Invited 2 ✔️

33

After 2 weeks

Cez plece som mala prehodenú čiernu športovú tašku a moja cesta viedla ku Gunnarsenovcom.

Trochu sa i teším. Teším sa na Martinusovú reakciu. I keď je tu i tá možnosť, že sa mu to páčiť nebude a pošle jeho rodičov naspäť.

,, Ahoj! "už z diaľky na mňa vykríkla Gerd.

,, Dobrý deň," pousmiala som sa a na pozdrav jej chcela podať ruku, avšak ona ma stiahla do objatia. Síce som sa začudovala, ale objatie jej opätovala.

,, Rada ťa opäť vidím, "povedala, poupravila si okuliare s čiernym rámom a odtiahla sa odo mňa.

,, Nápodobne," uchechtla som sa a šla si hodiť tašku do kufra.

,,Ahoj Bell, "zamumlal Kjell, keď zamkol veľký, biely, rodinný dom a šiel si sadnúť na miesto vodiča .

,, Dobrý," povedala som a sadla si do zadu.

,, Môžme vyraziť? "spýtala sa Gerd, hneď ako nasadla.

,, Môžme," zasmiala som sa, urobila si pohodlia a započúvala sa do relaxačnej hudby, ktorá vychádzala z rádia.

***

Rozospalo som otvorila oči a pozrela sa von oknom.

Boli sme na začiatku Troforsu.

Moje ruky sa v okamžiku začali potiť od nervozity a začalo sa mi ťažšie dýchať. A dokonca som nebola jediná, ktorá je nervózna. Gerd si kúsala nechty a každú chvíľu prehadzovala svoje bloďavé vlasy zo strany na stranu. Kjell si zase kúsal pery a silno stláčal volant.

Musí to byť pre nich vážne... čudný? ani neviem aký pocit. A to ešte nehovorím o Martinusovi. Teším sa a zároveň sa bojím jeho reakcie.

,, Bell kade? Nebol som tu roky a dosť sa to tu pomenilo, "povedal Kjell a pozrel na mňa s jeho zúfalým pohľadom.

,, Ešte rovno a potom do prava," povedala som a venovala mu povzbudivý pohľad.

Prikývol, smutne sa usmial a svoje oči premiestnil opäť na cestu.

Ja som zatiaľ napísala Marcusovi, že sme tu a ďalej zo zaújmom pozerala von z okna.

Keď sme zabočili, hneď mi padol zrak na Martinusov dom a dvoch ľudí pred ním. Bol to Marcus, ktorý mal na sebe čierne džíny, biele obtiahnuté tričko a svoje dlhé bloďavé vlasy mal zviazané v gumičke. Martinus mal zase na sebe jednoduché šedé tepláky a čierne tielko, cez ktoré bolo vidieť snáď všetko. Chce ma zabiť, alebo čo?! A to nehovoriac o jeho roztrapatených vlasoch.

Sakra.

Schytila som rukáv svojej mikini a pre istotu si utrela ústa, keď mi náhodou nekvapla slina.

,, Bell, t-tamto je M-Martinus?" vykoktala zo seba zaskočene a ukázala na neho.

,, Áno," vydýchla som.

,, J-je i-iný, "zamumlala a nahlas sa nadýchla, keď Kjell zastavil pred ich domom.

Musela som sa zasmiať. Mali dymové sklá aj na predných oknách, čiže Martinus stále netušil, že sú tu jeho rodičia. A možno i preto, že to netušil mal stále úsmev na tvári...

Otvorila som dvere a ako prvá vystúpila z auta.

,, Ahoj Bell, "vykríkol hneď na mňa Marcus a šiel ma objať.

Usmiala som sa od ucha k uchu a objatie mu opätovala.

,, Sú tu?" šepol mi do ucha.

,, Samozrejme, "povedala som a odtiahla sa od neho.

Chcela som prísť aj za Martinusom, ale zastavilo ma v tom jeho postavenie z vozíka.

,, Sadni si!" vykríkla som hneď po ňom.

Samozrejme, že ma tešilo, že sa vie postaviť. Raz spravil aj krok, ale neskončilo to najlepšie. A k tomu stále nie je na to dostatočné silný. Jeden zlý pohyb a sme znova na začiatku.

Pregúlil očami, ale zostal stáť, no i to sa zmenilo, keď sa otvorili obidvoje predné dvere a z nich vyšla Gerd s Kjellom.

Martinusové nohy akoby sa podlomili a spadol rovno na vozík. Jeho úsmev z tvári zmizol a svoju pravú ruku si predložil pred ústa. A z jeho očí akoby zmizli všetky iskričky s zaplnili sa slzami.

Na druhej strane to bolo rovnaké. Avšak Gerd mala už celé tváre mokré a každou sekundou jej z oka vyšla nová slza.

Musím sa priznať, že i mne robilo problém, aby som sa nerozplakala. Bolo to vážne... krásne, ani to neviem opísať. Nebolo to ako z filmu, alebo videí, bolo to omnoho viac.

Gerd si utrela rukávom od roláku slzy a rozbehla sa ho objať. Obmotala svoje ruky okolo jeho trupu a silno ho stláčala v objatí. Martinus si zaboril hlavu do jej ramena a podľa jeho nepravidelného zdvíhania hrudníka, mi bolo jasné, že plače.

Kjell sa k nim pridal tiež a mne sa na tvári zjavil spokojný úsmev.

Boli konečne všetci po kope a Martinus nebol naštvaný. Konečne si asi uvedomil, že nesmie byť naštvaný do nekonečna.

,, Ďakujem, "povedal Marcus a naďalej sa na nich spokojne pozeral.

,, Nemáš začo," uchechtla som sa.

❤️ Hei ❤️

Proste vydám fotku hej a po PRVÝ KRÁT mi mmstore dali like a ja proste jupi dali lajk ty pc., ale ja krava som ten príspevok vymazala. No ty kkt myslela som, že skapem. Akože bolí ma z toho hlava jak prasa. A som naštvaná ty kkkks boha vyhodila by som celý ten televízor z okna ty kks aj tu skriňu. Sorry za to upustenie, ale akože.... i'm so stupid man😐

Vanes