my small baby ||y.min

•10•

Hovoril som už, že nenávidím školu? Zdá sa mi, že áno, ale pre istotu to zopakujem. Nenávidím školu. Znova bol bufet zatvorený a znova som stretol Namjoona. Chýbali mi posledné dve prednášky do konca školy. Potom som mohol ísť domov. Prechádzal som chodbou plnou študentov. Zacítil som vibrovanie v mojom vrecku. Vytiahol som si mobil a vyvalil som oči. Behom som zamieril na školskú strechu, kde nikto nebýval. Keď som sa tam dostal, prijal som hovor.

,,A-áno?" ozval som sa udýchane a snažil som sa upokojiť.

,,Pán Min, mohol by ste si prísť pre vášho brata? Pobil sa a nevyzerá, že zvládne ísť domov po svojich," ozvalo sa z telefónu ustarane a ja som vyvalil oči.

,,H-hneď som tam," zamumlal som a zložil som. Behom som zamieril do svojho auta. Veci som si nechal v škole, nemal som na ne čas. Nasadol som do auta, naštartoval som a dupol som na plyn. Bál som sa o Jimina, nikdy sa v škôlke nepobil.
Keď som sa dostal pred jeho škôlku, zaparkoval som a vystúpil som. Ponáhľal som sa dovnútra. Snažil som sa nájsť Jimina, ale nakoniec ma k nemu odviedla nejaká učiteľka. Keď som uvidel ako vyzerá, padol som pred neho na kolená. Vtiahol som si ho do objatia a začal som ho hladkať po vlasoch.

,,Oh, bože, Minie, čo si to vyviedol?" šepkal som neveriacky a opatrne som ho pustil.

,,T-to nie ja," zakňučal a chcel si zotrieť slzy, ale chytil som mu ručičku.

,,Nechytaj sa toho teraz," šepol som a znova som ho opatrne objal.

,,Pán Min, som rada, že ste prišli hneď, ako som vám zavolala," ozvalo sa za mnou a ja som Jimina pustil. Pozrel som sa na jednu z učiteliek, ktoré tu boli. ,,Neviem s kým sa pobil, ale s deťmi zo škôlky nie. Dávali sme na nich pozor, aj keď si Jimin odbehol na toaletu. Myslela som, že vy by ste mohol vedieť, alebo aspoň zistiť, s kým sa pobil."

,,Jiminie," otočil som sa späť naňho, ,,s kým si sa pobil?"
Neodpovedal, len sklonil hlavu. ,,Myslím, že to budem musieť zistiť inak," povzdychol som si a vstal som. Vzal som si Jimina na ruky. ,,Daj pozor na tie rany," zamumlal som a on si hlavu opatrne zložil na moje rameno.

,,Mal by ste si naňho dávať pozor. Koniec-koncov, obaja ste ešte deti," povzdychla si. ,,Potrebujem, aby ste podpísal nejaké papiere o skoršom odchode."

° ° °

,,Tak, a je to," zamumlal som, keď som mu ošetril tvár. ,,Máš modriny alebo šrámy aj niekde inde?" spýtal som sa, ale on záporne zakrútil hlavou. ,,Ani ťa nič nebolí?"
Prikývol. ,,Čo ťa bolí?"

,,Srdce."
Zľakol som sa. Nevedel som, ako to myslel.

,,Minie, pôjdeme doktorovi, áno?" ani som nečakal na jeho odpoveď a začal som sa stavať.

,,N-nie!" vyhŕkol a chytil ma za ruku. ,,B-budem dobrý, l-len žiadny doktor," vzlykol a ja som si povzdychol.

,,Zlato, ak ťa bolí srdiečko, musíme zi--"

,,B-bolí ma inak," smrkol a objal moju ruku. Povzdychol som si a sadol som si k nemu. Pohladkal som ho po vláskoch.

,,Môžeš mi už povedať, s kým si sa pobil?"
Vyzeral že váha. ,,Minie, prosím," zaškemral som a opatrne som chytil jeho drobné rúčky do svojich.

