Soulmates

1. Miluješ ma!

„Stále si na mňa naštvaná?" mračil sa a prepaľoval ma pohľadom.

Neodpovedala som mu. Venovala som mu najzhnusenejší pohľad, ktorý som dokázala vytvoriť na svojej tvári.

On s ňou chodil. Spával s ňou a len tak ma vymenil. A teraz na mňa pozerá, akoby sa nič vážne nestalo a už vôbec nemám právo sa naňho hnevať.

„Nemôžeš sa na mňa hnevať večne! Som tvoj brat. Sama to dobre vieš!"

Nevlastný brat. Z druhého manželstva mojej mami. Ani to nebol jej syn, len ho ostala vychovávať po smrti jej manžela a jeho otca.

No nepoznal ma až tak dobre, ako si myslel. Tentokrát som mala v pláne splniť svoju zlosť voči nemu. Pomstím sa mu rovnakou medicínou.

Otočil si ma k sebe a hrubo mi stisol v dlani jedno z pŕs.

„Miluješ ma." mumlal mi do pokožky na krku, ktorú obsypával bozkami.

Áno, milovala som ho.

Vedel to veľmi dobre. Vždy sme robili všetko spolu. Žili sme spolu už od mojich dvoch rokov, kedy sa naši dali dokopy. Každú jednu sekundu nášho života sme trávili spolu. Boli sme nerozlučná dvojka a stačili sme si ku šťastiu len my dvaja.

No všetko sa to zmenilo, keď prišiel do puberty. A on zmužnel a skrásnel. Dospel a stal sa z neho macher. Dokonca sme sa na seba aj trochu podobali. Hnedé oči, hnedé vlasy. Presne ako ja. Obaja sme mali opálenú pokožku, no on bol o trošku tmavší.

Aj dátum narodenia sme zdieľali ten istý s rozdielom jedného roku. Noah bol starší, ale chodil do rovnakej triedy ako ja. Samozrejme boli medzi nami aj rozdiely, veď sme neboli pokrvní súrodenci. Bol odo mňa o pätnásť centimetrov vyšší a omnoho mužnejší.

Najhoršie na tom všetkom bolo, že správaním sme boli svojou úplnou kópiu. To však nemenilo nič na tom, že si len tak našiel frajerku, ktorá s ním mohla na verejnosti robiť všetko to, čo ja som nesmela.

Neubránila som sa a vzdychla som.

Vedel ako mňa. Vedel, na ktoré miesta na mojom krku útočiť. Moje telo poznal tak dobre ako to svoje. Rovnaký slastný pocit môjho vzdychu vyvolal vzrušenie aj v ňom.

Tvrdo si ma napravil, strhol zo mňa v rýchlosti kraťasky s nohavičkami a jedným ťahom do mňa vnikol. Hrubo. Zahryzla som mu do pleca, aby som utlmila hluk, ktorý som nevedela zadržať. Bola som si vedomá, že v jeho izbe naňho čaká kamarát.

„Povedz, že ma ľúbiš!" prikázal mi. Obe moje ruky mi pridržiaval a hrubo do mňa prirážal.

„Nie!" zašomrala som, kvôli čomu do mňa silnejšie prirazil.

„Povedz, že ma ľúbiš!" zlostnejšie vyslovil. Mračil sa. Rovnako naštvaný pohľad som mu opätovala.

„Nie!" zlostne som doňho sotila, keď sa mi podarilo uvoľniť si trochu ruky. On len znovu silnejšie prirazil a ja som už bola skoro v oblakoch.

Vrátil sa na môj krk.

Znovu som zastonala. Už som bola moc moc blízko. Cítila som ako so mnou začína pomaly pumpovať každá bunka môjho rozkroku, keď sa zo mňa vytiahol.

Tvrdo ma uchytil za obe ruky a mračil sa. „Povedz, že ma miluješ!"

V tej chvíli zúfalstva som to už nevydržala a konečne to priznala. „Áno, milujem ťa."

