Invited 2 ✔️

26

Unavene som spadla na gauč, keď v tom mi začal zvoniť telefón.

,, Bože, "zamumlala som otrávene a ťukla na zelené tlačítko bez toho, aby som sa pozrela, kto mi vlastne volá.

,, Áno?" spýtala som sa hneď, keď som si priložila k uchu telefón.

,, Ahoj, tu mama. Chcela som sa len spýtať, kedy si mieniš prísť domov. Do Osla. Si preč už vyše dvoch mesiacov," povedala mama smutne, ,, chýbaš nám. "

Sklopila som pohľad k topánkam.

Je pravda, že som sa doma dlho neukázala, ale sú prázdniny a popravde nechcem byť v Osle. Neznášam to tam a nemám tam priateľov. Áno, áno, kebyže som tam nejakých by som si už našla, ale... Elis je Elis proste. A navyše rodičia sa o mňa nezaujímajú. Avšak chýba mi Alex. Síce po tej hádke som sa s ním nechcela baviť, ale mal pravdu. Bola som... alebo stále som? tá, ktorú nikto nemá rád.

,, Haló? " odrazu sa ozvala mama a tým ma vytrhla z myšlienok, ,, si tam?"

,, Áno, áno, "vyhrkla som zo seba ihneď, ,, a neviem... Nechcem ísť ešte do Osla,"

,, Iz, nezdá sa ti, že si tam už dlho? Veď tam už musíš prekážať. Oni majú tiež svoj život, "povedala jemne naštvane.

A možno má pravdu... Musím im už liezť na nervy.

,, Dobre teda. Prídem," pousmiala som sa aj keď to nemohla vidieť.

,, Tešíme sa na teba. Tak zatiaľ ahoj,"

,, Ahoj, "povedala som a zložila jej.

Povzdychla som si. No a ide sa baliť do Osla.

***

Hodila som do kufra poslednú vec a šla ho zasipsovať. Musela som si na neho aj sadnúť, pretože som bola lenivá a len tak to tam všetko nahádzala a teraz to nejde zapnúť. Ale po chvíli sa mi to konečne podarilo a šla dole, kde sa na (ne)šťastie všetci nachádzali.

,, Kam ideš? "spýtala sa ihneď Elis, keď zbadala môj kufor.

,, Do Osla," zamumlala som potichu, avšak aj tak to všetci počuli.

,, Čo? "povedali všetci naraz, čomu som sa uchechtla.

,, Idem do Osla. Som tu už pridlho a určite vám už leziem na nervy. A k tomu chýba mi Alex. Ale iba troška," uchechtla som sa, ale nikomu to neprišlo smiešne. Len na mňa pozerali ako vyorané myši.,, Veď vás prídem zase pozrieť, alebo vy mňa. Veď si môžme aj volať," pousmiala som sa.

,, To si piš, že nás prídeš
pozrieť! "konečne prehovorila Elis, odlepila sa od Marcusa a ovesila sa mi okolo krku, načo som pokrútila hlavou.

Silno ma objímala a keď sa konečne odlepila stihla mi šepnúť
do ucha :,, neboj, postrážim ti Martinusa, aby si nebola nakoniec ty družička, nejakej mrche. "

Len som pregúlila očami.

,, Tak sa maj teda no," usmial sa smutne Marcus a objal ma na pár sekúnd, ,, a dúfam, že ste s Martinusom v pohode, inak neviem, čo by spravil, keď odídeš, "kútikom oka sa na neho pozrel.

,, Sme, sme, neboj sa," usmiala som sa  a pomali prišla k naštvanému Martinusovi. Jeho pohľad bol zapichnutý do zeme, čo ma rozosmialo. Snáď nebude trucovať za to, že idem preč.

,, Ale noták, snáď nie si
naštvaný, "prišla som ku nemu bližšie a pozrela mu hlboko do očí.

Jeho výraz sa v momente zmenil na smutný a svoje ruky obmotal okolo môjho pásu, čím si ma pritiahol do objatia.

Spokojne som sa usmiala, privrela oči a hlavu si zaborila medzi jeho hlavu a rameno. Martinus si zaboril hlavu do mojich vlasov a jednou rukou ma hladil po chrbte.

,, To mi robíš naschvál, že? Teraz keď sme si všetko vysvetlili, tak mi
odídeš, "povedal skleslo.

,, Neber to tak negatívne, za chvíľu som naspäť neboj sa," uchechtla som sa a mala som v pláne sa od neho odtrhnúť.

,, Nikam nejdeš, "zamumlal a stiahol ma späť na jeho kolená.

Uchechtla som sa.

,, Už na mňa čaká taxík, Martinus," povedala som, ale stále sa ma držal ako kliešť, ,, Tini noták, "povedala som a na svoju prezývku povolil. Stiahol svoje ruky k telu a pousmial sa.

Ešte som ho rýchlo objala a utekala k taxíku, ktorý na mňa čaká už vyše 10 minút. Hodila som kufor do kufru a nastúpila do auta. Ešte som kývala tým 3 retardom, po kým sa mi dom nestretil z dohľadu.

❤

️Hei❤️

Dnes je tuším nejak dlhšia tá kapitola, alebo sa mi to len zdá? 😂😂Každopádne, dnes je posledný deň dovolenky, ale... hneď o dva dni idem do Egypta, čiže neviem ako to bude s kapitolami. 😂Ale čo už.

Vanes ❤️