomáhal som mu, pri mne povedal prvé slovo, urobil prvý krôčik. Ona nás iba prišla pár krát do roka pozrieť a uistiť sa, či vôbec ešte žijeme.

Nenávidel som ju za to a stále nenávidím. Dokonca aj dnes sa tu objavila len tak náhodou a znova mi ukradla pozornosť Jimina. Obrala ma o jeho pozornosť a mňa to nesmierne serie. Chcem, aby chodil stále za mnou. Nechcem ho stratiť. Pri tej myšlienke ma nepríjemne pichlo pri srdci a v očiach ma zaštípali slzy. Mrkaním som ich zahnal a prstami som si pomasíroval koreň nosa. Zabíjala ma čo i len myšlienka na to, že by som ho stratil. Neviem ako to so mnou bude vyzerať, keď sa to stane naozaj. No ja však dúfam, že sa to nestane. Z mojich myšlienok ma vyrušilo vŕzganie dverí. Trochu som zodvihol hlavu, ale v tej tme som nič nevidel. Mohla byť už noc a ja som mal zhasnuté. Nechcel som riskovať, že by za mnou liezla a vyčítala mi môj odchod.

,,Hyung?" ozval sa tichý šepot mojou izbou a mne sa na perách rozlial úsmev. Bol som tak hrozne rád, že konečne prišiel.

,,Áno, Jiminie?" ozval som sa pošepky naspäť a videl som obrysy jeho drobnej postavy, ako vošla dnu a zavrela dvere. Pribehol k mojej posteli a naklonil sa nadomňa.

,,Môžem si k tebe ľahnúť? Bojím sa sám spať," zašepkal a ja som sa posunul kúsok na bok. Hneď si ku mne ľahol a natisol sa na mňa. Triasol sa, ale nevedel som či od strachu alebo od zimy. Prikryl som nás a vtisol som mu bozk do vlasov. ,,Prepáč, že som neprišiel skôr, no odmietala ma pustiť a stále sa na niečo pýtala," zašepkal Jimin do ticha a pevnejšie sa na mňa natisol. Zdalo sa mi, že sa prestáva triasť.

,,Nemáš sa za čo ospravedlňovať, je to tvoja..matka," snažil som sa to nevypľuť s nechuťou v hlase, ale neviem či sa mi to podarilo. Jimin zodvihol hlavu a pozrel mi do očí.

,,Hyung, pre mňa si všetko ty. Teta Soo je pre mňa ako cudzia žena," zašepkal a mňa príjemne zahrialo pri srdci. Bolo naozaj pekné od neho počuť slová, že som preňho všetko. Vtisol som mu bozk na noštek a pousmial som sa. Potichu sa zasmial a následne si tvár zaboril do záhybu môjho krku. Zatajil som dych a napäto som zostal ležať. Na krku som bol až moc citlivý. Už iba jeho dych ma rozrušoval. Nedokážem si predstaviť čo by so mnou spravili jeho plné pery. ,,Vždy tak krásne voniaš," zamumlal mi do krku a ja som sa zachvel. Kusol som si do pery a silno som zavrel oči. ,,Niekedy mám chuť sa do teba zahryznúť a otestovať, či si naozaj taký sladký, ako vyzeráš," zachichotal sa Jimin a ja som sa snažil zadržať ston.

,,T-tak sa zahryzni," uniklo mi z pier. Jimin na chvíľu stuhol, ako keby sa zarazil, ale v ďalšej chvíli som cítil jeho zuby, ako sa zabárajú do mojej pokožky. Nedokázal som zadržať tiché vzdychnutie. Stisk jeho zubov povolil a trochu sa odomňa odtiahol. Začudovane ma pozoroval, ale ja som zo seba nedokázal dostať ani slovo. Nemal som stratiť kontrolu. Nemal som mu odpovedať.

,,Čo to bolo hyung?" spýtal sa trochu prekvapene a ja som od nebo odvráril hlavu.

,,Nič zlato. Poďme spinkať," zamumlal som, aj keď som vedel, že s erekciou nezaspím.

,,Ale j-ja som sa poriadne nezahryzol," zamumlal a ja som si vedel predstaviť, ako rozkošne sa červená. S povzdychnutím som ho pohladkal po hlave. Nemal by som mu to dovoliť, ale keď on je taký rozkošný.

,,Nezahryzni sa moc silno," zamumlal som a nastavil som mu svoj krk. Je to ako keby som sa pripravoval na smrť. Kat mi ide odťať hlavu a ja mu pokojne nastavujem svoj krk. Zachvel som sa, keď som zacítil Jiminov horúci dych. Musel som sa pousmiať, keď ma pošteklili jeho plné pery, ale potom sa jeho zuby znova zaborili do mojej pokožky. Snažil som sa byť potichu, pretože som cítil, ako niekedy pritlačil. Rukami som skĺzol na jeho guľatučký zadoček a jemne som ho stisol vo svojich dlaniach. Do uší sa mi dostal zvuk v podobe vzdychu. Jimin povolil stisk zubov a trochu sa odomňa odtiahol, aby mi videl do tváre.

