POWER OF MATE

XV.

Keď som ho hneď videla, nemohla som uveriť že si po mňa naozaj prišiel.

A ty blbá si mu neverila.

Povedala Maddie a ja som sa cítila previnilo. No ako dôkaz lásky som ho pobozkala. Však ostáva záhadné či tie dve slová, ktoré majú démona zabiť úplne či ho zabijú.

Zrazu som sa od neho odtiahla a pozrela do jeho očí, v ktorých som sa dokázala za ten krátky čas vždy stratiť. Boli tak nadpozemsky zelené až to bolo nereálne no mne sa páčili. A kurva že veľmi!

Keď sme dorazili do našeho sídla, pocítila som tu istotu bezpečia a útočiska. Toto je môj domov, sem patrím, už to viem na 100% no stále tu sú ešte nejaké pochybnosti a nezodpovedané otázky, ktoré má ťažia. Prišli sme do našej izby a hneď sme si ľahli do postele. Pritiahol si ma k sebe a pošepkal mi do ucha.

"Milujem ťa Madison." Povedal a dal mi na ucho bozk. Vedela som že nastal správny čas.

"Milujem ťa Trevor." Povedala som a nastalo hrobové ticho. Zrazu som pocítila že stisk uvoľnil, a keď som sa naňho pozrela tak sa mu rozžiarili oči na sivo.

Už mu oči svietia asi dve hodiny! Prisahám pánu Bohu! Neviem čo sa deje!

Podľa mňa bojuje s démonom! Nijak inak si to vysvetliť neviem.

Povedala Maddie a ja som zrazu dostala kŕč. Bojím sa. Čo ak to nezvládne alebo, čo ak ho démon zabije? Bože môj! Chcela som mu nejako pomôcť no nič som nemohla spraviť. Medzi tým tu už došiel aj Victor a Adam, pretože som po nich bola. Sú tu pre každý prípad keby sa niečo stalo. Zrazu som videla že mu oči prestávajú svietiť.

"Už to prestáva!" Pošepkala som aby som náhodou nespravila niečo zle, alebo aby to nevyvolalo nejakú reakciu.

Všetci sa pozreli jeho smerom a napäto čakali. Ja tiež. Zrazu mal pôvodne zelené oči no hneď ich zatvoril a videla som že hrudník sa mu začal pravidelne nadvyhovať.

"Tak čo?" Opýtala som sa.

"Netuším, každopádne Madison ostaň hore a sleduj ho, vyzerá to tak že ho možno porazil, ale nie je to 100% isté. Ak by sa niečo dialo hneď nás zavolaj." Povedal a povzbudivo sa na mňa pozrel. Ja som prikývla a ľahla si späť do postele k nemu.

Celú noc som oči nezažmúrila a sledovala ho. Priložila som mu ruku na čelo no hneď som ju dotiahla lebo horel. Mal horúčku. Zobrala som teda z kúpeľne uterák a namočila ho do studenej vody. Prišla som k nemu a pomaly si naňho sadla. No čo!? Chcela som mať s ním nejaký kontakt. On ledva pootvoril oči a usmial sa. Bože! Vedela som! Priložila som mu uterák k čelu a pocítila som úľavu z jeho strany. Maddie spoj sa s jeho vlkom a zistí ako na tom je prosím.

Je to zle! Nie je to horúčka! Je to určitý druh choroby a pokiaľ sa nevylieči môže umrieť.

Keď to dopovedala ostala som zarazene pozerať na Trevora.

"Ty si to vedel!!!!" Zvýšila som naňho hlas no on sa uchechtol.

"Chcel som sa vyhnúť tvojmu hysterčeniu no asi som to nedomyslel." Povedal chrapľavo a zasmial sa. Zacítila som už mne dôverne známe kamarátky, ktoré sa drali von z mojich očí. Bože!

"Neplač princezná!" Povedal a zotrel mi slzy, ktoré už dávno vytiekli von.

"Zachránim ťa." Povedala som a on sa zasmial. Nechápala som.

"Mňa nezachráni nič, na túto chorobu nie je liek." Keď to dopovedal tak som ostala šokovane pozerať. To si robí snáď srandu.

"Musí byť, na každú chorobu je liek." Povedala som sa než stihol niečo povedať opustila som našu izbu.

"Victor!!!!" Zvrieskla som a on hneď pribehol.

"Čo sa preboha deje?" Opýtal sa zadýchane.

"Trevor sa už prebral, ale má tu chorobu, či čo to je, na čo neexistuje liek, ale ja ho nájdem." Povedala som a vybrala sa preč.

"Kam ideš?" Opýtal sa začudovane.

"Nájsť spôsob ako ho zachrániť." Povedala som a rýchlo sa pobrala preč, pretože už som skoro plakala.

*Stráž ho ako oko v hlave.* Vyslala som myšlienku Victorovi a ako odpoveď som začula súhlasné vytie. Dobrý chlapec. Pomyslela som si. Vzala som si auto aj pár stráži a vydala som sa do mne známej svorky. Keď sme prichádzali stráž hneď zbystrela a otec aj mama hneď vybehli von. Keď videli autá, pokynul stráži nech otvoria brány. Pár členov čo bolo zvedavých vyšlo von a sledovalo čo sa deje. Vystúpila som z auta a všetci na mňa pozreli šokovane. Prišla som k rodičom a pevne ich objala.

"Mami, oci. Chýbali ste mi." Povedala som a plakala.

"Srdiečko! Čo sa stalo?" Opýtala sa mama a stále ma objímala.

"Ide o Trevora totiž, on je chorý, ma tu nejakú chorobu, neviem aku, porazil démona no umiera a ja to nemôžem dovoliť. Potrebujem pomoc. Kde zoženiem nejaký liek?" Opýtala som sa a stále plakala.

"Poď." Povedala mamka a dotiahla ma do nášho domu.

"Legendy vravia že liek na chorobu Mortis Abulus (je to len vymyslený názov pre tu chorobu) neexistuje, no však kedysi prastará pani sa vydala do lesa a našla rastilnu, ktorá umožňuje tu chorobu poraziť no jej hostiteľ takže Trevor musí mať dosť síl aby vedel s tou chorobou zápasiť. Starenka sa rozhodla si rastlinu vykopať a zobrať si ju so sebou. Žije vo svorke Chladného toku na juhu. A však pozor. Aby si dostala rastlinu, musíš prejsť skúškou vernosti, odvahy a oddanosti. Nikto tu skúšku doteraz nezložil a tak nedostal rastlinu vôbec, ale legenda vraví že raz príde niekto, kto tu skúšku zvládne a tu rastlinu získa." Keď mama dohovorila bola som pevne rozhodnutá že tam zájdem a posnažím sa ju získať aj keby som to nespravila, ja ho zachránim. Dlžím mu to predsa! Ale hlavne pre to že ho Milujem do pekla!!!!

"Ďakujem mami! Veľmi si mi pomohla." Povedala som prišla som k nej aj otcovi dala im bozk na čelo a povedala.

"Nech sa stane čokoľvek, posnažím sa najviac ako môžem ho zachrániť." S týmito slovami som odišla. Nastúpila som do auta a strážam dala pokyn aby išli späť do svorky. Najprv nesúhlasili no ja som mala väčšie slovo. Chtiac nechtiac sa pobrali preč a ja som sa sama vydala za tou starenkou do ich svorky. Úprimne? Nemám tušenia ako to dopadne, no viem aké budú moje posledné slová, ktoré moje ústa opustia ak by som náhodou nedajbože umrela...