Invited 2 ✔️

30

***

,, Dúfam, že ma chápete. Neviem to moc vysvetliť, keďže som pri tom nebola,"povedala som a pozrela sa na Gerd a Kjella. Obidvaja na mňa prekvapene pozerali so slzami v očiach.

,, A-ale kebyže to nespravil umýselne snažil by sa nás nejak kontaktovať,"vyhrkla zo seba Gerd a nervózne si prehrabla vlasy, ktoré si stihla rozpustiť.

,, Aj vy ste ho mohli za tie roky kontaktovať, ale nespravili ste to,"povedľa som jednoducho.

,, Mysleli sme, že je mŕtvy, alebo sa z neho stál opilec, feťák," povedal pre zmenu Kjell.

,, A? To ste si aspoň toto nemohli zistiť? Či žije? " povedala som jemne naštvane.

,, Čo je s ním teraz, vlastne?" spýtala sa Gerd a utrela si slzy, ktoré jej stihli vybehnúť z očí.

,, Je v pohode. Keď sa usmierili s Marcusom, prestal piť alkohol a kto vie čo ešte, " uchechtla som sa.

,, A ty si jeho, čo? Frajerka? "spýtala sa a mne sa oči zase obracali.

,, Sme len kamaráti," povzdychla som si.

,,Aha a myslíš, že by sme mohli ísť za ním? "spýtal sa s nádejou v očiach Kjell.

,, No ja neviem. Asi áno, ale teraz ešte nie. Keď tak napíšem Marcusovi a potom vám dám vedieť," pousmiala som sa.

,, Dobre, tak tu máš naše
číslo, "zamumlal a z vačku vyhrabal vizitku,ktorú mi vzápätí strčil do rúk.

,, Ďakujem a už musím ísť, tak dovidenia," usmiala som sa a vyšla z domu.

,, Ahoj! "ešte mi zakývali, zabuchli dvere a ja som šťastne povyskočila.

,,Yes!"vykríkla som potichu a vystrelila ruku do vzduchu.

Vybavila som to a bolo to celkom ľahké. Nemali žiadne protesti ani nič. Vlastne stále mi niečo hovorí, že v tom celom bolo úplne niečo iné, pretože, ktorý rodič by vyhodil 13 ročného syna na ulicu? Mohol by byť akokoľvek zlý ten syn, alebo zlý rodič, som si istá, že by to nikto nespravil. Avšak do toho sa ja už starať nemôžem, je to ich vec. Možno sa priznajú a povedia naozaj, prečo ho vyhodili, alebo to budú zatĺkať ďalších pár rokov.

***

,, Odpisuuuuj!" naštvane som ťukala do telefónu.

Chcela som sa spýtať Marcusa kedy môžu prísť za nimi ich rodičia, ale ako naschvál neodpisuje už dobrú hodinu.
Preto som šla napísať Elis, ale moja nepozornosť sa vyplatila a s plnou silou som trafila do nejakej osoby.

,, Au, "sykla som, keď som spadla rovno na zadok.

To mám len ja vždy také " šťastie ", že musím do niekoho naraziť...

,, Pardon," ozval sa dosť povedomý
hlas.

Zdvihla som hlavu a spatrila M-

,, M-Michal? "vykoktala som zo seba a postavila sa na nohy.

,, Bell!" vykríkol šťastne a hodil sa mi okolo krku.

Úplne som na neho zabudla. Mohol mi aspoň napísať, alebo čo.

,, Prečo si sa neozval/a? "spýtali sme sa obidvaja naraz, čomu sme sa zasmiali a odtiahli sa od seba.

,, Nemala som čas, ty?" uchechtla som sa a telefón si schovala do zadného vačku od rifiel.

,, Nápodobne, "pousmial sa,  ,,neskočíme na caffe? Porozprávať sa, veď vieš," nadvihol obočie a kývol k menšej budove, ktorá stála neďaleko od nás.

,, Kľudne, "mikla som ramenom a šli sme teda na caffe.

❤️Hei❤️

Dnes trocha kratšia no, ale tak čo už 😂😂. Btw čo vy a Stranger Things? Ja som ešte nevidela ani prvú časť, teda.... je to seriál, že? 🤣

Vanes ❤️