POWER OF MATE

XLIII.

"Takže asi takto." Dopovedala som a usmiala sa. Trevor práve naopak. Mal ústa niekde až na podlahe. Hups! Možno som mu to mala povedať postupne.

"Dobre toto doriešime neskôr, teraz poďme si zopakovať náš plán." Povedal hrubo a vybral sa preč z mojej izby. Ja som ho nasledovala a Victor tiež....

Z pohľadu Trevora:
Stále som nejako nedokázal spracovať to čo mi Sára povedala. Vedela to už toľké roky a povedala mi to až teraz? Bol som trochu naštvaný no chápal som to. Obávala sa toho. Jedno však viem, Victor je dobrý človek, teda vlkodlak, takže sa o ňu dobre postará. Keď som vošiel do pracovne a počkal kým sa všetci usadia, prešiel som sa svoj pracovný stôl a vytiahol z neho plán, ktorý som stihol spracovať. Podišiel som k väčšiemu stolu, ktorý tu je a položil ho naň. Keď som ho rozprestrel, každý sa prišiel pozrieť.

"Takže takýto je plán, pozorne si ho pozrite, kto bude mať nejaké námietky tak sem s nimi." Povedal som a unavene si sadol a čakal. Pozoroval som každého ako si prezerá plán, sem tam sa zamračili no potom opäť nahodili vážnu tvár.

"Mám niečo." Povedal Adam a ja som zdvihol zvedavo pohľad.

"Tu je načrtnuté že mi odstránime tých čo sú pri hlavnom vchode, potom ďalej odstránia tých čo budú po chodbách, no ako odstránime tých čo budú dole vo väznici?" Opýtal sa.

"Snáď nemyslíš že tam nemajú dozor. To je somarina." Dodal a čakal na moju odpoveď. Postavil som sa a prehovoril.

"Máš pravdu, tých čo sú vo väznici odstránime my, pretože určite ich tam nebude veľa, keďže tam majú iba dievčatá, takže tipujem tak 3-6 chlapov najviac." Povedal som a spokojne sa posadil.

"Chápem." Povedal a ďalej pozeral. Po asi troch hodinách konečne každý vedel čo a ako. No hej tento plán, už plánujeme dosť dlho, takže sa naňho musíme dostatočne pripraviť, keďže Nathaniel je dosť silný a taktiež nebude mať len nejakých neskúsených tupcov vo svojej ochranke.

"Ste všetci pripravený?" Opýtal som sa vonku pred hradom, kde už stalo najmenej 20 čierných SUV-čiek a moje čierne Porsche.

"Áno pane!" Zvolal beta Victor a ja som prikývol.

"Tak teda vyrážame!" Zavelil som a všetci už boli pripravený. V podstate sa čakalo už len na mňa.

Tak pohni! Chcem aby už bola pri nás!

Nie si jediný, kto to chce! Zahriakol som svojho vlka, lebo mi zase robil chúťky, teda chtíč.

Cesta trvala snáď 5 hodín, kým sme toho bastarda našli. Aj tak, ak by nám nepomohla Adriana tak by sme ju zrejme nenašli a museli by sme čakať na zázrak že sa odtiaľto dostane sama. Ten si teda žije! On sa opakuje po mne! Mal som ho zabiť hneď keď som ho videl pri tom jazere ako na ňu čumel! Vedel som že som vtedy spravil zle že som ho nechal odísť. Vedel som že si po ňu príde. No nechápal som ako sa mu podarilo ju uniesť? Veď predsa stráže boli pri jej dverách. Alebo snáď nie? Zrazu som mal v hlave plno nezodpovedaných otázok.

Bože toto vyriešiš potom! Teraz ju zachráň! Cítiš to tiež? Cítim jej vôňu!!

Poriadne som sa nadýchol a ucítil som jemný kokos a vanilku. Bože ako mi to chýbalo! Počkal som ešte pár minút a keď som videl že každý je pripravený vydal som pokyn čo zahŕňalo malé kívnutie hlavou a Victor to samozrejme už poslal ostatným. Vybrali sme sa teda pomaly k hradu a zneškodnili sme ochranku pred hradom tak aby sme na seba neupozornili.

