POWER OF MATE

XXIX.

Behala som asi tak 30 minút než som dorazila na určené miesto. Premenila som sa a pozrela som na hodinky, a uvedomila si že už je dávno po svadbe. Ach, ako asi tak vyzerala v tých šatách?

Určite krásne.

Ozvala sa Maddie. Vidíte na ňu by som bola zabudla. Aká irónia čo? Ona sa vždy ozve keď je to vážne. No keď je to vpohode tak je ticho! Náhoda? Myslím že nie.

Čo si myslíš že nám ten chlap spraví?

Neviem, ale určite nás nezabije či? Než mi Maddie stihla odpovedať tak spoza stromu zrazu vybehol veľký vlk, no vyšší než ja určite nebol. Zrazu sa premenil a stal predo mnou chlap okolo 30 rokov. Vyzeral dobre no na Trevora nemá.

Ty nejako často každého porovnávaš s Trevorom nie?

Opýtala sa posmešne a ja som si len odfrkla. No zrazu tu už bol aj ten chlap. Skoro som umrela. Ta neskutočná podoba s Trevorom to bolo vážne na nezaplatenie.

"Čo to?" Povedal šokovane a prezrel si ma. No hej od posledného stretnutia som sa zmenila.

"No som to ja tak ako si chcel! A povedal si že nikomu neublížiš takže čakám že to dodržíš!" Povedala som rázne a stále mu pozerala do očí. On sa pobavene zasmial.

"Jasné že im neublížim, oni totiž umrú sami, keď zabijem teba." Povedal pobavene a ja som vyvalila oči. Čo prosím?

"Je tu jedna vec, ktorú by si mal vedieť." Povedala som a urobila taký divný face. On zbystril a zavrčal.

"Noooooo, mám v krvi totiž mesačne svetlo." Keď som to dopovedala mali ste ho vidieť. Doslova mal ústa niekde až na zemi a pozeral na mňa ako teľa na nové vráta. Bolo to vážne vtipné a môj vlk skoro urmel od smiechu. Mne tiež veľa nechýbalo no potlačila som ten smiech a sústredila sa.

"Tak to mení všetky moje plány." Povedal a začal premýšľať. Bože! Môže byť niekto tak tupý a začať premýšľať keď ma chcel uväzniť? Veď by som teraz mohla vpohode ujsť. Asi vážne začnem premýšľať či nepôjdem robiť nejakú psychologičku, lebo moje rady by sa každému zišli.

"Oo zabudol som, som Derek Warner, teší ma Madison." Povedal a usmial sa. Hej aj mňa teší! Jasné určite hlavne keby to nebol Trevorov brat. Tá irónia sa tam nedala nepočuť! Ha! Mne už asi vážne preplo!

"Potešenie nie je na mojej strane, ale tak čo už no." Povedala som a on prekrútil očami.

"Spútaj ju!" Prikázal tomu týpkovi, ktorého meno mimochodom neviem.

"Pohni sa!" Zavrčal ten týpek a sotil ma trochu. Au! Ak tam budem mať modrinu chlapče tak sa modli aby si si ešte niekedy videl ten svoj odporný ksycht, lebo ti ho zmaľujem tak, že aj to zrkadlo pred tebou utečie! A to je čo povedať no vážne!!

Kráčali sme už asi 20 minút a mne začínala byť aj zima. Do riti! Prečo som si nezobrala nejaký sveter alebo niečo také.

"Je ti zima?" Opýtal sa Derek.

"Hej." Odpovedala som mrzuto. On sa zasmial a prehodil cezomňa svoju bundu, čo mal na sebe.

"Dik." Poďakovala som aby sa nepovedalo že som nevychovaná. Zrazu sa však zarazil.

"Do riti! Čo to máš na ruke?!!?!" Opýtal sa a hneď zobral moju ruku do svojej a pozeral na náramok. Huuups! Dobre oficiálne vám oznamujem že som idiot. Takže Oscara za totálneho idiota dostáva Madison Blacková!