,,P-prišli za mnou nejaké deti a..a tvrdili, ž-že.. ž-že som tučný a škaredý b-buzerant, k-ktorý..sa necháva..šukať v-vlastným bratom. J-ja som im to vyvracal, dokedy na mňa..n-nezaútočili. Napadli ma a..k-kopali do mňa, udierali ma a..a ťahali ma za vlasy. Ch-chceli a-aby som sa priznal, ž-že som buzerant a keď s-som sa priznal...z-zbili ma ešte viac," vzlykal a ja som ho opatrne objímal. Nenávidím tie deti, ktoré mu toto urobili. Ak na nich narazím, zabijem ich. Je mi jedno, že ma potom zavrú.

,,Hlavne never ničomu, čo ti povedia. Ak by sa to opakovalo, okamžite mi to povedz," šepol som a vtisol som mu bozk do vláskov. Prikývol a natisol sa na mňa. Po nejakej dobe sa upokojil a prestal vzlykať.

,,H-hyung?"

,,Hm?"

,,Č-čo je t-to..šukať?"
Asi som práve zomrel na zástavu srdca.

,,Na to si ešte mladý, Minie," zamumlal som a nervózne som sa ošil.

,,S-som na to dosť starý," zakňučal a ja som sa uchechtol. Úplne si to práve vyvrátil tým, ako rozkošne a detsky zakňučal.

,,Minie, naozaj si na to ešte mla--"

,,Hyung, prosím," pozrel na mňa psími očkami. Zatočila sa mi z toho hlava a moje srdce chcelo vyskočiť z mojej hrude. Bol moc rozkošný.

,,Dobre, Jiminie," povzdychol som si nakoniec a jeho očká sa rozžiarili. Stále nedokážem pochopiť, ako niekto dokázal ublížiť takémuto šteniatku. Palcom som prešiel po modrine, ktorú mal na lícnej kosti.

,,V-vyzerám hrozne, j-ja viem," zamumlal, ale ja som záporne zakrútil hlavou.

,,Tí, ktorí ti ublížili, sú hlúpi. Veď..si taký drobný a nádherný. Zabil by som každého, kto by sa ťa čo i len dotkol, ale to nemôžem, inak by som musel odísť," šepkal som a pri tom som si prezeral jeho tvár, na ktorej boli modrinky a pár menších šrámov. Nakoniec som pohľadom zastavil na jeho perách. Spodnú peru mal trochu natrhnutú, ale nie moc. Vtisol som mu jemný bozk na pery. Jeho ruky sa ocitli obmotané okolo môjho krku a jeho plné pery pritisol na tie moje. Toto nebol ten jemný bozk, toto bol ten dlhší, precítený. Takto som ho naposledy bozkával asi pred niekoľkými dňami. Pohol som perami proti tým jeho a pritiahol som si ho na stehná. Bolo to rozkošné, aký bol neskúsený a snažil sa po mne opakovať. Cítil som, ako sa na mňa tisol. Bozk som rozpojil a s úsmevom som ho pozoroval. Nemali by sme to robiť, ale tie jeho úžasné pery, tomu sa nedá odolať.

,,Y-Yoongi hyung," vydýchol a čelom sa oprel o to moje. Rukami som začal hladkať jeho štíhle boky. ,,N-nesnaž sa vyhnúť t-tomu vysvetľovaniu," usmial sa a ja som sa uškrnul. Síce to nebol môj zámer, ale mohlo to výsť.

,,Šukať je škaredý výraz, slušnejší výraz je sex," zamumlal som a videl som, že má na jazyku ďalšie otázky. ,,Ako by som ti vysvetlil sex? Ugh, veď si ešte dieťa," povzdychol som si. ,,To je.. pohlavný styk medzi dvomi ľuďmi."

,,Pohlavný? To je aký?"

,,Ak by som teraz do tvojho zadočku zasunul svoj penis, mali by sme sex," zabručal som a videl som, ako sa začal červenať. Bol sladký, ale tá predstava, že by som doňho teraz zasunul. Jazykom som si prešiel po perách a jemne som stisol jeho boky.

,,A-a chcel..by si?" spýtal sa pošepky a pozrel mi do očí.

,,Áno," uškrnul som sa.

,,T-tak na čo čakáš?"