my small baby ||y.min

•22•

Namjoon

Od: +82 8 950 4693
9:50
Zlato, kde si? Bojím sa o teba

10:02
Dúfam, že si v poriadku

12:04
Je mi ľúto, čo som spravila

16:20
Vráť sa domov, prosím

Povzdychol som si nad tými správami a mobil som si hodil do tašky. Naozaj sa mi nechcelo vracať späť. S Jinom som bol spokojný, aj keď niekedy som naozaj nevedel čo si myslí. Zazvonil som na zvonček a Jin mi hneď otvoril.

,,Mali by sme ísť dať urobiť už ten druhý kľúč," zasmial sa a vtiahol si ma do objatia. Hneď som ho objal späť. Milujem jeho objatia, rovnako ako milujem jeho celého. Za tých pár dní som si naňho naozaj zvykol a zamiloval som sa doňho až po uši. Večer som niekedy zaspával s ním na gauči, ale vždy som sa ráno budil sám vo svojej posteli. Avšak, na poduške a paplóne bola cítiť jeho vôňa, takže som tajne dúfal, že so mnou vždy v noci spával. ,,Ako bolo v škole?" odtiahol sa odomňa a nechal ma vojsť dnu.

,,Tak ako vždy. Dnes som znova zrazil Giho. Naozaj neviem ako naňho môžem mať také šťastie. Že by osud? Existuje niečo ako osudová láska? Alebo láska na prvé zrazenie?" zavtipkoval som, ale on to zrejme vzal vážne, pretože ma začal prepalovať vážnym pohľadom.

,,Gi už niekoho má a hádam, že aj ty, takže by nebolo dobré pokaziť si vzťahy," zamumlal a ja som s pretočením očí hodil tašku na zem.

,,Nikoho nemám a to s Gim bola iba sranda. Nikdy by som po ňom nešiel," aj napriek tomu, že je príťažlivý a má naozaj pekný zadok. Ale Jinnie bol mužný a mal čaro, ktoré ma k nemu tiahlo. Takže aj keby mi Yoongi nastavil zadok, pôjdem za Jinom.

,,Naozaj? A vieš, že toto tvrdili aj tí pred tebou a nakoniec skončili s Gim v posteli?" ironicky sa uchechtol a ja som zostal zarazený.

,,Aký predomnou? Ty si mal spolubývajúcich? Hovoril si, že nie," začal som zmätkovať.

,,Tak som to nemyslel."

,,A ako si to teda myslel?" vybehol som naňho a zamračil som sa. Zostáva posledná možnosť a to tá, že mal priateľov, ktorých mu Gi prebral.

,,Vieš čo? Nerieš to," zavrčal a chcel odísť do kuchyne. Vždy uteká do kuchyne, akoby tam mal útočisko.

,,Ale ja to riešiť chcem!" vykríkol som a zamieril som za ním. Viem, že by som naňho nemal vyskakovať, no rád ho provokujem. Možno ho zvládnem vyprovokovať natoľko, aby sa priznal, že mal priateľov. Neodpovedal, len si začal vyberať veci na varenie. ,,Takže ako si to myslel?" spýtal som sa znova a posadil som sa na linku. Nevenoval mi ani pohľad a tváril sa, že neexistujem. ,,Keďže si predomnou nemal spolubývajúcich, zostáva už iba posledná možnosť," zamumlal som a on na mňa uprel jeho orieškové oči.

,,Do toho, vyslov to," vyzval ma a pristúpil ku mne bližšie. Na sucho som preglgol a pootvoril som ústa. ,,No ták, ja čakám. Len to povedz," zamumlal a ruku položil na moje stehno. Moje srdce prestalo byť a v podbrušku ma zašteklilo. ,,Povedz to, Namjoonie," s mojím menom sa pohral na jazyku a jemne stisol moje stehno. V tej chvíli som musel byť červenejší ako akákoľvek zrelá rajčina.

,,M-mal s-si...m-mal...pria-p-priateľov," vykoktal som zo seba a on sa uškrnul.

,,Vieš čo z toho vyplýva?" spýtal sa a jazykom si navlhčil pery. Celú dobu som pohľadom vysel na jeho plných perách, ktoré kričali o to, aby ich niekto pobozkal.

,,N-nie," zamumlal som a doútil som sa odtrhnúť pohľad od jeho pier do jeho očí.

,,Že som odporný homosexuál, ktorý má na teba zálusk," zavrnel a rukou vyšiel trochu vyššie. Zalapal som po dychu a vyvalil som oči.

,,O-odproný zrovna n-nie si," vykoktal som, zatiaľ čo on sa s úškrnom naklonil k mojej tvári.

,,Naozaj? Chceš sa o tom presvedčiť?" pošepol a druhú ruku presunul na môj bok. Na sucho som preglgol a privrel som oči. On sa naklonil k môjmu uchu a vydýchol, takže ma jeho horúci dych pošteklil. ,,Mal by si sa ma báť," pošepol a následne sa jeho plné pery pritisli na môj krk. Zanechal mi tam iba motýlý bozk, ale aj tak ma to úplne vyviedlo z miery.

