POWER OF MATE

VII.

Neskutočne ma bolí hlava. Vôbec neviem čo sa stalo. Otvorila som oči a pozrela sa okolo seba. Nebola som u seba doma. Vlastne ani neviem. Zrazu ku mne prišiel postarší pán.

"Kde to som?" Opýtala som sa zmätene a pozrela sa naňho no zároveň som mala aj smutný výraz.
Maddie? Nič.

"Ste v svorke Black Demon's." Povedal a mne sa razom vrátilo všetko. Úsmev mi z tváre zmizol hneď čo si všimol a pochopil. Zrazu dnu vtrhol on. Vyľakane som naňho pozrela no hneď som odvrátila zrak aby som nedostala dalšiu.

"Madison." Prehovoril. Doktor (asi) medzi tým odišiel.

"Ty sa má nedotýkaj a ani na mňa nehovor." Povedala som úplne potichu. Všetko ma bolelo.

"Madison!" Povedal prísne.

"Čuš!" Zvýšila som hlas no ako na povel sklopil hlavu a bol ticho. Všimla som si že je tu aj Victor a udivene sa pozerá na toho muža ako má poslúchol. Prešla som k zrkadlu a keď som sa doňho pozrela rýchlo som si priložila ruku k ústam aby som nevykríkla. Pomaly som sa rukou dotkla môjho krku no bolesť sa ozvala a ja som pevne zavrela viečka a nevydala zo seba ani zvuk. Na ruky som už nemala ani chuť sa pozrieť. Zhlboka som sa nadýchla.

"Victor!" Oslovila som ho.

"Ano pani moja?" Opýtal sa.

"Odvedieš ma prosím do moj-našej izby." Opravila som sa a všimla som si ako sa ten muž jemne pousmial no hneď zosmutnel. Hah! Smutné pohľady ti nepomôžu!

"Samozrejme, poďte za mnou." Povedal a ja som prešla okolo toho muža bez jediného slova či pohľadu. Keď sme došli do izby nechal ma tu samu a ja som sa popozerala po izbe. Heh, jedna veľká posteľ. No môj zlatý spíš na zemi. Pomyslela som si.
No nevšimla som si že tu nie som sama.

"Ja tam spať nebudem, pretože je to moja posteľ." Povedal a bez slova išiel si ľahnúť. Fajn! Tak ja budem spať na zemi. Zobrala som si teda aspoň vankúš lebo pán urodzený si nechal paplón a nechcel mi ho dať.

"Debil!" Zahundrala som. Počula som vrčanie.

"Ja som to počul!" Povedal. Tak ti treba. Bodaj by si počul aj iné nadávky čo by som ti chcela povedať.

Už choď spať! Ale k nemu! Chcem cítiť to teplo!

Tak na to zabudni! Jak k nemu za žiadnu cenu nepôjdem.

Fajn tak si vyber, buď pôjdeš, alebo sa ráno aj tak zobudíš vedľa neho, pretože on ťa nenechá spať na zemi.

Namietol môj vlk a keď som tak premýšľala tak mal vpodstate pravdu. Neochotne, vážne! Neochotne som vstala a išla k posteli. Vliezla som tam najtichšie ako sa dalo. No prečo ma neprekvapilo že nespal.

"Podlaha nebola dosť pohodlná?" Opýtal sa a na 100% by som sa stavila že sa uškrnul.

"Aj tak by si ma preniesol tak čo." Povedala som viac drzo než som chcela a počula som že si povzdychol a otočil sa mi chrbtom. Snažila som sa zaspať no nedalo sa. Pozrela som sa teda na jeho stranu a presvedčila som sa že už spí. Potichu som vstala a vybrala som sa von. Zamierila som do jednej miestnosti no ako som zistila bola to knižnica.

Prezerala som si knihy hodnú chvíľu až som natrafila na jednu s názvom Power of Mate. Ten názov ma veľmi zaujal. Začala som to čítať. Boli tam rôzne veci. Ako napríklad fungujú spolu spriaznené duše a ako sa ich sila navzájom dopĺňa. No nebolo tu nič o tom že či spriaznené duše bijú alebo týrajú svoje polovičky. No následná strana má dosť šokovala, hlavne jej obsah.
Ak je vaša spriaznená polovička Alfa je dosť pravdepodobné že je posadnutý zlým démonom, ktorý sa za deň prejavuje asi dva krát a vy viete zistiť kedy sa prejaví. Vtedy je vaša polovička ovládaná čisto diablom, takže vám je schopný ublížiť, dokonca v najhoršom prípade Vás aj zabiť. Diabla sa vaša polovička dokáže zbaviť len nájdením pravej lásky no to sa však nestane. Niekedy ani slová, milujem ťa, ktoré sú pravdivé, nedokážu toho diabla vyhnať a on ostane v tele vašej spriaznenej polovičky navždy. No dokáže ho potom už ovládať.
Takže on je začiatočník, preto sa vraví že je taký krutý. Keď ho pohltí diabol, teda démon nevie sa kontrolovať.

