POWER OF MATE

XXV.

Au! Ako obvykle čo vám poviem. Zobudila som sa na to že ma strašne bolela hlava, no následne som zaregistrovala pár dôležitých faktov a to:
1. Bola som v našej izbe
2. Práve vyšiel z kúpeľne Trevor len v uteráku.
3. Skoro som sa zadusila ako som slintala.
4. Čo sa vlastne stalo?

"Vidím že si už hore." Povedal a začal sa hrabať v skrini.

"Viem že by si bol oveľa radšej keby som ešte spala no bohužiaľ.." povedala som a uškrnula sa. Aj keď sa na mňa nepozrel, tipujem že to vedel nejako rozpoznať, teda zistiť že sa naňho uškŕňam. No dobre to je teraz jedno.

"Ale no tak princezná, mimochodom máš Adriane pomôcť so svadobnými šatami." Povedal len tak z ničoho nič a tá dobrá nálada, ktorú som mala, razom zmizla. Zamračila som sa.

"A to už prečo?" Opýtala som sa, no skôr som to precedila cez zuby.

"Pozri, zajtra sa vydáva a žiadala si teba." Povedal a zrazu vytiahol zo skrine čierne tepláky a biele tričko.

"Uhmm." Zamumlala som niečo také ako odpoveď a opäť sa hodila na posteľ. Bože?! Prečo ja!? Vážne sa musí toto diať mne? Moja "vraj" spriaznená polovička sa ide ženiť za nejakú pipku a ja jej mám ešte pomôcť vyberať šaty? No tak to iste. Než som sa ho stihla čokoľvek opýtať tak so slovami "uvidíme sa večer princezná" odišiel. Viete čo? Úprimne ho nechápem. Má už snúbenicu a ja som akože čo? Nejaká sexhračka? To isto. Je mi však divné že zatiaľ ešte na mňa nič neskúsil.

Bože Madison veď ty si jeho spriaznená polovička nie Adriana! Už to konečne pochop!

Hovor si či chceš! Ja si stále trvám na svojom. Keď som sa konečne rozhodla vyliezť z postele tak som sa išla osprchovať, potom som si obliekla biele spodné prádlo, dala som si čierne tepláky a biele tielko. Hej viem že tak isto sa obliekol aj ten idiot, totiž Trevor, takže si nič nenamýšlajte ok? Potom som si spravila jemný make-up, dala som si jemné linky, perleťový matný rúž, no a vyrazila som na raňajky. Dole bolo málo ľudí takže som si sadla na svoje obvykle miesto a čakala som. Na tvári som mala úsmev aby to vyzeralo že nie som v depkách alebo dačo také, aj keď pravdu vieme však?

"Ako ste sa vyspali Luna? Po tom včerajšom fiasku?" Opýtalo sa nejaké dievča a mne až zabehla voda, čo som mala práve v ústach. Keď som sa skoro zadusila, začala som zhlboka dýchať.

"No dobre, zrejme som mala nízky tlak, alebo niečo také." Povedala som milo a falošne sa usmiala. Ešte toto mi chýbalo! Spovedanie! Bože! To sa môžem rovno zatvoriť do izby a žiť tam po zbytok života. Keď mi doniesli jedlo už som bola vážne mega hladná. Zjedla som to rekordnou rýchlosťou.

"Dámy, páni!" Odhodila som obrúsok na ústa, vstala som a odišla. No čo? Dobre možno sa chovám ako prasa, ale berte to takto že sa mu chcem pomstiť, nič viac.

Pobrala som sa do svojej izby, kde som sa zatvorila a začala som čítať knihu. No po dvoch hodinách má to začalo nudiť tak som ju nechala na posteli a vyšla som z izby. Namierila som si to do knižnice, no než som tam stihla prísť zaujal ma jeden rozhovor.

"Tešíš sa na tú svadbu?" Opýtal sa zrejme Adam ak som dobre počula.

"Jasná vec kámo!" Povedal Victor.