Pustite si pesničku 😁 (hore)

Potom sme zneškodnili aj zbytok a zatiaľ čo Victor a Adam sa snažili nájsť Nathaniela ja som sa vydal dole do väznice. Vôňa bola intenzívna, takže to znamenalo že je tam. Čím viac som sa blížil tým viac som cítil že sa niečo deje, no nevedel som to rozpoznať. Tak ako som predpokladal vo väznici bolo pár chlapov. Keď som tam vkročil samozrejme ako veľký čierny vlk niektorí stuhli na mieste no iný sa pokúsili na mňa zaútočiť. Ja som ich však akoby mávnutím ruky poslal k zemi. Začal som prezerať všetky cely a keď som došiel k poslednej vtedy akoby sa môj život zastavil uprostred môjho hrdla a prial som si aby to bol sen. Ležala na zemi bez žiadneho náznaku života, alebo bez akéhokoľvek pohybu.

Victor s Adamom mi pomohli ju dostať von a ja som padol na kolená. Prosím nie. Ani som si to neuvedomil a po líci mi tiekli slzy. Môj život prestal dávať zmysel. Cítil som sa strašne prázdne. Môj vlk zavýjal smútkom a ja som bol na pokraji zrútenia sa úplne. V podvedomí som počul hlasy, ktoré hovorili že musíme okamžite ísť lebo nás zabijú. Vtedy som nič nevnímal iba nehybné telo Madison v mojom náručí. Pobrali sme sa teda nakoniec preč no po ceste nás obkľúčilo dosť stráži. Horko-ťažko sme ich pozabíjali a dostali sa vonku z hradu, kde už boli naše autá. Nastúpili sme do nich no keď sme chceli vyraziť všimol som si že Victor chýba, presnejšie že je pred hradom a Nathaniel ho drží v zajatí.

*Choďte môj pane. Bolo mi cťou pre vás slúžiť.* Vyslal mi myšlienku a vtedy sa mu do krku zakusol Nathaniel a Victor padol k zemi. Na nič som nečakal a zobral nás do bezpečia.

Keď sme dorazili späť do hradu tak sme vystúpili a hneď k nám išla Sára.

"Som na teba hrdá braček zvládol si to!" Povedala a zobrala Madison, pomohla jej aj Adriana lebo by ju zrejme neudržala. Vybral som sa do mojej pracovne, kde som strávil hodinu než za mnou prišiel Adam.

"Mrzí ma to čo sa stalo, Victor bol dobrý kamarát no aj bojovník." Povedal a ja som len mlčky sedel a očakával kedy za mnou príde Sára. No nečakal som dlho.

"Tak, som rada že všetko dobre dopadlo braček. Som na teba veľmi pyšná. Na vás všetkých." Začala sa obzerať no potom sa pozrela na mňa a na Adama.

"Okej čo sa stalo a kde je Victor?" Opýtala sa a ja som vtedy na ňu zdvihol svoj pohľad. Musel som mať poriadne červené oči no nie od zlosti skôr od plaču. Vedel som že bez obetí sa táto akcia nezaobíde no nečakal som že padne tak skvelý priateľ a bojovník.

"Je mi to ľúto Sára, ale Victor zomrel....." Keď som to vyslovil Sára na mňa ostala pozerať so zaslzenými očami.....

O 5 dní
Stojím pri Victorovom hrobe sám. Všetci už odišli dnu na hostinu. Madison sa stále neprebrala. Doktor povedal že to bude vraj vpohode. No úprimne vôbec to tak necítim. Vonku prší a ja sa naposledy lúčim s kamarátom, ktorý pre mňa veľa znamenal.

"Mrzí ma to kamarát, ak by som mohol vrátiť čas tak....." Nedopovedal som lebo na mojom ramene zrazu pristála ruka a keď som sa otočil stál/a tam..........