,,N-nie," vypadlo zo mňa, vďaka čomu sa na chvíľu zarazil. ,,N-nie si taký, n-na akého sa hráš. Ne-nemal by som s-sa ťa báť. V-verím ti," vykoktal som zo seba a objal som ho okolo krku. Bol zrejme v šoku, pretože sa ani nepohol. Jeho ruky stále spočívali na mne a jeho hlava klesla na moje rameno. Opatrne ma objal okolo pása a pre väčšie pohodlie sa vtesal medzi moje nohy.

,,Si úžasný spolubývajúci, Namjoonie," zamumlal a ja som sa pousmial. ,,Ďakujem, že mi veríš."
Ticho sme sa objímali, dokedy sa odomňa trochu neodtiahol. Prehrabol mi vlasy a pohladkal ma po tvári. Palcom prešiel po mojich perách a následne sa pousmial.

,,Tvoje pery vyzerajú ako nedotknutý obláčik," zamumlal a ruku presunul späť na môj bok.

,,T-to bude preto, lebo naozaj nedotknuté sú," zamumlal som a od hanby som sa chcel prepadnúť pod zem.

,,Ako moc by si ma nenávidel, keby som ich poškvrnil?" spýtal sa a jazykom si navlhčil pery.

,,N-no..J-ja..J-ja si totiž to šetrím p-prvý bozk pre..P-pre moju životnú lásku," skoro som sa pretiekol a povedal som pre toho pravého. Nechcem aby o mne vedel, že som rovnako orientovaný ako on. Mohol by to potom využiť a urobil by si zo mňa hračku. Nechcem byť iba využívaný, chcem byť milovaný.

,,To nemyslíš vážne," začal sa smiať a odstúpil odomňa. Znervóznel som, ale zároveň ma to urazilo. Zamračil som sa a založil som si ruky na hrudi.

,,M-máš s tým nejaký problém?" spýtal som sa podráždene a on sa hneď prestal smiať. S úškrnom na perách pozrel na mňa a opäť ku mne pristúpil.

,,Zlato, je naozaj pekné, že veríš na životnú lásku a tie veci, ktoré k tomu patria. Ale nie je to nič čo naozaj existuje. Všetko pekné raz skončí," povzdychol si a mňa v očiach začali štípať slzy. Trhane som sa nadýchol a ruky mi voľné skĺzli do lona. ,,Nie, nie, nie, žiadne slzy," Jin ma hneď objal. Je prekvapivé ako rýchlo mení svoje správanie. Smrkol som a následne som vzlykol. ,,Neplač, zlato. Aj keď niečo pekné skončí, nahradí to ďalšia pekná vec. Hlavne si život musíš užívať, nie čakať na niečo, čo nikdy nepríde," zamumlal a začal ma hladkať vo vlasoch.

,,T-tým si ch-chcel povedať..Ž-že..J-ja nikdy.." nedokázal som to ani dokončiť a rozplakal som sa. Bolo mi jedno, že plačem v náručí takmer neznámej osoby. Potreboval som sa vyplakať. A aj ma to ranilo. Snáď nie som až taký škaredý, že ma tam vo svete nikto nečaká.

,,Nie, nič také som tým nechcel povedať. Ja len že- Ugh, S tebou je to ťažké," povzdychol si a odtiahol sa odomňa. Chytil moju tvár do dlaní a palcami mi začal zotierať slzy. ,,Pozri, nájdeš si niekoho, kto ťa bude milovať. Je naozaj pekné, že na takú osobu čakáš, no potrebuješ si aj užiť. Pokiaľ budeš stále len čakať, nemusí to ani prísť. Je lepšie si niekoho nájsť. Niekoho, kto ťa podrží, obetuje za teba aj svoj život a bude ťa milovať takého, aký si."
Prekvapene som ho pozoroval. To čo povedal.. Znelo to akoby hovoril o sebe.

,,T-to si..Ty si popísal s-seba?" smrkol som a jeho úsmev zamrzol. Kútiky úst mu klesli a jeho ruky z mojej tváre zmizli.

,,Ja viem, že ma nikdy nebudeš milovať. Ani sa poriadne nepoznáme. A práve túto vec by sme mohli napraviť. Mohli by sme sa lepšie spoznať, porozprávať si o sebe a svojich rodinách," navrhol s menším úsmevom. Je to dobrý nápad? Mal by som mu povedať všetko o svojej rodine? Nezavrhne ma potom? ,,Môžme až večer, alebo zajtra, ak si terás unavený," zamumlal nervózne.

,,Môžme večer," usmial som sa naňho a on nadšene prikývol. Dúfam, že nerobím chybu v tom, že mu dôverujem.