Invited 2 ✔️

3

Otvorila som oči a rozhliadla sa. Bola som stále na gauči akurát s rozdielom, že bol ďalší deň.

,, Crrrn. "niekto zazvonil.

Vážne sa mi nechcelo ísť otvoriť, ale nikto iný sa v tomto dome nedokopal k dverám.

,, Už idem!" vykríkla som, keď tá osoba zvonila už po ôsmy krát.

,, Je Martinus doma? "vychrlilo na mňa dievča, hneď ako som otvorila dvere.

Bože, to je tá Martinusova trénerka. Už len tá mi tu chýbala.

,, Samozrejme." odpovedala som a vypustila ju dnu.

,, Zavoláš ho? "hodila po mne pohľad, ako keby som bola nejaký poslíček.

,, Okej."povedala som otrávene a šuchtavým krokom sa dostala k jeho izbe.

Samozrejme som zaklopala, ale keď sa nikto neozýval vošla som dnu. Najprv mi padol pohľad na totálny bordel po
celej izbe. Kokos, to je prasco. A potom mi padol na polonahého Martinusa rozvaleného po celej posteli.

Nevedomky som si zakusla do pery pri pohlade na jeho telo. Bell spamätaj sa! Dobre, dobre...

Prišla som ku nemu bližšie a skúšala ho budiť miernym buchnutím po ramene. Ale jeho ani nehlo. Asi sa mu sníva pekný sen, keď sa tak usmieva od ucha k uchu.

,, Martinus. "šepla som a ako zázrakom sa zobudil.

Vystrelil do sedu a zmätene sa obzrel.

,, Čo chceš?" odfrkol si a ľahol si naspäť do postele.

,, Dole ťa čaká trénerka. "povedala som a mala už na odchode.

,, Zavolaj ju sem,.... prosím ťa." povedal a mne vyrazil dych.

,, Ale, ale Gunnarsen povedal prvý krát prosím. "uchechtla som sa, ale on hodil po mme vražedný pohľad a tiež podušku. Avšak obratne som sa jej vyhla.

Zasmiala som sa a vyplazila mu jazyk, načo pokrútil hlavou.

***

Vytiahla som zo šálky čajovú lyžičku obmotanou šnúrkou od sáčku s bylikami a šla to zahodiť. Samozrejme, lyžičku som dala do drezu.

,,Konečne! "vykríkla Martinusova trénerka, keď vyšla z Martinusovej izby.

Nadvihla som obočie, pretože jej vlasy boli docela strapaté a po ceste dolú si zapínala gombíky na bielej košeli.

Trénerka? Um...

,, Jej, diki." povedala, keď uvidela MÔJ čaj a napila sa veľkým glgom.

,, A-ale..." dostala som zo seba zmätene.

,, Inak Martinus konečne cíti svoje nohy. "povedala ako nejakú samozrejmosť a odišla.

,, Čo?" vykríkla som.

Za menej ako mesiac cíti svoje nohy? Veď mal ochabnuté svalstvo a to tak rýchlo nejde do kopy!?

Vyšla som hore a šla za ním do izby. Neobťažovala som sa zaklopaním a vošla dnu.

Avšak zaklopať som mala, pretože si Martinus práve na seba naťahoval tričko.

,, Čo tu chce-... môžeš zaklopať pred tým ako sem vstúpiš, prosím? "silno si zakusol do pery, div, že si tú peru nerozkúsol.

Holt bude si musieť zvyknúť.