Vidíš ty blbka! On nám nechcel ublížiť! Ale ovládal ho démon!

Môžeš držať hubu? Snažím sa rozmýšľať. Takže vpodstate by som naňho nemala byť naštvaná, nespravil to schválne. Ale predsa tu ten pocit je. Čo keď spravil? Mala som v hlave príliš veľa nezodpovedaných otázok. Rozhodla som sa že začnem postupne.

Po asi troch hodinách som sa vrátila do izby.

"Kde si bola?" Opýtal sa mrzuto.

"Prejsť sa." Odpovedala som rovnako.

"A to si mi nemohla povedať?" Premeral si ma pohľadom. Až potom som si uvedomila čo mám na sebe a zachvela som sa. Bolo mi trápne. Iba župan a spodné prádlo. Ehhhh!!!! Tak moment! Pokiaľ sa pamätám bola som oblečená!

"Prečo som vyzlečená!?" Opýtala som sa skrz zuby. On sa uškrnul. Bože!

"Ty!!!" Ani som nedopovedala lebo sa začal smiať. Bože asi som sa zamilovala. Jeho smiech bol tak nákazlivý že aj mne trhalo kútikmi úst. Fajn! Ak sa chce hrať tak sa budeme hrať! Prešla som okolo neho a zhodila zo seba župan, takže som ostala len v spodnom prádle a ľahla si na posteľ. Prikryla som sa len do polky spokojne sa usmiala a zhasla. Nechala som ho tam stáť uprostred izby s otvorenou hubou a slinkou. 2:1 kamoš. Netrvalo dlho kým sa spamätal lebo už som pocítila ako sa prehla posteľ na jeho polovici a on áno! Dobre vidíte! Pritiahol si ma na svoju hruď.

"No tak to prr." Povedala som a postavila sa. Zavrčal.

"Som ochotná tu spať, ale pod podmienkou že sa má nebudeš dotýkať." Povedala som a prekrížila si ruky na prsiach.

"To nemôžeš myslieť vážne." Povedal frustrovane a nahodil psie oči. Pre boha! Len to nie! Keby ste to videli! Pomooooooc!!!!!!

"Toto nerob!!" Vypískla som a snažila sa pozerať niekde inde. Nešlo to.

"Fajn!!" Zvolala som porazene a ľahla si späť do postele. On si ruku prehodil cezomňa a spokojne si ma uložil naňho. Neuveríte! Ale našla som si skvelú polohu a ihneď som zaspala. Toto budem asi ľutovať do konca svojho života.

Ráno som za zobudila na čudný pocit. Cítila som ako sa môj vankúš nadvyhuje. Rýchlo som vyletela z postele až som skoro spadla nebyť osoby, čo ma zachránila.

"Vpohode?" Opýtal sa a poremeral si ma.

"Uhmm." Na viac som sa nezmohla.

"Už ma môžeš pustiť." Napomenula som ho, lebo ma držal viac než bolo nevyhnutné. Povzdychol si a pustil ma. No jeho horúce dotyky mi nejako začali chýbať. Bože! Na čo to myslím pre boha!

"Prečo si ma potrestal?" Opýtala som sa. On sa na mňa otočil a váhal.

"Ver mi, nechcel som, ale....." Zrazu sa zasekol.

"Ale?" Opýtala som sa.

"Nič, choď na raňajky, uvidíme sa večer." Dopovedal a odišiel. Chcela dom aby mi povedal o tom diablovi, ale nepovedal. Zrazu som započula nejaký spev. Vybrala som sa za ním. Keď som otvorila dvere tak som videla ako Victor hraje na gitaru a druhý spieva.

"Pekne chalani." Povedala som a keď si ma všimli tak prestali a poklonili sa mi.

"Dosť formalít, vedeli by ste zahrať túto melódiu?" Opýtala som sa ich a podala som im mobil a oni sa pozreli.

"Asi áno prečo?" Opýtali sa.

"Chcem to zaspievať a potrebujem k tomu hudbu." Povedala som a oni prikývli. Victor mal gitaru a ten druhý šiel k bicím.

"Začnite." Povedala som. Začali hrať a ja som začala spievať...