POWER OF MATE

III.

Keď som prišla domov išla som rýchlo za rodičmi.

"Mami, oci?" Zvolala som na nich no neprišla žiadna odpoveď. Hmm divné.

"Mami! Oci!" Zavolala som opäť no nič. Vybehla som rýchlo von a išla nájsť Lucasa.

"Lucas!" Zvolala som a on hneď sa pozrel na mňa no znechutene. Jžš!

"Kde je otec a mama?" Opýtala som sa a začala som mať divný pocit.

"Nie sú doma?" Opýtal sa a teraz už prestal hrať urazeného. Aj keď dobre vedel že ja s ním nikdy nebudem, ale toto je teraz vedľajšie. To poriešime neskôr.

"Nie sú, neviem ich nikde nájsť." Povedala som a už som mala strach. Opäť!

Niečo cítim!

Čo je to?

Je to ako Vanilka a Jahody, alebo Mango.

Čože? Vanilka a Jahody/Mango? Bleee. Táto kombinácia je fakt hnusná. No pre mňa neviem ako pre vás. Ja radšej preferujem Maliny a Vanilku. No než som si uvedomila čo som povedala môj vlk zavil šťastím. Pcheee.

"Madison! Vnímaš?" Opýtal sa Lucas a zamával mi pred očami.

"Hej! A daj tie paprče zo mňa dole, koľko krát to mám ešte opakovať?" Opýtala som sa podráždene a on neochotne dal ruky zo mňa dole. Ughhh!

"Mami! Ocko!" Zakričala som keď som ich videla prichádzať. Hneď som ich obajal.

"Kde ste boli?" Opýtala som sa a premerala si ich.

"Boli sme sa prejsť srdiečko, nič sa neboj." Povedali obaja. Neveriacky som na nich pozrela. No však zacítila som známu vôňu.

Podľa mňa sa stretli s ním! Vieš dobre že tvoji rodičia nikdy neopúšťajú svorku, pokiaľ to nie je nejako extra vážne.

Povedal môj vlk a ja som chtiac nechtiac musela súhlasiť že má pravdu. Hej, asi máš pravdu, lenže oni mi to nepovedia.

"No dobre." Povedala som napokon a usmiala sa na nich. Potom som išla do svojej izby, kde som sa zamkla. Hmm takže, stretli sa s ním, ale čo tak mohol chcieť?

Bože ty si riadne sprostá! Veď predsa im povedal že si po teba čoskoro príde a že nemajú zbytočne odporovať lebo potom to môže skončiť aj smrťou!

No tak prr! Nikto nebude nikoho zabíjať iba ak ja. Aj keď tá predstava že by som mala niekoho zabiť neprichádza do úvahy. Ľahla som si teda do postele a snažila sa zaspať. Nedalo sa. Bože! Vyšla som na balkón no započula som nejaké hlasy tak som bola potichu aby si nič nevšimli.

"Tak čo? Už si s ňou niečo mal?" Opýtal sa myslím že Adam najlepší kamoš Lucasa.

"Jasné že nie! Ta ma k sebe nepustí! Ani na krok!" Povedal Lucas.

"Ale kamoš, si predsa Lucas, ten nepotrebuje povolenie, proste choď za ňou a vrhni sa na ňu." Povedal Adam a zasmial sa.

"Jasné, dobrý nápad." Povedal Lucas. Bleee. Netušila som že vo svorke máme takých zvrhlíkov. Bože! Teraz by som bola oveľa radšej aby ma už konečne uniesol. No moje prosby zrejme tam hore niekto vyslišal.

"Blížia sa!!!!!!!" Niekto zakričal a ja som videla že k našej svorke mieri nejaká dosť početná skupina.

Mama s ockom hneď vybehli von a skontrolovali mňa.

"Choď dnu." Napomenul má otec.

"Nie!" Povedala som a išla som dole k nim. Oni na mňa pozerali prekvapene no ja som to hodlala ukončiť tu a teraz hneď!  Skupina sa blížila ku vchodu, ktorý im naši strážnici otvorili a oni vošli dnu. Nevšímali si zvedavé tváre našich členov, zameriavali sa len na mňa. Skenovali má pohľadom a keď jeden prikývol ten druhý prehovoril.

