POWER OF MATE

XLI.

Ležala som na posteli a nohy som mala vyložené na stene, takže pochopiteľne som ležala opačne. Bože no však isto si to viete predstaviť, keď tu zrazu niekto zaklopal na dvere. Chystala som sa povedať ďalej, no ten dotyčný vstúpil aj bez mojej blbej pripomienky. No a zahráme sa hádanku? Kto uhádne kto to bol? No kto iný než slávny Nathaniel že? Aká irónia. No dobre ale späť k téme.

"Nudíš sa?" Ak by som mohla tak mu dám takú do nosa že by potreboval plastiku. To čo sú za debilné otázky? Vojde dnu, podotýkam bez môjho povolenia, no keby som bola nahá, ktovie ako by to dopadlo, a teraz sa ešte pýta či sa nudím? Však vidí môj ksycht nie? Priam z neho srší aká veľká nuda tu je.

Než som opäť stihla odpovedať skočil mi do reči, na čo som sa už zamračila.

"Obleč sa do šiat a o pol hodinu ťa  čakám v jedálni." Povedal, milo sa usmial a odišiel? Dobre!!!??? Prečo mám pocit že ma chce dnes opiť a tak ďalej? No nič ak si myslí že sa mu to podarí tak to je na veľkom omyle chlapec. Išla som teda do sprchy, za 15 minút som vyliezla von a usušila si vlasy. Začala som si dávať jemný make.... Tak počkať. Prečo sa kvôli nemu maľujem? Veď ja ho nechcem. Všetko som hodila späť a zotrela si ten kúsok, ktorý som si dala. Dala som si iba malinovú pomadu na pery a obliekla sa do čiernych šiat. No hej! Nech vidí že tu fakt nechcem byť.

On to dobre vidí, lenže nepustí ťa a taktiež si povedala že tu ostaneš dobrovoľne, tak prečo teraz protestuješ?

Maddie samozrejme musela mať zas nejakú debilnú pripomienku, ako obvykle. No moja zlatá, ja tu dobrovoľne nechcem byť pretože ja ho nemilujem ani nič ja milujem Trevora a..... Kurva! Musela som jej fakt zatlieskať. Už som pochopila o čo jej celý čas išlo. Snažila sa zo mňa vytiahnuť to že či ozaj milujem Trevora a tentokrát sa jej to podarilo. Super gratulujem!

Ešte mi za to raz poďakuješ neboj sa.

Jasne? Aj vy ste to počuli? To bol teda dobrý vtip. Si zaslúži potlesk. Keď som sa obliekla tak som zišla dole do jedálne a Nathaniel tam už bol. Mal na sebe čierny oblek. Možno predsa som si mala dať niečo farbené lebo teraz spolu ladíme. Bleee.

"Aha, zladili sme sa, aká náhoda." Povedal. Ha! Klamár jeden! On si ešte dovoľuje mi aj čítať myšlienky! No počkaj.

"Takže kam pôjdeme?" Opýtala som sa.

"Do tvojej svorky." Zabehla mi vlastná slina a rozkašľala som sa. Keď som už bola vpohode vyvalila som naňho oči.

"Čože? To nemôžeš myslieť vážne?!" Opýtala som sa ho neveriacky. On sa usmial.

"Samozrejme že myslím, navštívime tvoju mamu aj otca a požiadam ich o požehnanie." Keď toto dopovedal tak som mu takú vrazila že až spadol. Nieee, srandaaa. Ostala som naňho pozerať s otvorenou pusou. Tak toto už by stačilo si myslím.

"Nemôžeme tam len tak nakráčať!" Povedala som a prekrížila si ruky na prsiach.

"Týždeň dozadu som im poslal list." Hrdo sa usmial a ja som mala chuť ho vtedy zabiť. Debil! Arrgggghhh!!!!! Prisahám ja ho roztrhám! Cítila som že mi idú pomaly vonku tesáky. Do čerta teraz nie!!!

