POWER OF MATE

X.

Ráno som rýchlo vybehla na záchod. Presne som tušila že to príde. Trevor sa hneď zobudil tiež a nechápavo na mňa pozeral. Do pekla! Čo mu mám teraz povedať?!

"Trevor!" Zakričala som naňho z kúpeľne.

"Noo?" Odkričal späť.

"Jaaa, ehmm, mám tu taký menší problém." Povedala som a modlila sa aby to pochopil.

"Čože? Nechápem." Povedal a ja som myslela že má porazí.

"Bože! Dostala som krámy ty idiot!" Zakričala som naňho a už som počula len smiech.

On vedel presne čo myslíš, len sa hral že to nevie, spojila som sa s jeho vlkom.

Povedala Maddie a ja som myslela že ho vtedy asi roztrhám na mieste! Hajzel jeden! Vsak počkaj! To ti vrátim!

"Na." Povedal a podal mi vložky.

"Dik." Povedala som odmerane a vykonala svoju potrebu. Keď som vyšla ležal na posteli, no keď ma videl ako sa mračím, rozosmial sa.

"Ale no taaak. Sranda musí byť." Povedal a zaškeril sa. Hmm ma pekné zuby.

"Jasné, ha ha, veľmi vtipné." Povedala som ironicky a prekrútila očami. On na mňa prižmúril oči a zavrčal.

"Prestaň vrčať! Nemôžem povedať že sa mi to nepáči, ale niekedy to je neznesiteľné!" Povedala som na rovinu a potom si rýchlo zakryla ústa rukou. Do pekla! Jeho šokovaný výraz má rozosmial.

"Vyzeráš fakt vtipne." Povedala som a usmiala sa.

"Si nejaká náladová, nemyslíš?" Opýtal sa a premeral si ma.

"No hej, väčšinou keď to dostanem tak mávam vtedy zmeny nálad ako keby som bola tehotná a taktiež vravím dosť často pravdu. Do pekla! Ako teraz napríklad!" Povedala som a dupla nohou ako malé dieťa. On sa zasmial a stiahol ma do postele.

"Ale no, asi sa budem modliť aby si tie krámy mala každý deň." Povedal a schuti sa zasmial. Musím priznať zasmiala som sa aj ja.

"Jasné, to by som teda fakt nechcela." Povedala som a zasmiala sa. Ani som si neuvedomila že za ten celý čas strávený tu s ním som sa s ním konečne normálne rozprávala. No zrazu som si spomenula na včerajšok a úsmev ma prešiel.

"To čo sa stalo včera...." Nestihla som dopovedať, lebo mi skočil do reči.

"Viem že to nebola tvoja vina, už som ho potrestal neboj sa a od teraz budú s tebou všade chodiť strážcovia." Povedal a dal mi bozk na líce. Musím povedať že mi to nejako nevadí. No vidíte ako som zmäkla keď mám svoje dni.

"Ja som svoj právna, nie som postihnutá." Povedala som a mala som na malé sa nezasmiať. No on sa zasmial hneď ako som to dopovedala, takže dlho mi to nevydržalo a zasmiala som sa tiež.

"Je to pre tvoje bezpečie princezná." Povedal a to oslovenie ma zahrialo u srdca.

"Fajn." Povzdychla som si a ľahla si do postele. Začalo ma nejako bolieť brucho.

"Uhmmm." Zamumlala som potichu.

"Čo je?" Opýtal sa a pozrel na mňa.

"Len ma bolí brucho." Povedala som a prikryla sa.

"Tak dnes ostaň celý deň v posteli, dám ti doniesť dobrú polievku dobre?" Opýtal sa a usmial. Nemohla som z neho dať dole zrak. On je strašne iný! Ale v dobrom iný! Je otázkou času, kedy sa objaví démon!

"Dobre." Povedala som a viac sa zakryla. Než som sa nazdala zaspala som.

Drahá Madison. Som Monika Warnerová. Trevorova matka a tvoj strážny anjel. Musíš Trevorovi pomôcť aby sa zbavil toho démona! On je dobrý človek! Len keď je démon v jeho tele tak vtedy nemyslí na nikoho ani na svojich najbližších a je schopný ich aj zabiť. Pomôž mu ovládať to! Aby nikomu ďalšiemu neublížil! Spoliehame sa na teba Madison Warnerová.

Zrazu som sa prudko posadila a nevedela dýchať. Musela som sa pár krát nadýchnuť zhlboka. Keď to už bolo vpohode začala som premýšľať. Čo to má do pekla znamenať? Ja nie som Warnerová.

Ale budeš, patríš predsa jemu a on si ťa musí vziať za manželku.

Povedala Maddie a vtedy som to pochopila. Pretrela som si čelo rukou a pozrela sa na stolík. Mala som tam už polievku a aj nejakú tabletku. Vyzerala ako tá, čo je proti kŕčom. Vzala som ju a zjedla polievku. Uhmm bola fakt výborná. Ľahla som si späť a rozmýšľala. Aký máme vlastne vzťah medzi sebou? Vážne netuším. Vlastne mala by som ho nenávidieť no nie? Ale teraz? Nie som si istá či to je nenávisť. Skôr sa obávam toho že je to láska, ktorú som v živote necítila a tak neviem, čo od toho očakávať. Bojím sa toho? Aj áno a aj nie. Nakoniec som to vzdala. Zobrala som si deku a prehodila si ju cez plecia. Postavila som sa k oknu a pozerala von. Videla som že majú záhradu. Rozhodla som sa tam teda ísť.

Vyšla som z izby a nikto nebol nikde. Zišla som teda dole a cez zadné dvere v kuchyni som sa dostala do záhrady. Bola vážne nádherná a hlavne veľká. Zrazu som započula hlasy.

"Trevor, musíš jej o tom povedať! Má právo to......" Nedopovedala Sára, pretože vtedy sa nám stretli pohľady. Ona mala vyľakaný pohľad, pretože hneď vedľa nej bol Trevor, ktorý keď si ma všimol stuhol no zároveň potichu zavrčal.

"Čo tu robíš Madison! Snažíš sa újsť!?" Opýtal sa skrz zuby.

"P-prišla som sa len prejsť, n-nedalo sa mi dýchať." Povedala som úplne chrapľavým hlasom až som sa sama seba zľakla. Pozrel na mňa a ukľudnil sa, rýchlo prišiel ku mne a vtiahol ma do objatia. Chcela som sa odtiahnuť no nejako mi to prišlo veľmi príjemné, tak som ho objala tiež a hlavu si položila na jeho hruď, keďže bol vážne vysoký odomňa.

"Som s tebou nič sa neboj." Povedal a usmial sa na mňa. Ja som sa naňho pozrela a skúmala som ho. Vyzeral dobre, tak ako vždy no bolo tu niečo čo mi naháňalo strach.

"Bojím sa." Povedala som napokon a rozhodla som sa že predsa mu to poviem. Sára tu stále bola a sledovala čo sa deje, no bola úplne potichu aby nás nerušila.

"Čoho sa bojíš?" Opýtal sa a premeral si ma pohľadom, aby sa uistil či som vporiadku.

"Bojím sa že ťa mám viac než rada." Povedala som potichu a pozrela som všade možne len nie naňho. Bolo ticho no zrazu spravil niečo čo ma prekvapilo no zároveň som už chcela aby to konečne spravil...