POWER OF MATE

XXXIV.

Túto časť venujem _zoela_🥰☺️🧡

Išli sme dobrú hodinu, kým sme dorazili do svorky. Keď som prišla hneď ma všetci privítali. Samozrejme keď ma videla mama, hneď ma vyobjímala najviac ako sa to dalo.

"Srdiečko! Čo sa stalo? Prečo si prišla domov?!" Opýtala sa a ja som hneď zosmutnela, keď som si spomenula na to ako ma Trevor zradil.

"Trevor ma zradil." Povedala som potichu a snažila sa neplakať.

"Nechápem, ako zradil?" Opýtala sa mama a premerala si ma pohľadom. Potom mi doniesla čaj a položila ho na stôl v kuchyni.

"Spravil nejakej blondínke vo svorke dieťa a nepovedal mi o tom." Keď som to dopovedala tak všetci zatajili dych a s hrôzou sa na mňa pozerali. Myslím otca, mamu a samozrejme tu bol aj Lucas a Adam(jeho kamarát, nie Trevorov)

"To je taký ko..." Nedopovedal Lucas lebo mama naňho pozrela varovne a hneď sklopil pohľad, čím sa ospravedlnil.

"Si si istá že si počula dobre? Prečo si sa s ním nesnažila to vyriešiť? Hlavne prečo si utiekla? Vieš že si ho tým zrejme naštvala?" Pýtala sa mama strašne veľa otázok no ja som jej len na všetko prikyvovala a robila niekedy čudné grimasy.

Po asi hodine a pol som počula trúbenie nejakého auta, no mne bohužiaľ známeho auta, pretože to bolo Trevorove auto. Super! Práve keď som v sprche. Vyšla som rýchlo von, poutierala sa a vybrala sa von z domu.
Keď som vyšla neďaleko ohniska na našom dvore už bol Trevor s Victorom aj Adamom. Super, nechcel náhodou doniesť aj tu blondínu?

"Čo tu chceš Trevor?" Ozvala som sa lebo si nikto nevšimol moju prítomnosť až kým som neprišla. Vtedy sa na mňa pozreli všetci, keď som sa ozvala.

"Okamžite pod domov!" Prikázal a zúžil oči.

"Tamto miesto už viac nie je mojím domovom." Prehovorila som a videla som ako otvoril ústa že chce niečo povedať no zasekol sa a nevedel čo povedať.

"Až si uvedomíš čo mi robíš! Možno sa tam niekedy vrátim! No dovtedy! Budem v tejto svorke." Prehovorila som sebavedomo a členovia z mojej svorky ma sledovali so zatajeným dychom. Myslím si že oni by si naňho takto nedovolili, keďže vedeli že je to najobávanejší vlk a že v ľudskej podobe vyzerá ešte viac hrozivo, aj keď musím podotknúť že je sexi. Ach!!! Dosť už! Nepamätáš čo ti urobil?

"Vieš že ťa tu dlho nenechám Madison! Ak nepôjdeš dobrovoľne odnesiem si ťa sám!" Povedal a uškrnul sa. Ja som sa doširoka usmiala čo spôsobilo prekvapenie na jeho tvári a prehovorila som.

"Prečo si si nedoniesol tú, ktorej si tak dobrovoľne a veľmi ochotne spravil dieťa." Ha! Zásah do čierneho. Mali ste vidieť ten jeho pohľad. Priam ma vraždil no aj ostatných členov svojej ochranky. Lenže on nemá prečo byť na nich naštvaný, isto viem že oni o tom vedeli no ja som sa to dozvedela sama a to ešte od neho, keď som odpočúvala. Viem že sa to nerobí, ale pre tento krát som bola za to vďačná.

"Vysvetlím ti to." Prehovoril a urobil krok. Hneď som pozrela naňho.

"Ušetri ma týchto trápnych rečičiek. Pokiaľ nedostanem do ruky papier že to dieťa nepatrí tebe, vtedy som ochotná sa vrátiť! Ale ak bude tvoje, už v živote ma neuvidíš." Prehovorila som a nasadila vážnu tvár. Pozrel na mňa bolestným pohľadom a urobil krok vzad.

"Vrátim sa aj s papiermi." Prehovoril, potom nastúpil do auta a odišiel. Ja som sa usmiala sama pre seba že som to zvládla a otočila sa na odchod no za mnou boli moji rodičia. Keď som sa na nich pozrela videla som v ich očiach hrdosť no aj smútok. Keď som vošla do domu išla som hneď do svojej izby. Sadla som si na posteľ a začala premýšľať. Zrazu však niekto zaklopal na dvere.

"Ďalej." Povedala som a do vnútra vošla mama.

"Zlatíčko, bola si statočná." Prehovorila a objala ma. Objatie som jej opätovala. No potom som sa odtiahla.

"Ja viem, ale prečo to tak necítim. Cítim že mi chýba! Lenže ja nechcem aby mi chýbal! Veď ma zradil!" Prehovorila som a mamka si povzdychla.

"Zlatko, keď som spoznala tvojho ocka tak sa to dialo zhruba podobne, tiež bola vo svorke jedna baba, ktorá po ňom doslova šalela. Tiež som sa dozvedela že keď tvoj ocko ma ešte nehľadal, lebo o mne nevedel tak že si spolu hrkútali a že mu ona stále nedala pokoj. Potom sa nakoniec zistilo že je tehotná a tiež som sa naňho tak naštvala ako ty na Trevora. Odišla som späť k rodičom a povedala som že ho už nikdy nechcem vidieť. No on si po mňa prišiel. Uniesol ma a potom som bola ešte viac nahnevaná. Nakoniec sa zistilo že to dieťa je jeho keď ona porodila. Vtedy som bola veľmi smutná no po pár rokoch som mu to dokázala odpustiť a potom mi dal teba, to najkrajšie stvorenie pod mesiacom." Keď to dopovedala od šťastia som plakala. Mala pravdu. No aj tak som na Trevora nahnevaná a nemienim mu len tak ľahko odpustiť.

"Choď si už ľahnúť, musíš byť unavená." Prehovorila a dala mi pusu na čelo.

"Ďakujem mami." Povedala som a usmiala sa. Ona mi venovala najkrajší úsmev a odišla preč. No ja som späť nemohla a tak som vyšla na terasu a opäť sa zadívala na ten krásny svietiaci mesiac.

Odpusti mu časom, prosím.

Odpustím Maddie ale kedy, tak to vážne neviem. Ostala som na terase ešte asi tak 30 minút a kochala sa výhľadom. Keď som usúdila že už je chladno tak som išla do vnútra no čakalo ma tam prekvapenie. Bol tam Lucas.

"Čo tu robíš?" Opýtala som sa a pozrela naňho.

"Prišiel som ťa len pozrieť. Nemôžem?" Opýtal sa pobavene a sadol si na moju posteľ.

"Chystala som sa už ísť spať, takže asi by si mal ísť." Povedala som a mala som pocit že sa to neskončí dobre.

"Ale no tak, ešte keď si bola malá si bola do mňa zaľúbená, nepamätáš?" Opýtal sa a pobavene sa zasmial. Potom sa zdvihol a išiel rovno ku mne. Naklonil sa a chcel ma pobozkať keď v tom...