"Asi viete pre čo sme sem prišli." Povedal jeden muž, bol celkom pohľadný. Mal hnedé vlasy a zelené oči. Bol dosť svalnatý takže tomuto odporovať by bolo dosť náročné.

"Po ňu?" Ukázal otec na mňa a ja som mu darovala pohľad: vďaka ocko -_-

"Samozrejme." Povedal posmešne akoby to nevedel. Hmm. Nemám z tohto dobrý pocit. Mám taký pocit že to nie sú jeho ochrancovia. Zrazu som dostala výziu. Moje oči sa rozsvietili na sivo a nič som okolo seba neregistrovala.
Sú to bojovníci svorky Chladného Severu, snažia sa nájsť už dlhé roky Lunu, ktorá má zmeniť toho najobávanejšieho vlka na svete a chcú ju zabiť. Nepoddaj sa im perfektným vzhľadom, lebo len jedna jediná zla chyba môže tvojich blízkych stáť život!
Hovorila to nejaká žena a ja som hltala každé slovo. Keď prestala moje oči nabrali späť svoju pôvodnú farbu a pozrela som sa okolo seba. Všetci na mňa pozerali s ústami niekde až na zemi. Toto mi ešte trebalo. Rýchlosťou blesku som sa premenila na vlka a začala vrčať. Hneď ku mne pribehli naši bojovníci a začali tiež.

"Vypadnite z našeho územia!" Prikázala som. No ten sa len zasmial a tiež sa premenil na vlka. Bol o niečo nižší než ja a bol ryšavý.

"Ani nás nehne!" Povedal. Ostatní sa tiež premenili na vlkov a začali vrčať. No musím povedať že boli v prevahe. Bolo ich viac. Stále sme mali od seba odstup a vrčali navzájom. Keď už chceli zaútočiť na nás zrazu sme započuli ďalšie vrčanie a ja som zacítila známu vôňu. Začala som sa obzerať okolo seba no nikde som ho nevidela.

Nie je tu! Ale poslal nám pomoc!

Povedal môj vlk a ja som sa musela uškrnuť. Zrazu k nám priskočili asi 15. vlci veľmi tmavej hnedej srsti a začali na nich vrčať tiež. Piati z nich išli k mojím rodičom a ochranársky sa pred nich postavili, ale tiež vračali. Musím povedať že tý vlci, čo nám prišli na pomoc neboli žiadne malé vlčiky, ale boli obrovský! Boli síce väčší než ja, ale cítila som z nich rešpekt predo mnou.

Ryšavý hodnú chvíľu sa snažil vydržať no napokon musel sklopiť uši a tak mi prekázal úctu. Aj keď nerád. Vedel že teraz už nemá šancu.

"Vypadnite!" Zavrčala som. A stále ich sledovala.

"Toto nie je naposledy čo sme sa videli." Zavrčal aj on a pokynul svojim nech idú. Všetci napokon odišli. No stále som nechápala, prečo mi poslal pomoc a neprišiel sám!?

Ježiš! Môžeš byť ty vážne tak blbá? Veď predsa keď sa píše v legende že ho nikto nevidel vo vlčej podobe tak sa určite zrazu neukáže pred zhruba 130. vlkmi

Jaaaj. Pravda no. Musela som si riadne tresnúť ruku o hlavu že ako môžem byť takáto blbá. Bože. Veď on je isto múdri a ja taká tupá ako poleno. No uznajte to budeme super dvojka. Pozrela som sa na vlkov predomnou a oni zrazu pokľakli a sklopili hlavu.

Poklona, vzdávajú ti úctu! A očakávalo by sa aby si im niečo povedala.

"Hmm, vďaka za záchranu. Emm som vám zaviazaná." Povedala som a nebola som si istá či som povedala dobre.

"Bola to naša práca vaša výsosť!"
Vyslal mi myšlienku jeden vlk a ja som prikývla. Zrazu sa pobrali preč a ja som si vydýchla. Uhh! To bolo čudné. No známu vôňu som stále cítila blízko.

"Mami?" Než som stihla povedať niečo ďalej tak ma prerušila.

"Príde si po teba presne o dva mesiace." Povedala a ja som zamrzla. Dva mesiace. Do pekla!...