,,H-hyu--aah," prekvapene vyvalil oči, keď som mu znova stisol zadok. Jeho detské vzdychy ma nútili, aby som pokračoval ďalej. Pritisol som si ho na svoje telo a perami som sa obtrel o jeho spánok.

,,Jiminie," zavrnel som mu do ucha a znova som vo svojich dlaniach jemne stisol jeho zadoček. Hneď som si však uvedomil čo robím, tak som ho pustil a odtiahol som sa od neho. Otočil som sa mu chrbtom a v duchu som si nadával všetkými možnými nadávkami. Ako som zrovna teraz mohol stratiť kontrolu nad sebou?

,,H-hyung, č-čo to bolo?" spýtal sa pošepky Jimin a trochu zarazene. Ale ja som nevedel čo mu povedať. Nedokázal by som mu to vysvetliť tak, aby som ho potom nepretiahol. ,,Ignoruješ ma?" spýtal sa zranene a ja som mal čo robiť, aby som sa za ním neotočil a neobjal ho. ,,H-hyung," fňukol a ja som sa k nemu pomaly otočil. Sedel a rukou sa zapieral o posteľ, zatiaľ čo druhou si pretieral očko. Vyzeral ako anjelik, čistý a nevinný. S úsmevom som sa posadil, ale hneď mi úsmev opadol. Neviem ako mu to vysvetliť.

,,Prepáč, Jiminie, neudržal som sa," zamumlal som ospravedlňujúco a on sa hneď ku mne prisunul.

,,Ch-chcem to cítiť ešte raz," zašepkal a naklonil sa bližšie k mojej tvári, takže som si všimol červeň na jeho líčkach.

,,Č-čo?" vypadlo zo mňa a zarazene som sa zamračil.

,,Tvoje ruky..n-na mojom zadku," zakňučal a obrkočmo si na mňa sadol. Chytil moje ruky a presunul si ich na svoj zadok. ,,M-mám pocit, že m-môj zadok presne zapadol d-do tvojich dlaní," zašepkal rozochvene a rukami ma objal okolo krku. Trochu pohol zadočkom, čo ma nútilo ho stisnúť. Pomaly som strácal kontrolu nad svojim rozumom.

,,Jiminie, pobozkaj hyunga a potom dostaneš viac," zavrnel som mu do uška a on sa odomňa prekvapene odtiahol. Iba ma detsky pobozkal, tak ako vždy ja jeho. Lenže ja som chcel viac. Pritiahol som si ho bližšie k sebe a naklonil som sa k jeho tvári. ,,Nezľakni sa," zamumlal som a zľahka som spojil naše pery. Jimin akoby stuhol, nevydal žiaden zvuk a neurobil žiaden pohyb. Chvíľu som mal pocit, že ani nedýcha. Pohol som perami a v tedy sa na mňa Jimin viac natisol. Síce bol neskúsený, ale aj napriek tomu sa snažil kopírovať moje pohyby a to mu nikto nekázal. Pousmial som sa a jednou rukou som vkĺzol pod jeho tričko. Bruškami prstov som prešiel po jeho jemnej pokožke. Jeho telo sa chvelo čoraz viac, až som mal chvíľami pocit, že bude prosiť o viac. Rozpojil som naše pery, keď som už strácal kyslík.

,,A-áno h-hyung, p-pokra-čuj," zakňučal a snažil sa lapať po dychu. V tedy ako keby mi dala realita facku a ja som sa prebral. Vytiahol som ruku spod Jiminovho trička a zložil som ho zo seba. Nespokojne zakňučal a následne sa na mňa natisol.

,,Jiminie, toto nemôžme. Nechal som sa uniesť, prepáč," zašepkal som previnilo a zdalo sa mi, ako keby sa Jimin zarazil. Kúsok sa odomňa odtiahol a otočil sa mi chrbtom.

,,Dobrú, hyung," povedal to takým prázdnym hlasom, až ma pichlo pri srdci. Chcel som, aby mi poprial dobrú noc tak ako vždy, aby si potom ešte vypýtal pusu na dobrú noc a aby zaspal natisnutý na mne. Lenže práve teraz sa nič z toho nedialo.

,,Dobrú," snažil som sa, aby môj hlas znel normálne, ale neviem či sa mi to podarilo. Mal som pocit, že sa medzi nami objavuje stena, ktorá pomaly rastie a oddeľuje nás od seba. Nepáčilo sa mi to, pretože ma to bolelo. Ale asi už bol čas, aby sa odomňa oddelil a začal sa zaúčať do života. Chrbtom ruky som si zotrel nepatrnú slzu, ktorá mi ušla a pozoroval som Jiminov chrbát. Tak hrozne som ho chcel objať a natisnúť na seba. Ale už to asi skončilo. Skončili dni, kedy k nemu budem mať takto blízko.