Na jeho tvári sa objavil blažený úsmev. V sekunde bol naspäť vo mne a znovu prirážal, tentokrát jemnejšie, ale tempo udával rovnako rýchle.

Nežne ma hladil a bozkával po perách.

„Milujem ťa. Milujem jedine teba." mumlal mi pomedzi bozky do pier a vtedy to prišlo.

Zahryzla som sa mu do pery a tlmene vzdychala. Vedela som, že týmto som ho priviedla do šialenstva aj ja. Zavzdychal aj on a urobil sa do mňa. Moje podbruško pohltilo známe teplo. Milovala som, keď sa do mňa spravil.

Vysunul sa zo mňa. Venoval mi nežný bozk na pery a začal sa obliekať.

„Kam ideš?" zamračila som sa. Čakala som, že chvíľu ostane.

„Von predsa." oznámil mi bez záujmu.

„Ideme za Biankou." mrkol na mňa a zase ma pohltila žiarlivosť. Nehodlal sa zmeniť. Nehodlal ju nechať.

Na jednu stranu som to chápala. Nikdy sme sa verejne nemohli priznať, čo medzi nami je a nemohol sa predsa po celý svoj život nemať frajerku. Ľudia by to nechápali.

Ale ako to oznámil. Akoby som to predsa nemala riešiť, ba čo dokonca som ho mala ešte podporiť, vo mne vyvolávalo žlč.

V sekunde som rukou nahmatala vreckovky a utrela si jeho spermie. Postavila som sa z postele a zamierila ku skrini s oblečením.

„Že ju pozdravujem." so slastným úsmevom na perách som povedala. Bola som si vedomá, že na mňa nechápavo hľadí.

„Čo chceš spraviť?" spýtal sa ma nahnevaným tónom.

Túto hru sme vedeli hrať obaja.

„Mala by som niečo spraviť?" nevinne som naňho pozrela a namiesto odpovede mu tiež venovala otázku.

„Čo chceš spraviť?!" skoro po mne skríkol, ale krotil sa. Kvôli kamarátovi v jeho izbe.

Otočila som sa k nemu, keď som na sebe mala oblečenú svoju najkrajšiu červenú čipkovanú podprsenku a v ruke zvierala blúzku rovnakej farby s hlbokým výstrihom.

„Mám v pláne zájsť s kamoškami na kávu." Neodpustila som si pritom šibalsky sa usmievať. Nebola to pravda. Nemala som v pláne ísť nikam. Ale stálo za to nahnevať ho.

Behom sekundy bol u mňa. Zdrapol ma za obe ruky, čím som uvoľnila stisk a blúzka mi spadla na zem.

Prepaľoval ma pohľadom. „Nech ťa ani nenapadne spraviť nejakú hlúposť!"

„Si len moja!" povedal hrubo a nie práve jemne sa mi prisal na pery.

Odtiahol sa a opustil moju izbu.

Počula som ako sa o pár minút za nimi zabuchli dvere. Obaja už odišli.

Chvíľu som uvažovala, či predsa len nezavolám babám, ale nakoniec som to zamietla a prezliekla sa naspäť do kraťasov a trička. Svoje červené spodné prádlo som si však nechala na sebe. Asi pre pocit, aby som sa cítila dobre a príťažlivo, zatiaľ čo môj braček jebe tú kravu.

****

Sedela som v obývačke pri telke s misou pukancov a sledovala film, ktorý práve dávali. Úplne skvelé. Nudila som sa, zatiaľ čo Noah je u Bianky a rozhodne spolu nepozerajú nudný film.

Z mojej depresie ma vyrušil zvonček.

Zvonil Danny. Bratov ďalší kamarát.

Keď ma zbadal, nevinne sa na mňa usmial. Vedela som, že sa mu páčim. Rovnako ako môj nevlastný brat, nebola som žiadne vrece na zahodenie. Poznala som tie pohľady, ktorými ma pozoroval, keď som okolo neho prešla a preto sa mi v hlave začal rodiť plán.