13

800 49 13
                                    

Bell

,, Idem si radšej do bufetu
pre vodu. "povedal Marcus a vybehol zo štúdia.

,, Poď ešte tú prvú časť. V nej robíš najväčšie chyby." povedala som Martinusovi a sadla si vedľa neho.

Nie som nejaká hudobná špecialistka, ale počujem ako mu sem tam preskakuje hlas, pretože ide moc vysoko.

Začal hrať na piane a spievať.

Opäť šiel moc vysoko a mne už šlo roztrhnúť hlavu.

,, Martinus!" vykríkla som, načo ihneď spievať prestal.,,nie sme v opere, tak sa už konečne nauč, že nie moc vysoko, ale nie zas nízko!"povzdychla som si a už začínala byť maximálne naštvaná.

,, Tak to skús ty!" vykríkol.

,, Ja? Ty máš nahrávať pieseň! "prskla som po ňom.

,, Kebyže ma aspoň pri tom nebuzeruješ stále. " vykrikovali sme po sebe ako zmyslov zbavený, keď v tom Martinus prestal a len tak si prezeral moju tvár.

,, Čo je? "zvraštila som obočie.

Chvíľu sa len tak na mňa pozeral a mne vtedy došlo o čo mu asi ide.

Svoj pohľad presunul na moje pery a v tedy sa to stalo. V momente sa pritiahol ku mne a svoje pery položil na tie moje. Moje telo zaplavil hrejivý pocit a po mojích perách prebehla elektrina.

Síce som sa chcela v momente odtiahnúť, ale neodolala som. Bože, keď jeho pery sú tak úžasné! Zavrela som oči a prisunula sa k nemu.

Cítila som ako sa pousmial.

Po chvíli sme sa odtiahli, aby sme sa mohli nadýchnuť. Vedela som, že ak budem dlhšie čakať, budem ľutovať toho, čo som práve urobila, tak som si sadla na neho obkročmo a prilepila sa na neho zas.

Opäť sa usmial a trocha pokrútil hlavou, ale nechal ma, nech si ním robím čo chcem.

Jednu ruku som mu položila na zátylok a s druhou som mu jazdila po hrudi. Jeho ruky zas pristáli na mojom zadku. No...každá dobrá chvíľa musí skončiť.

,, Som tu, môžme pokračo... -euw neruším? "vtrhol sem Marcus a keď nás zbadal skoro mu vypadla fľaška z rúk, ktorú držal.

Ihneď som sa od Martinusa odtrhla a postavila sa z neho. Zo stoličky vzala kabelku a vyšla von.

Do riti! Čo som to zas spravila. I keď nebolo to tak zlé... bože!

Martinus

Zmätene som sa spolu so stoličkou otočil na Marcusa.

,, Čo robíš, prosím ťa? " uchechtol sa.

Bože, sám neviem čo som urobil.

Si idiot? Máš hrať len hru, nie ju tu bozkávať.

Merlin, neviem čo ma to popadlo. Jej pery ma proste pritah- nie! Proste som sa len naklonil. To ona! Áno, všetko ona, ja za nič nemôžem.


Hei❤️

Možno trocha úchylnejšia časť, ale to k príbehu proste patriť musí. A priznajte sa, aj tak ste to čítali, keď to bolo úchylné😂.

Invited 2 ✔️Where stories live. Discover now