POWER OF MATE

XXXIX.

Super, sme tu už asi tak dva týždne.
Až sa odtiaľto dostanem Trevor, asi ťa zabijem.

"Bože ja sa tak nudím." Povedala som frustrovane. No vážne. Akože sedieť dva týždne na zadku a čumieť do blba nie je bohvie aká zábava.

"Tak maličká, poď so mnou!" Zrazu som počula hlas. Než som sa nazdala tak ma niekto schmatol a vliekol ma bohvie kam. No tak pozor. Ani sa nenazdal a dupla som mu na nohu. Sykol a keby som mohla povedať že pohľad zabíja tak som už mŕtva.

"Buď rada že mám zakázané sa ťa dotknúť inak by si už nebola takáto odvážna maličká." Povedal a ja som prekrútila očami. Ja nie som mala do riti! To že meriam 170cm nie je malá výška! Idiot!

"Veď pán si ťa už skrotí! A ak nie tak si ťa skrotím ja!" Povedal a ja som sa doslova zasmiala.

"Nebuď smiešny." Povedala som a on sa zatváril prekvapene no nič nepovedal.

"Čo tak sa pohrať s tvojou kamarátkou?" Opýtal sa napokon a ja som stuhla. Rýchlosťou svetla som sa k nemu otočila a priblížila sa k jeho tvári čo najbližšie. Od toho šoku vyvalil oči a zatajil dych.

"Skúsiš sa jej dotknúť a odtrhnem ti hlavu." Precedila som cez zuby a uškrnula sa.

"Teba sa nebojím maličká." Prehovoril a sotil ma no ja som stratila kontrolu nad sebou a spadla som.

"Nepovedal som ti že sa k nej máš správať normálne!" Niekto zreval až mi nabehli zimomriavky. No čo bolo horšie tak to bolo to že som ten hlas už poznala. O bože ak si zo mňa niekto robí srandu tak to ukončíte prosím teraz!!! Toto nie je vtipné!!!

"Zdravím Amanda." Prehovoril a usmial sa. Znechutene som sa naňho pozrela.

"Tiež ťa "rada" vidím Nathaniel." Povedala som a mľaskla.

"Odkiaľ vieš moje meno?" Zatváril sa šokovane no ja som sa usmiala.

"Kto by ťa predsa nepoznal že?" Opýtala som sa ironicky a nahodila pohľad alá to fakt?

"Samozrejme." Zasmial sa na mojom aby som úprimne povedala trápnom vtipe, vlastne to vtip ani nebol, skôr poznámka, ale dobre.

"Ako už si stihla zistiť asi vieš čo sa tu robí." Prehovoril a pozrel na mňa.

"Samozrejme čo iné som mala čakať že?" Opýtala som sa už po druhý krát ironicky a videla som že začína naberať na farbe. Presnejšie odtieň červená.

Radila by som ti aby si bola ticho ak sa odtiaľto chceš dostať živá a nie mŕtva! Vlastne ak by si bola mŕtva už sa odtiaľto nedostaneš.

Wauuuu! Aj vy máte tak pozitívneho vlka ako ja? Mňa ide z tej jej irónie priam poraziť. No ale tak sa dopĺňame vzájomne takže na čo sa sťažovať že?

"Amanda! Začni sa ku mne správať normálne lebo to oľutuješ!" Precedil cez zuby a ja som si nevšimla ani kedy tu doniesli aj Aďu.

"Hmm považujem." Povedala som a tvárila sa že premýšľam.

"Vážne?" Opýtal sa šokovane. Bože! Naivka!

"Samozrejme že nie." Povedala som a pozrela naňho pohľadom alá bože ty si ale riadny debil. Zavrčal no potom sa široko usmial. Hneď mi zmizol úsmev z tváre.

"Viete čo s ňou robiť." Pokývol mužovi a ten bral Aďu preč. Videla som jej pohľad ktorý jasne vravel ani sa neopováž protestovať lebo to nedopadne dobre.

