POWER OF MATE

XXXI.

Zobudila som sa na menšiu bolesť brucha. Posadila som sa a dýchala som zhlboka. Vážne mi nebolo nejako dobre.

"Princezná? Čo sa deje?" Opýtal sa Trevor a hneď ku mne pribehol.

"Bolí ma brucho." Povedala som potichu a chytila sa zaňho, lebo mi doňho vystrelila mierna bolesť.

"Hneď sa vrátim, ostaň tu!" Prikázal a ja som prekrútila očami. Kam by som tak išla že? Po troch minútach sa vrátil a v ruke mal nejakú tabletku. Zamračila som sa.

"Na, zjedz to! Bude ti potom lepšie." Povedal a ja som ju síce neochotne no vzala. Hodila som ju do úst a zapila vodou, ktorú mi doniesol.

"Ľahni si." Povedal a daroval mi malý úsmev. Ja som si ľahla a pocítila som že sa mi začína točiť hlava.

"Čo t...." Nedopovedala som lebo som razom zaspala.

Zobudila som sa na to že má neskutočne bolí hlava. Poobzerala som sa okolo seba a bola som v našej posteli. Vonku už bola tma. Vstala som a vyšla som von. Pri dverách boli stráže tak som nenápadne okolo nich prešla aby si ma nevšimli. No dobre nebudeme si klamať že? Videli ma to je jasné, keďže stali po bokoch dverí.

"Vaša výsosť mali by ste oddychovať, pán nám prikázal aby sme Vás nikde nepúšťali." Prehovoril jeden a ja som opäť prevrátila oči. Typický Trevor.

"Ale ja vám prikazujem aby ste ma pustili." Povedala som a usmiala sa no môj úsmev netrval dlho.

"Je mi ľúto vaša výsosť." On ma rovno sotil späť do izby a následne zavrel dvere. To čo si dovoľuje? Debil! Poobzerala som sa kolo seba. Aj vám napadlo to čo mne? Samozrejme! Okno!

Ak sa chceš zabiť len do toho.

Haha, môj ironicky vlk sa ozval. Nie ty blbka! Ja sa chcem dostať z tejto izby. Podišla som teda k oknu, ktoré bolo riadne vysoko. Jééžiš! Ešte vyššie si to okno nemohol dať že Trevor? Pomyslela som si. Otvorila som ho teda a vyšla som na parapetu, bože ak sa zabijem vlastno ručne ťa zabijem Trevor! No vlastne ho asi ťažko zabijem keď budem mŕtva. Posunula som sa teda na úplný kraj a prekročila na vedľajšiu parapetu. Zaklopala som na okienko a ochvilku von vykukla blonďatá hlava.

"Do pekla! Madison ty si zošalela?" Opýtala sa Sára. Ja som sa zaškerila a prešla k nej. Keď som dopadla na zem jemne sa mi zakrútila hlava. Našťastie som to ustála.

"Oni ma zavreli do izby a ja tam nechcem byť chápeš?" Opýtala som sa jej a zamračila sa. Ona sa začala strašne smiať.

"Ale to si sa nemusela skoro kvôli tomu zabiť." Rehotala sa ako šalená. Bože! Už som spomínala že je čisto ako Adriana? Nie? Tak teraz už to viete.

"No ha ha, veď počkaj keď to tvojmu bratovi vrátim." Povedala som urazene a ona sa ďalej smiala. Asi po piatich minútach konečne prestala.

"Som hladná." Povedala som a ako na povel mi zaškvŕkalo v bruchu.

"Poďme!" Vyhlásila a išli sme von z izby. Nechápavé pohľady strážcov ako som sa dostala z izby som neriešila a mierili sme si to do jedálne. Keď sme tam prišli boli tam už skoro všetci. No keď ma Trevor zbadal prestal jesť a rýchlosťou blesku bol u mňa.

"Prečo neoddychuješ?" Opýtal sa a videla som že sa mračil.

