my small baby ||y.min

•26•

,,Zlato, dnes zostaneme u Jin-hyunga, dobre?" pozrel som sa do spätného zrkadla na Jimina. Vlásky mal strapaté, tváričku upuchnutú a na líci mal otlačenú čiaru zo slúchadiel. Zaspal takmer hneď ako sme vyrazili. Potreboval som si ísť niečo vybaviť do vedľajšieho mesta a keďže Jimin sa vracia do školy až zajtra, povedal som si, že ho vezmem so sebou. Urobíme si pekný deň, niečo nakúpime a hlavne strávime spolu čas mimo domu.

,,Uhm, nebude to Jooniemu vadiť?" unavene na mňa zmrkal a zívol si.

,,Určite nie," namietol som a pohľad som presunul znova pred seba. Už sme vchádzali do mesta, za čo som bol rád. To besnenie, behanie a zabávanie sa s Jiminom mi dalo zabrať. Cítil som značnú únavu a nechcel som, aby sa Jiminovi mojou chybou niečo stalo.

,,Podľa mňa chce Namjoonie hyunga iba pre seba," povedal urazene Jimin. Ihneď som sa pozrel späť do spätného zrkadla. Mal rúčky založené na hrudi, rozkošne našpúlené pery a urazene sa mračil.

,,Miláčik, nešpúl tak tie pery," zahriakol som ho, pretože ma to rozrušovalo. Mal som chuť zastaviť na okraji cesty, ísť dozadu a privlastniť si celé jeho telo.

,,Ale prečo hyung? Som nahnevaný," zamumlal urazene.

,,Lebo hyunga to rozrušuje a potom má chuť ťa ohnúť," zabručal som si popod nos. V aute nastalo ticho, tak som zapol rádio. Chcel som si vyhľadať nejaký rap, ale keď sa v rádiu začali ozývať prvé slová Jiminovej obľúbenej skladby, bolo mi jasné, že to musím nechať. Jimin najprv nijako nereagoval, ale keď začal refrén, začal si spievať tiež. Ten jeho detský tenučký hlások bol neskutočne rozkošný. Určite z neho v dospelosti bude spevák, i keď zatiaľ nevychytáva niektoré noty. Poklepkával som si po volante do rytmu hudby a neskôr som začal spievať spolu s Jiminom, keďže to bolo neskutočne chytľavé. Ani som si to neuvedomil a na perách mi hral široký úsmev. Únava zmizla tak rýchlo ako sa objavila a znova som si užíval ďalšiu chvíľu strávený s Jiminom. Zaspievali sme spolu ešte asi ďalšie štyri skladby, kým som zaparkoval pred Seokjinovou bytovkou.

Vystúpil som z auta a otvoril som Jiminovi dvere. Odpásal som ho a pohladkal som ho po vlasoch. Počkal som, kým vyšiel von a potom som zabuchol dvere. Auto som zamkol a vzal som Jimina za ruku. S hlbokým nádychom som prešiel ku hlavným dverám bytovky a zazvonil som na zvonček Jinovho bytu. Chvíľu trvalo, kým nás pustil dnu. Zaujímalo by ma čo ho tak zdržalo. Výťahom sme sa nechali vyviesť na poschodie s Jinovim bytom. Už na chodbe bola cítiť nádherná vôňa jedla.

,,Hyung, som hrozne hladný," zakňučal Jimin a hneď začal zvoniť na zvonček.

,,Aj ja, Jiminie, aj ja," pritakal som a pohladkal som ho po vlasoch. Naozaj sa mi už zbiehali sliny z tej vône. Dvere nám otvoril vysmiaty Seokjin a akonáhle uvidel Jimina, vzal si ho na ruky. Začal mu hovoriť všetky tie sladké slová, zatiaľ čo sa objímali a pusinkovali. Celkom som závidel, preto som ich obišiel a zamieril som do kuchyne. Akonáhle som sa dostal k hrncom, musel som z každého ochutnať. Nedalo mi to. Samozrejme, najlepšie som ochutnať nestihol, keďže Seokjin ihneď vbehol do kuchyne s Jiminom na rukách a začal ma hnať preč. Zaháňal sa po mne kuchynskou utierkou, pretože nič iné po ruke nemal.

,,Zmizni do pekla odtiaľto!" kričal po mne, zatiaľ čo som pred ním utekal.

,,Dobre, dobre!" vyhŕkol som a vbehol som do kúpeľne. Zamkol som sa tam a čelo som si oprel o dvere.

,,Jin?" ozvalo sa za mnou a ja som si uvedomil, že v sprche tečie voda. Zarazene som sa otočil, čo som robiť nemal. Namjoon akurát otváral dvere od sprchového kúta aby sa presvedčil, či som naozaj Seokjin. Akonáhle ma zbadal, začal chŕliť nadávky na moju osobu a hádzať po mne všetko čo mal po ruke.

,,Prepáč!" zakričal som a chcel som odísť z kúpeľne. Dvere sa však rozrazili, čiže som nimi schytal do hlavy a v šoku za zložil na zem.

,,A dosť! Všetci do obývačky, hneď!"