POWER OF MATE

XXXIII.

Z pohľadu Madison:
Zobudila som sa až ráno že má bolí ruka. Spomenula som si čo sa stalo včera a verte či nie prajem si nech je to všetko iba sen. Zaostrila som čuch. Známa vôňa príliš ďaleko. Výborne! To mi hraje do karát! Vybrala som sa teda potichu z Adinej izby a mierila do našej. Nikto tam nebol. Super!!!
Vytiahla som vak a nahádzala doňho potrebné veci. To by asi malo stačiť. Tu už neostanem ani minútu.

Nájde ťa.

Wauuu? Ty kde si do teraz bola keď som sa s tebou potrebovala rozprávať Ha!?!?!?! V riti! Takže mi tu teraz láskavo nehovor že čo spraví a čo nie! Ak budem mať celý svoj život možnosť! Tak sa budem od neho snažiť ujsť každý deň! S takýmto tu žiť nebudem. Medzitým čo sa s ním snažím vychádzať on spraví nejakej pipke decko a ja mám byť akože Happy? Tak to ani v tom najlepšom sne! A vraj spriaznená duša! Pchee skôr by takýmto mali dávať prezývky neverná duša. Áno! To sa im hodí viac!

Vyšla som teda asi po hodine z izby a nikde nebol nikto, toto je čudné. Pomaly som prešla k hlavnému vchodu no ako na potvoru to už nemohlo byť lepšie. Bol tam Trevor, Adam, Victor a asi sto bojovníkov. Rlly? To ma vážne tam hore nemá niekto rád. Rozutekala som sa teda späť a išla iným smerom. Prešla som do druhej strany hradu a tam bol východ čistý, chvála Bohu. Položila som batoh na zem a v rýchlosti a premenila na vlka. Ruksak som zobrala do papule a behala smerom mne netušiac kde.

Nepotrvalo to dlho a odrazu som padla na všetky štyri a ruksak mi vypadol z úst. Niekto ho svižne odhodil preč. No super. Zavrčala som no s tým dotyčným ani nepohlo. Keď som vytočila hlavu do boku všimla som si nejakého chlapa, voňal po čokoláde a mäte. Musím uznať že to bola dobrá vôňa. Zrazu ma pustil a usmial sa. Ja som sa hneď dala na štyri a premenila sa na človeka. Pozerala som naňho a nevyzeral že by bol zlý. Skôr bol priateľský.

"Kto ste?" Opýtala som sa a stále si ho premeriavala. Všimla som si že tu bolo aj dosť bojovníkov no tí mali sklonené hlavy, čím mi dávali úctu? Okeeej.

"Volám sa Jason." Prehovoril a ten hlas. Prisahám bohu že som ho už niekde počula.

"Madison." Povedala som svoje meno a on sa usmial.

"Kam ideš Madison?" Opýtal sa a ja som mala pocit že toho človeka poznám celý život tak som mu začala hovoriť pravdu.

"Utiekla som od Trevora." Povedala som a začala som kráčať rýchlo preč, lebo čo chvíľu Trevor zistí že som ušla a tipujem že usmievať sa nebude. Skôr bude zúriť.

"No to si robíš srandu? Ty si utiekla Trevorovi? Tak to sa ešte nikomu nepodarilo." Prehovoril a ja som cítila v jeho hlase pobavenie.

"Tak som zrejme prvá." Povedala som a zasmiala sa. Musím uznať že ten chlap vyzeral dobre. Telo mal božské a oči mal krásne hnedé a vlasy mal blond.

"Počkaj, ty ho poznáš?" Opýtala som sa zarazene.

"Samozrejme, už sme sa dávnejšie stretli." Povedal a mávol rukou akoby to bola samozrejmosť.

"Mimochodom máš kde prespať?" Opýtal sa a usmial sa. Mal tak rozkošný úsmev.

"No, popravde nie." Povedala som a sklonila hlavu. On ku mne podišiel, nadvihol ju palcom a ukazovákom a usmial sa.

"Tak ťa pozývam ku mne." Povedal a daroval mi pusu na líce. Začervenala som sa. Bože ako môže mať na mňa taký vplyv?

"Tak dobre." Povedala som a usmiala sa. Keď sme prišli ukázal mi izbu a ja som sa vybalila. Potom som si dala sprchu a keď som bola osprchovaná, tak som sa rozhodla že už pôjdem spať. No prekvapilo ma, pretože v mojej izbe na posteli sedel Jason. Hneď keď ma zbadal podišiel ku mne a pobozkal ma. Vtedy som v nútri pocítila bolesť, no potom ju vystriedalo šťastie. Čo to do riti je? Aj keď musím priznať že bozkáva dobre.

Neviem prečo no spolupracovala som. Bozkávali sme sa až pokiaľ sme nepotrebovali kyslík! Do pekla aj s tým čo to vymyslel! 😂 No zrazu som pocítila ako jeho ruky putujú vyššie. Zaujímalo ma prečo som ho nestopla. Cítila som že je to tak správne. Onedlho som už bola bez trička.

"Si krásna." Pošepkal mi do ucha a ja som sa začervenala. Potom pokračoval ďalej, dal mi dole šortky a ostala som už iba v spodnom prádle. Potom mi dal dole podprsenku......

Zobudila som sa na čudný pocit. Bolo ráno. Jason ležal na druhej polovici postele chrbtom ku mne a ja som premýšľala čo sa to včera stalo. Prečo som to dovolila aby to zašlo až tak ďaleko? Mala som pocit že je to správne, no potom tu bol pocit viny. Pretrela som si tvár rukami a pobrala sa do kúpeľne. Umyla som si tvár a dala si jemný make-up. Vrátila som sa do izby a obliekla som si tepláky a tielko, čo som si sem doniesla. Počas toho som premýšľala a dospela k názoru že tu nemôžem ostať. Pobalila som si všetky veci a čo najtichšie som sa pobrala von. Tam som sa v rýchlosti premenila na vlka a behala preč. Bežala som dlho cez les, až som narazila na známu vôňu. Patrila môjmu otcovi, to znamená že nebudem ďaleko od jeho svorky. Behala som po tej vôni až bola príliš výrazná. No bolo to niekde na konci lesa. Zrazu na mňa skočilo pár našich bojovníkov z otcovej svorky a otec hneď prišiel ako na povel a začal na mňa vrčať. Keď som naňho pozrela a zakňučala tak hneď prestal a premenil sa.

"Madison?" Opýtal sa a prikázal aby sa ostatný stiahli. Ja som sa postavila na laby a premenila sa na človeka. Keď ma otec zbadal ostal zaskočený, tak ako aj pár našich strážnikov.

"Ako si vyrástla." Povedal a hneď ma išiel objať.

"Ocko! Tak si mi chýbal! Ja už to nevydržím!" Prehovorila som a mierne sa rozplakala.

"Čo sa stalo srdiečko?" Opýtal sa otec a pozrel na mňa.

"Všetko vám to poviem, ale chcem aby to vedela aj mama." Povedala som a mierne sa usmiala.

"Dobre poď!" Povedal a následne sme nastúpili do auta a to nás viezlo do svorky, v ktorej som bola celých 18 rokov...

Kto nájde nedokončený fakt, ktorý je tajne schovaný v príbehu tak tomu venujem časť 😂😂 aj keď sa sa na to dá prísť logicky.😁😁☺️ Prajem veľa šťastia.