"Veď predsa Trevor ju hľadal celú večnosť." Povedal a ja som zaškrípala zubami.

"To hej, isto bude pekná vo svadobných šatách." Povedal Adam.

"Hej, vraj jej má s nimi pomôcť Madison, lenže tá ju nejak nemá v láske." Zasmial sa a ja som išla vybuchnúť od zlosti. To čo si oni dovoľujú? Bola som neskutočne vytočená. Vybrala som sa do záhrady no na moje nešťastie som tam stretla Adrianu.

"No skvelé." Zamrmlala som si popod nos a ona to zaregistrovala.

"Ahoj." Pozdravila má a usmiala sa. Ha! Ta sa ale vie pretvarovať!

"Čau." Povedala som odmerane a sadla si bohužiaľ k nej. Ani neviem prečo.

"Počuj, nechcem aby si bola na mňa nahnevaná ja som ti predsa nič nespravila." Keď to povedala myslela som že jej odtrhnem asi hlavu no to čo povedala ďalej ma priam zaskočilo.

"Ja viem že ti to Trevor mal povedať, ale neviem prečo ti to nepovedal. Adam je dobrý človek a ja verím že s ním budem šťastná." Keď to dopovedala tak sa zamilovane usmiala a ja práve naopak. Moje ústa boli opäť niekde na Antarktíde a pozerala som na ňu akoby som práve vyšla z blázinca.

"Robíš si srandu že?" Opýtala som sa neveriacky. Ona na mňa pozrela nechápavo.

"Takže ty a Adam?" Opýtala som sa neveriacky. Ja sa asi vážne pôjdem schovať do rakvy a zakopem sa čo najhlbšie pod zem.

"Samozrejme, čo si si myslela? Počkať! Hahahhaha, ty si myslela že ja a Trevor?" Opýtala sa a pobavene krútila hlavou. Ja som prikývla.

"Bože nie! Veď ten je zbláznený do teba! A aj tak pre boha! Veď je to môj bratranec!" No tak týmto ma úplne dostala. Ja som normálne rupla z tej stoličky na zadok.

"Č-č-čo?" Opýtala som sa neveriacky už opäť. Ja nemôžem uveriť. Som ale sprostá.

To veru si! A mňa si nepočúvala, no kto mal pravdu!? Ha?!

Fajn okej, prepáč, uznávam, mala si pravdu. Ale tak prečo? Akože huh?? Prečo to robil a nepovedal to na rovinu?

Pochopíš neskôr, alebo ti to možno povie sám. Ja by som ti to rada povedala, ale chcem ťa nechať rozmýšľať aby si na to prišla sama.

Začala som uvažovať a jediná normálna odpoveď sa mi pozdávala tá, že má buď testoval či mu som verná, alebo ako na to zareagujem. Ak to bolo to druhé tak sa rovno odstrelím, pretože tie moje hysáky, to by vážne nechcel nikto zažiť.

"Och bože, som ale hlúúúúpa!" Zhúkla som a vložila si hlavu do dlaní. Zrazu som pocítila objatie.

"Nie si! Len si žiarlila! Ako správna baba, ktorá tiež miluje svojho chlapa najviac ako sa len dá! Myslíš že ja nežiarlim? Okolo Adama sa motá toľko pipiek, že by som najradšej každej odtrhla hlavu." Povedala a zasmiala sa. Ja tiež.

"Rada by som ti pomohla." Uškrnula som sa.

"U Trevora je to to isté!" Dodala som a povzdychla si. Bože, ako sa naňho teraz pozriem?! Cítim sa tak mega trápne. Mala som si to overiť. Bože som hlúpa! Hlúpa! Hlúpa!

"Neboj sa to zvládneš, hlavne sa ospravedlň a uvidíš, všetko bude dobré." Povzbudila ma a darovala mi malý úsmev. Ach jaj. Postavila som sa teda a rozlúčila sa. Mierila som do hradu. Keď som už bola pred izbou zrazu...