Soulmates

5. Páči sa ti?

Ležali sme na posteli v neosvetlenej izbe, ruka v ruke a pozerali do stropu.

„Budeme potrebovať plán." zamumlala som a on prikývol. Síce som ho nevidela, počula som pohnutie vankúšu.

Bola som slabá. Nedokázala som ho nechať ísť. Nemohla som bez neho žiť. Síce som chcela, aby si vybral len mňa, no strach z toho, že by tak nespravil spôsobil, že som sa znovu rozhodla pristúpiť na jeho hru.

„Žiadne intímnosti jeden pred druhým s inými. Žiadne bozky, držania za ruky, objímanie. Ty budeš s tou kravou, ja budem s Dannym, ale ani jeden to nebude ukazovať tomu druhému na oči."

Otočil tvár smerom na mňa.

„Páči sa ti?" spýtal sa ma.

„Páči sa ti Bianka?" oplatila som mu to.

„Nie je ty." povedal úprimne a ja som sa nad jeho slovami jemne usmiala.

„To neznamená, že sa ti nemôže páčiť."

Noah si povzdychol. Pustil moju ruku a rukami si zakryl oči, ktoré si začal pretierať. „Je pekná. Chalanom sa páči, ale nie, nepriťahuje ma. Žiadna iná ma nepriťahuje."

„Tak prečo s ňou si?" zachmúrila som sa.

„Ty vieš moc dobre prečo s ňou som. Ťažko môžem prísť s tebou ruka v ruke medzi našich kamarátov a hlavne pred našu mamu a povedať čaute, toto je moja frajerka. Už teraz vyvoláva podozrenie, keď žiarlim na svojich kamarátov, keď o tebe povedia, že si sexi a ja im kvôli tomu nemôžem rozbiť hubu. Takto ich môžem buzerovať a nikto v tom nevidí ten skrytý dôvod."

Zamyslela som sa nad jeho slovami. Mal pravdu, nikdy som si to nepredstavila z jeho uhla pohľadu.

„A teraz ty, páči sa ti?" Znovu sa spýtal.

Premýšľala som. Danny bol pekný, dobrý a nevinný. Bol svojim spôsobom dokonalý a priznávam, páčil sa mi. Svojim spôsobom. Možno preto, že bol všetkým tým, čo som chcela od Noaha.

No nebol Noah. Z ktorého mi buší a puká srdce zároveň. Ktorý vie o mne všetko, každý jeden detail. Z ktorého pri pohľade naňho vlhnem. A samozrejme pri Dannym chýbal aj ten adrenalín zo zakázaného ovocia. Porovnávať Dannyho s Noahom sa proste nedalo.

Noah ma počas celého toho premýšľania pozoroval. S obavou v očiach.

„Nebudem ti klamať." povedala som a bolo vidno ako napol sánku. „Je pekný. Je milý, ale nie je ty. Moje srdce patrí len tebe a vždy bude. Rovnako ako ja. Na celý život."

Pritiahol si ma do objatia a vtisol mi bozk do vlasov. „Pamätáš si ešte, keď sme boli v siedmej triede?"

Prikývla som.

„Vtedy mi Danny prvýkrát povedal, že sa mu páčiš."

Zamrkala som od prekvapenia. Toto mi nikdy predtým nepovedal.

„Nebol jediný. Vtedy ťa v triede totiž považovali za najkrajšiu babu. V šatni sa vždy rozprávali o tebe, lebo ti ako prvej z triedy narástli prsia." zamumlal a celý čas ma pozoroval. Chvíľku bol ticho a ďalej pokračoval. „Vtedy som si prvýkrát uvedomil, že ťa nemám rád len ako svoju sestru. Nie kvôli tým ich rečiam, nie kvôli prsiam, ktoré mimochodom milujem." uškrnul sa a jemne mi uchopil pravý prsník. Až som sa zasmiala.

„Bolo to kvôli tomu, že sa do teba Danny vtedy zaľúbil.. Vtedy som si prvý krát uvedomil, že on je ten, ktorý má právo byť s tebou. Nie ja."

„Nikdy si mi to nepovedal. A pokiaľ si dobre pamätám, v tej dobe si sa so mnou nebavil. Z čista jasna si sa mi vyhýbal a ja som nevedela, čo som ti urobila. Trápilo ma to." bolo to vtedy, keď sa prvý krát začalo hovoriť o Noahovi v spojitosti s inou babou. Vtedy si našiel prvú frajerku. Emmu. Našu spolužiačku.