"Som vpohode a naviac som hladná." Zasmiala som sa a videla som ako sa mu uľavilo. Chytil moju ruku a potiahol má k stolu. Sadla som si na svoje miesto a všetci na mňa pozerali. Joj!

"Dobrú chuť." Popriala som každému a oni sa opäť venovali jedlu a horlivo o niečom debatovali. Na obed sme mali steak s hranolkami a k tomu džús. Mňam. Ako obvykle som to zjedla rekordnou rýchlosťou. Utrela si ústa do servítky a s pozdravom som odišla spolu s Trevorom. Prišli sme do izby a ja som si sadla na posteľ a povzdychla si.

"Čo ten povzdych?" Opýtal sa a začal sa vyzliekať.

"To...." Nedopovedala som lebo som sledovala každý jeho pohyb. Potom som sa zamračila. On sa otočil a začal sa smiať.

"Keby si sa videla!" Povedal a stále sa smial.

"Prečo sa akože vyzliekaš?" Opýtala som sa. Neodpovedal a pomaly kráčal ku mne. Mal na sebe už iba trenky a ja som mala veľké nutkanie sa pozrieť tam dole. No čo nesúďte ma. Keď si dal dole aj trenky asi som prestala dýchať lebo sa na tom on perfektne zabával a ja som si zatiaľ moje oči zbierala zo zeme.

"Idem sa osprchovať." Povedal a obmotal si okolo seba uterák a ja som ešte stále naňho pozerala s vypulenými očami. Do pekla!

Och bože! Vieš ako vyzerá bohovsky!

Buď ticho ani to nechcem vedieť! Som rada že som sa tam nepozrela lebo by som sa neudržala a asi by som ho pretiahla ja a nie on mňa. Do pekla! To čo som práve vypustila z úst? Ja sa už normálne nespoznávam. Potriasla som hlavou a vytiahla som tu čiernu knihu zo šuplíka. Začala som čítať. Ani som si neuvedomila kedy vyšiel z kúpeľne, pretože ma od knihy až odtrhol nejaký zvuk. Zatvorila som knihu a pozrela sa. Práve sa hrabal v skrini a po jeho tele ešte stekali kvapky vody, ktoré mal samozrejme aj vo vlasoch. Och bože. Je tak chutnučký. A ten jeho chrbát! Och bože.

"Máš zaujímavé myšlienky." Prehovoril z ničoho nič a ja som si už po druhý krát zbierala oči zo zeme.

"To sa nepatrí vieš o tom?!" Opýtala som sa urazene. Teraz som sa fakt hanbila za svoje myšlienky.

"Viem, ale keď to ich je cítiť aj na míle ďaleko! A popravde mi nevadia, práve naopak, páčia sa mi." Povedal a stále sa hrabal v skrini. Trepla som si knihu o hlavu a počula som ako sa zasmial. Prišiel ku mne a knihu dal preč.

"Si zlatá keď sa červenáš." Povedal a ja som hneď utekala do kúpeľne. Bože! Veď som bola červená ako rak! To je fakt mega trápne!

Nie je, veď povedal že si zlatá tak sa nesťažuj!

Namietla Maddie a ja som nad ňou prevrátila očami. Typická Maddie. Vždy vie ako človeka nasrať. No nesťažujem sa aj cez to ju mám rada.

Vrátila som sa späť a už sedel na posteli, podotýkam oblečený. Keď ma zbadal potľapkal po svojej nohe a ja som si sadla naňho. Žiadny dvoj zmysel.

"Madison, musím ti niečo povedať." Prehovoril a ja som sa zľakla. On to zrejme vycítil a usmial sa.

"O týždeň nás čaká ceremoniál, svorka ťa príjme medzi seba, ale budeš musieť samozrejme niekoho zabiť aby ťa prijali, lenže tvoj stav teraz nie je veľmi dobrý! Zvládneš to?" Opýtal sa a videla som v jeho očiach mierny strach. Ja som sa usmiala.

"Samozrejme že to zvládnem." Povedala som hrdo a dala som si ruku okolo jeho krku. Neviem prečo som to spravila no naklonila som sa a svoje pery som priložila na tie jeho...