"Fajn." Zavrčala som a on sa zamračil.

"Amanda, kontroluj sa!" Povedal a ja som si vtedy uvedomila ako ma nazval.

"Ja nie som Amanda! Ja som Madison!" Zavrčala som a mračila sa.
Zrazu sa zháčil a akoby chytil paniku.

"Prepáč, ja som sa pomýlil." Povedal a tak divne sa usmial.

"Kto je Amanda?" Opýtala som sa a cítila som že tesáky sa zasunuli späť.

"Nikto!" Povedal prísne a potiahol ma.

"Au! To boli." Povedala som a potom ma šmaril do auta.

Cesta trvala asi tak 3 hodiny a ja som videla akurát také veľké hovno, lebo ten idiot mi dal na oči jeho kravatu, ktorá riadne odporne páchla.

Keď sme dorazili dal mi ju dole. Pri bráne už boli stráže no ale aj moji rodičia.

"Mami! Oci!" Zvýskla som a rýchlo k nim pribehla.

"Zlatíčko moje." Mamka ma objala a vystískala najviac ako to len šlo. Otec si s Nathanielom nejako padli do reči. Uhhh!!!!

"Zlatko čo sa deje?" Sadla si ku mne mama, a tak ma vyrušila z mojich myšlienok o tom ako som konečne šťastná doma pri Trevorovi.

"Nič, čo by sa malo diať?" Opýtala som sa a pozrela na ňu.

"Vidím to na tebe, nie si šťastná. Prečo nie si s Trevorom?" Opýtala sa. Pozrela som sa kde je otec a Nathaniel no keď som videla že nie sú na dosah, vyrozprávala som mamke celý príbeh.  Tá len zhrozene na mňa pozerala a hltala každé moje slovo.

"Bože môj, to ma mrzí miláčik." Povedala a videla som že je jej do plaču tak ako mne.

"Mami nemôžme plakať poznal by to!" Povedala som a rýchlo som si začala utierať oči. Mamka prikývla a tiež si ich utrela.

"Čo budeš teraz robiť?" Opýtala sa a smutne na mňa pozrela.

"Neviem, no budem musieť nájsť nejakú cestu ako sa od neho dostať! Jedna slúžka čo ma má na starosť mi chce pomôcť." Povedala som a mamka hneď zbystrela.

"Ako sa volá?" Opýtala sa.

"Diana. Prečo? Poznáš ju?" Opýtala som sa.

"Áno, poznám. Je to stará známa, jej môžeš veriť. Je to dobrá priateľka." Povedala mamka a ja som sa usmiala. Konečne sa snáď dostanem domov. Zrazu však prišiel otec aj Nathaniel a my sme sa začali smiať akože sme sa rozprávali o niečom smiešnom. Hlavne pokoj Madison a blokuj mu svoju myseľ! 

"My už pôjdeme!" Povedal Nathaniel a schmatol ma za ruku. Au! Idiot!

"Pa mami, pa oci!" Povedala som a objala ich no Nathaniel má schmatol a odtiahol k autu, kde mi následne dal na oči tu odpornú kravatu a zase 3 hodiny som musela fetovať jeho prítomnosť vedľa mňa. Bože! Lepil sa na mňa tak, že už by sa medzi nás ani papier nevošiel. Bleee. Asi hodím tyčku! Prosím zabite ma niekto ešte dnes. No mala som taký pocit že nás niekto sleduje.

Keď sme prišli opäť k nemu tak mi konečne dal dole kravatu.

"Bolo to fakt nevyhnutné?" Opýtala som sa a on sa zamračil.

"Áno! A teraz choď do svojej izby a neukazuj sa mi na oči!" Zreval a ja som len prekrútila očami a išla do izby.

V noci som sa zobudila na to ako mi niekto dal na ústa svoju ruku a tým má umlčal. Nemohla som kričať ani nič. No keď som zbadala smaragdové oči ani som kričať v pláne nemala...