Soulmates

9. Mimochodom, som Cory.

Tancovala som v preplnenom klube a nezabudla pritom pôsobiť vzrušujúco. Dalo sa čakať, že sa to medzi nami zase celé dojebe. Teraz sa to pokazilo tým, že môj úžasný brat predstavil Bianku našej mame ako svoju frajerku.

A vo mne penila zlosť. Hlavne, keď som videla mamin žiarivý úsmev, keď objala Bianku a privítala ju do našej malej rodiny. Ako ju mohla privítať?!

A hlavne ma vytočilo, čo mi povedala. Že by som mala dospieť aj ja a konečne si zobrať príklad od Noaha a nájsť si nejakého frajera. Ja som, ale frajera mala a práve vtedy sa pred ňou promenádoval s Biankou.

A práve preto tu teraz stojím, lepšie povedané zmyslov zbavená tancujem s Jackie a Vicky a dopujeme sa jedným pohárikom za druhým. Zatiaľ čo môj brat je doma s mamou a Biankou a trávia spolu rodinný večer. Nemohla som sa na nich pozerať. Potrebovala som vypadnúť a zabudnúť, že vôbec nejaký Noah existuje.

Pobaviť sa.

No nemala som chuť na žiadneho Dannyho. Nepotrebovala som ho tu teraz, aby som pozorovala ten jeho zamilovaný pohľad a počúvala tie jeho sladké rečičky.

Chcela som povyrazenie. Najlepšie tvrdý sex na jednu noc. A mala som pocit, že som na dobrej ceste, keď sa na mňa zozadu natislo nejaké telo, ktoré ma stislo za boky a silnejšie ma pritlačilo na jeho rozkrok.

Bože, dúfala som, že je pekný.

Na rozdiel od toho predchádzajúceho, ktorého som skoro vytlačila z klubu preč, aby som sa na ten jeho perverzný pohľad nemusela ďalej pozerať. To chcem tak moc, aby ten človek nevyzeral ako najväčší perverzák pod slnkom?

Zmenila sa pesnička a ja som si dovolila otočiť sa hlavou k dotyčnému týpkovi. Našťastie pre mňa, bol celkom obstávajúci. Nebol to fešák sveta, ale ani nejaký ugly boy. Prsiami, ktoré obopínali moje obtiahnuté šaty som sa k nemu natisla a ovinula mu ruky okolo krku.

Potrebovala som ho vydráždiť a najlepšie potom odtiahnuť do nejakého kútu. Preto som použila všetky svoje zbrane, tisla sa, vrtela sa, prehadzovala som zmysluplne vlasmi a rukami putovala po celom jeho tele.

Podarilo sa mi to.

„Nezájdeme na vzduch?" zamumlal mi do ucha, po päť minútovej bozkávačke na parkete a ja som len prikývla a ruka v ruke ho ťahala von z baru.

Bože dúfala som, že sa na mňa hneď tam vrhne. No on mal iné plány a ťahal ma ďalej, za roh baru.

Až potom ma oprel o stenu.

„Priznávam, že si celkom dračica." povedal so šibalským úsmevom na perách a prehliadal si ma.

Preto som viac vytrčila svoje prsia a prehrabla si vlasy. Trápna hláška, preto nasledovala ešte trápnejšia odpoveď.

„Ak chceš, môžem ti ukázať čo ešte viem." oplatila som mu hravým úsmevom na perách a prstom uchopila lem jeho riflí.

Zasmial sa.

Pozoroval ma. Bola som opitá a mala som strašnú chuť z neho vytrtkať dušu. A on pôsobil, že zdieľa rovnaký názor.

„Sľubuješ?" provokoval a ja som mala ešte väčšiu chuť hrať sa.

Ruku som mu položila na hruď a začala ho obchytkávať. A pritom vydávať spokojný zvuk.

„Čo keby sme to trochu okorenili?" spýtal sa a z vrecka vytiahol sáčoček s dvoma tabletkami.

Nebola to extáza, tú by som spoznala hneď.

„Čo to je?" zodvihla som jedno obočie.

Uškrnul sa a povedal nejaký názov tabletky, ktorý som nemala šancu zaregistrovať. Bol totiž strašne dlhý a komplikovaný. Chémia mi nikdy nešla.