"Len cez moju mŕtvolu." Povedala som a vtedy som si jednoznačne podpísala rozsudok smrti. Alebo možno nie? Keď som tak zhodnotila stav tak ten muž spolu s Nathanielom na mňa pozerali šokovane a Aďa tá mala spojené ruky a zrejme sa modlila. Heh! To budem asi potrebovať.

"Čo si to povedala?" Opýtal sa už úplne nazúrene.

"Dobre si počul, uzavrieme dohodu čo povieš?" Opýtala som sa a hrdo sa pozerala naňho.

"Počúvam" povedal a pokynul aby ten muž s Aďou ostali tu.

"Ostanem tu dobrovoľne, nebudem sa pokúšať újsť a budem ochraňovať svorku" prehovorila som a on sa víťazoslávne usmial. No úsmev mu hneď klesol len čo som dopovedala.

"Ale pod podmienkou že Adrianu prepustíš a dozrieš na to aby bezpečne došla do mojej svorky!" Povedala som a stále z neho nespustila zrak.

"Ale pod tou podmienkou že jej dám na hlavu niečo aby nevidela, kde je moje sídlo! Nikto nevie ako sa tu dostať a tak to aj ostane!" Namietol a ja som uvažovala.

"Dobre, platí." Súhlasila som a ten muž čo bol pri Adriane jej dal dole putá a ona hneď pribehla ku mne.

"Zošalela si? A čo ty?" Opýtala sa a pozrela na mňa smutne. Pozrela som sa na nich a videla som že sa rozprávajú.

"O mňa sa neboj, daj vedieť Trevorovi že som vpohode a že sa odtiaľto nejako dostanem, pokiaľ budeš mať možnosť a keby si náhodou niečo zahliadla tak si snaž všetko zapamätať aj keby to bola len nejaká hnusná vôňa alebo niečo také! Snaž sa všetko si pamätať." Povedala som no na to ju už zobral ten muž a viedol ju preč.

"Tak a teraz ťa presunieme do lepšej izby." Povedal a usmial sa. Fuuj! Tak s týmto tu dlho pod jednou strechou určite nevydržím. Keď sme prechádzali chodbou skoro všade sa ozýval plač a prosenie o pomoc. Ježiš. Bože už aby sme boli preč. Zrazu sme prešli do spodnej časti a pokračovali cez dlhú čiernu chodbu, ktorá netuším kam viedla. Zrazu keď sme vyšli ocitli sme sa v druhej časti tohto hrozného zámku. Na počudovanie tu bolo ticho. Služobníctvo, ktoré tu bolo, bolo celkom milé nie ako tá druhá časť zámku. Bože keby len tak oni vedeli čo sa tam deje.

"Toto je Diana! Bude tvoja osobná slúžka. Bude ťa strážiť aby si sa nepokúsila ujsť rozumieš! Za mesiac ťa čaká ceremoniál! Tak sa naňho priprav!" Povedal a potom odišiel. Super.

"Zdravím." Povedala som a usmiala sa. Staršia pani si ma premerala a potom sa usmiala.

"Dobrý deň slečna, prvé čo nás čaká tak Vás musím ostrihať." Povedala a ja som sa usmiala.

"Okej.... Počkať? Čo?" Povedala som a zastavila som a pozrela na ňu.

"Pán si želá aby ste mali krátke vlasy." Povedala a už ma posadila v izbe ku stolíku so zrkadlom.

"Tak to ani náhodou, okamžite nech príde." Povedala som nasrato. Ona si len povzdychla a ochvilku prišla aj s nasratím Nathanielom.

"Nepovedala si snáď že nebudeš odporovať?" Zvýšil hlas.

"Nie to som nepovedala, povedala som že tu dobrovoľne ostanem, že budem chrániť svorku, ale nepovedala som že nebudem odporovať. A vôbec! Svoje vlasy si nechám! Žiadny idiot a ani ty ma o nich nepripraví!" Zvýšila som tiež hlas a staršia pani mala len sklonenú hlavu.

"Fajn!" Ale to je môj prvý a posledný ústupok." Dopovedal a pri odchode nezabudol tresnúť dverami. Ha! Tak to sa ešte uvidí môj zlatý! Priprav sa že už dlho žiť nebudeš až sa poriadne naštvem...