Tvorili spolu pár týždeň. V triede sa vtedy rozprávalo, že spolu ostanú už na celý život. Ale ako som povedala, chodili spolu len týždeň. Odvtedy sa Emma už nikdy nebavila s Noahom a ani so mnou. Vraj som jej ho pripomínala a že nedokáže byť už ani v mojej prítomnosti, pretože by som jej pripomínala, že jej zlomil srdce.

A bolo to taktiež prvý krát, čo sme sa s Noahom veľmi dlho nebavili. Nedokázala som mu odpustiť, že ma pripravil o kamarátky, nielen o Emmu. Emma totižto nahovorila ešte dve ďalšie spolužiačky, aby sa so mnou prestali baviť.

„Myslel som si, že keď ťa budem ignorovať, že to proste prestane. No celé sa to ešte zhoršilo. Vtedy, čo som ťa počul povedať o Dannym, že je pekný."

Pozrela som sa naňho prekvapene. Tak toto som si vôbec nepamätala.

„Pochopil som, že viac neznesiem, aby sa ti niekto páčil. Preto som začal byť odporný a svojim správaním odplašovať každého kto sa ku tebe priblížil. A vidíš. Nakoniec si ten zmrd k tebe akosi cestu našiel." zasmial sa ublížene.

„Ty si bol prvý, kto mi zlomil srdce." povedala som.

Všimla som si, že ku mne znovu otočil hlavu. No nepozrela som sa naňho.

„Keď si mi v trinástich prvý krát povedal, že ma ľúbiš a pobozkal ma, hneď na to si sa dal dokopy s Hannah. Prestal si sa so mnou rozprávať a keď som ťa konečne prinútila porozprávať sa o tom so mnou, vysmial si sa mi, že som to úplne celé zle pochopila. Že ma ľúbiš len ako sestru a že súrodenci sa bežne bozkávajú na pery. Len pritom nepoužívajú jazyk, že?" povedala som dotknuto.

„Ty si mal Hannah, potom Kate, ďalšie a neskôr aj Vicky. A ja som vtedy ostala s tými pocitmi na to sama. Nemôžeš mi teraz vyčítať, že som si niečo začala s Dannym, keď ty si mi to urobil veľakrát už predtým." pokračovala som.

„Ale s Hannou a Kate som nespal." namietal.

„To je jedno. Ale spal si s tými ďalšími. Ja som mala len teba a Dannyho." vynechala som radšej jednu svoju jednorazovku. Nebolo potrebné ju spomínať. Aj tak som to svojim spôsobom ľutovala. Bola som vtedy opitá.

Nemala som v pláne vešať mu to na krk, bola to moja skrytá pomsta voči nemu. Voči tomu čo porobil on mne. Aby si dokázal, že bezo mňa dokáže žiť a nepotrebuje ma týmto spôsobom. No nepodarilo sa mu to.

Zakaždým potom po mne túžil ešte viac.

A tak to bolo aj so mnou. Za každou bokovkou som si uvedomovala, že jediný koho chcem je Noah. Až to nebolo zdravé. Skoro každú sekundu nášho života sme zdieľali s tým druhým. Aj keď nás naša mama rozdelila v mojich deviatich rokoch do osobitných izieb, stále sme u seba často prespávali. Dokonca ani našej mame to nikdy nevadilo. Nikdy to neriešila, pretože jej samej to neprišlo zvláštne, keď sme spolu tak dobre vychádzali.

Dlho mlčal. Snažil sa nájsť tie správne slová. „Priznávam, dojebal som to."

Keby si však radšej priznal, že ešte stále si musí dokazovať, že bezo mňa dokáže žiť. No obaja dobre vieme, že to nedokáže. Ani on a ani ja. Preto mu to vždy všetko odpustím. Pretože on je môjho tela chýbajúca polovička.

Aj keď som veľmi chcela všetko medzi nami ukončiť, nikdy to moja myseľ nedokázala a ani moje telo.

„No milujem len teba a milujem ťa viac ako by ťa kedy dokázal Danny." jeho meno pohŕdavo odsekol, „Čo Danny, ako hocikto iný. A nikdy nikomu nedovolím mať ťa. Nie úplne."