22

725 30 7
                                    

3 days later

,, Nie! "vykríkla som a vzápätí si trafila rukou do čela, ,, musíš to navliecť na tamtú tyčku, táto ide inam." povzdychla som si.

To už vážne nevedia postavať ani stan? Kebyže není 2 krát väčší ako ja, postavím to sama.

,, No jeeežiš mária. Keď som bola malá, tak som nechodila po všelijakých táboroch a campoch ako ty." odfrkla si a prevrátila očami.

Každý kretén dokáže postaviť stan aj bez toho, aby chodil na nejaké tábory a campy...

Konečne tam dala správnu tyčku a stan bol čiastočne hotový. Ešte sme ho spolu s Marcusom presunuli viac k ohnisku a stanovačka mohla začať.

Dnes sme totiž od nudy doslova umierali, tak sme sa všetci zhodli na tom , že spravíme stanovačku. Teda všetci ako všetci... Martinus na všetko miká plecom, čo mi začína liezť pekne na nervy. Odpustila som mu, zostala som tu a ešte je naštvaný? Čo viac chce?!

,, Ideme si upiecť
marshmallows? "usmiala som sa od ucha k uchu a hrabla po veľkom balení sladkostí.

Nečakala som ani na ich odpoveď a všetkým rozdala po dvoch marshmallows. Keď som si ich napichla na palicu, dala som si ju medzi dva kamene a šla sa tu poobzerať.

Bola tu veľká lúka a taktiež cez ňu tiekol aj nejaký potok, ktorý je mimochodom riadne studený.

Avšak najkrajší tu bol opustený kameňolom? Nejak tak by som to nazvala. Bol z neho totiž krásny výhľad na les a taktiež na západ slnka.

Možno vám to príde ako vymyslené, alebo ako z filmu, ale tieto miesta vážne existujú a ak ste tam, poviete si jediné slovo. A to... wau.

No dosť odpisovania prírody, späť k jedlu. Jedlo je proste... no kto ho nemiluje? Ak ho nemiluješ... si v poho?Myslím, že nie.

Rozbehla som sa k ohnisku a vytiahla si palicu z pod dvoch kameňov. Pozrela som na tie dva biele... čierne marshmallows...

Malý úsmev na mojej tváry utiekol niekam preč a aj tie sliny, ktoré som som si na to robila.

,, Ahh,"dupla som naštvane nohou, čomu sa dve holubičky zasmiali a z palice dala preč dva uhlíky.

Síce som sa zatvárila znechutene, ale som fess hladná. Strčila som to do úst a užívala si krásnu chuť zhoreniny. No čo už, aké som si opiekla, také bude...

,, Chutí? "uchechtla sa Elis, ktorá si spokojne ládovala mel-... melón?

,, Odkiaľ máš melón?" zvraštila som obočie a v sekunde som už sedela pri nej.

Len sa nevinne usmiala a vytiahla tašku, ktorú mala celý čas za chrbtom.

V tej taške bolo doslova všetko! Voda, marshmallows, ovocie... čokoláda!?

,, Vy ste to chceli skryť? Predomnou?!" zamračila som sa.

Len sa uškrnuli.

Prižmúrila som oči a vytrhla Elis tašku z ruky. Vyplazila som im jazyk a rozutekala sa pozadu (dúfam, že viete čo myslím 😂), avšak kým som sa otočila tvárou stihla som do niečoho, alebo niekoho naraziť a spadnúť rovno na zadok.

Hei❤️

Viem, viem, ale pššt.. 😂. Nemám čas no. Inak ľudia mega sa to blíži. Už túto sobotu na konceeert. Strašne sa teším 😭😍. O koľkej tam chcete prísť? Ja som chcela ísť
o 2 - hej ráno. To je asi moc skoro, či? 😂😂

Vanes ❤️

Invited 2 ✔️Where stories live. Discover now