"Nooo náramok?" Povedala som posmešne. On sa na mňa zamračil a buchol rukou do stromu, ktorý následne spadol?!? Okeeej.

"Teda." Povedala som potichu.

"Do riti! Prečo práve ty!! Teraz ťa nemôžem zabiť! Ty malá suka!" Povedal skrz zuby a tentokrát buchol nohou do zeme a tá sa až jemne zatriasla. Do pekla! Ty vlci majú teda vážne silu! Hlavne samci. Ehh no dobre.

Veď to je jasné, lenže ty si ešte silnejšia, keďže si ťa Bohyňa Mesiaca zvolila za svoju nástupkyňu.

No jasneee na to by som zabudla. Totiž ja blbá som si ten náramok zobrala na tú svadbu, prišlo mi to ako správne, lenže som zabudla že svadba nebude a ja pôjdem za týmto tu. Lenže som ho nejako zabudla dať dole a keď mi dával svoju bundu tak ho zbadal no.

"Tak to spravíme inak, mám návrh." Povedal zrazu a uškrnul sa.

"Počúvam?" Zatvárila som sa nechápavo no vôbec som z tohto nemala dobrý pocit.

"Keďže si to čo si, možnosť že ťa zabijem neprichádza do úvahy! Si príliš cenná." Povedal a ja som prekrútila očami. Zase to obchodovanie ach jaj.

"Podstúpiš ceremoniál a staneš sa ochrankyňou našej svorky!" Povedal a ja som mu vrazila. Niee srandaa. Ostala som naňho šokovane pozerať.

"To ma byť akože návrh? Čo z toho budem mať ja?" Opýtala som sa znechutene. Ako som myslela že s ním budem vychádzať tak som to aj v tej sekunde zamietla keď povedal ten svoj návrh.

"Dobrý pocit a to že nikto z tvojej svorky neumrie." Povedal a zatváril sa akoby som po ňom žiadala aby mi patril celý svet. Pozrela som naňho a zdvihla jedno obočie.

"No čo? Viac ti nedám!" Povedal a tváril sa urazene. Bože! Prečo mám pocit že tu je každý ako malé decko? Zrazu sa mi však oči rozsvietili na sivo a ja som prestala vnímať svet okolo seba a moje pery boli jemne pootvorené. Dostala som výziu.

Nazri dnu, pýchu strať, puto spoj, osud vráť.

Zrazu to prestalo a ja som sa poobzerala okolo seba. Čo sa to práve stalo?

Mala si výziu!

No wauuu bez teba by som to vážne nevedela no skôr ma zaujíma čo to malo znamenať!

To netuším, ale možno Lídia by na to poznala odpoveď.

Myslíš tu čarodejnicu, pri ktorej som bola, čo som potrebovala tu rastlinu?

Áno.

Možno máš pravdu, dobre zájdem za ňou ak sa dostanem od tohto tu!

"Tak fajn!" Povedala som a kráčali sme ďalej. Išli sme ešte dobrých 15 minút a nakoniec sme prišli do jeho svorky. Všetci boli vonku a skúmavo nás sledovali. Niektorý si začali hneď niečo šuškať no iný sa hneď schovali.
Prišli sme k nejakému domu a vošli sme dnu. Musím uznať že to tu bolo pekné zariadené. Bol tu síce drevený nábytok, nebol to žiadny luxus, ale bolo to útulné.

"Toto bude odteraz tvoja izba." Povedal Derek, keď sme vošli do menšej no za to tiež útulnej izby.

"Vyspi sa! Zajtra poriešime tu hlavnú vec!" Povedal a odišiel. Prekrútila som očami. Všimla som si že tu je terasa. Otvorila som dvere a vyšla som na ňu. Mala som pekný výhľad na les ale aj na svorku. No najviac ma zaujal ten žiarivý mesiac na oblohe. Pozrela som sa naňho.

Kde si keď ťa najviac potrebujem.
Pomyslela som si a privrela som oči, no keď som ich po chvíli otvorila nemohla som uveriť čo vidím...