Soulmates

15. Myslím na teba.

„Áno?" zodvihla som hovor.

„Čau, strašiak. Nechceš sa zhulákať?"

Pozrela som sa na hodinky. Bolo skoro jedenásť večer. Zasmiala som sa. „Preskočilo ti? Už ležím v posteli."

„Tvoja smola. Mám kvalitku."

„Čím to je, že mám pocit, že ma rád vidíš pod vplyvom?" uškrnula som sa.

Zasmial sa pre zmenu on. „Nie je to len pocit. Pod vplyvom si viac povoľnejšia."

Nedokázala som sa neusmievať pri tejto konverzácii. Domýšľavý ako vždy. „Akoby som za triezva nebola."

„Neviem posúdiť. Zatiaľ si mi za triezva nikdy nedala." A chcel to nebodaj zmeniť?

„Nikdy si sa o to nepokúšal." poznamenala som provokačne.

„To lebo si ma nepúšťaš k telu." Zašomral naoko urazene.

„Ja? Myslím, že som si ťa k telu už pustila. Až príliš. Bol si vo mne pekne hlboko."

„Hmm. Niečo na tom bude. Čo robíš?" Spýtal sa.

„Ležím v posteli. Myslím na teba." zaironizovala som a obaja sme sa začali smiať. Náš humor bol tak prepojený, že sme obaja presne chápali, že všetko čo si povieme v skutočnosti nemyslíme vážne a len provokujeme.

„Určite." po chvíli ticha zamyslene pokračoval. „Neozvala si sa. Po piatku."

„Potrebovala som byť sama." stručne som vysvetlila. Musela som si cez víkend utriediť myšlienky. Premyslieť si ako to bude s Noahom. Či som ochotná ešte naďalej jeho správanie trpieť.

„Ja som vedel, že sa na mňa po tom rande namotáš."

„Čo prosím?!" Rehotala som sa.

„Ja viem. Počas denného svetla som až moc neodolateľný." Zamyslene povedal a určite sa teraz pri tom vyškieral ako slniečko. Namyslenec jeden.

„Hahaha. Presne tým to bude."

„Už si s bratom v pohode?" zase zmenil tému.

Pokrčila som ramenami. Až potom ma napadlo, že ma nemohol vidieť. „Nie. Ešte nebol doma."

„Neboj. To sa spraví. My chlapi zabúdame rýchlo. Uvidíš, že keď príde aj zabudne že ste sa dosekali."

„Nepoznáš môjho brata." Zamyslela som sa nahlas. Medzi nami to bolo práve veľmi zlé.

„To máš pravdu. Podľa Viktórie mám byť rád. Nakopal by mi prdel za to, že si sa do mňa zaľúbila. Určite by ale pochopil, že som v tom nevinne keby mu vysvetlím, že to ty zo mňa nevieš odlepiť ruky. Čo už. Som kvalitné zboží."

Prekvapovalo ma ako často ma dokáže rozosmiať. Ale keby sa skutočne títo dvaja stretli, určite by to nedopadlo dobre. Noah by to nepochopil a určite by mu chcel jednu vylepiť, pretože medzi nami dvoma to bolo omnoho viac zamotanejšie než si Cory myslel. Čo by si o mne pomyslel Cory keby vedel, že spávam so svojim bratom.

Určite, že som pomätená. A potom by ma určite prihlásil na najbližšiu psychiatriu.

„Pohonil si si ego?" pozdvihla som pritom obočie.

„Hmm. Ešte nie. Daj mi chvíľu."

Zívla som a neodpovedala.

Preto pokračoval ďalej: „Fakt si to nerozmyslíš s tým brkom? Za chvíľu by som bol u teba. Môžeme sa túliť v aute. Dnes ti dovolím."

Mykalo mi kútikmi.

„Budeš taký dobrý?" Práve teraz by som sa chcela túliť k niekomu inému. Ale nevyzerá to tak, že by sa ten dotyčný mal v pláne dnes vrátiť domov. A určite by sa so mnou nechcel túliť.

„Jasné, ohava. Len sa prosím namaľuj. Aby som sa ťa v tej tme nezľakol."

„Kto povedal, že idem?" zamračila som sa.

„Ty. Asi pred piatimi minútami, keď si zodvihla tento hovor." vysvetlil stručne s určite obrovským sebavedomým úsmevom na perách.

„Nejako moc si veríš." nedala som sa tak ľahko. I keď som už v mojej mysli pomaly začínala súhlasiť s jeho návrhom.

„Keby len vieš. Za chvíľu som už na tvojej príjazdovej ceste."

„Počkať, čože?!" zazmätkovala som až som sa skoro postavila z postele.

„Správne. Počas toho ako s tebou volám aj šoférujem."

Tak teraz som už vyskočila z postele a pozrela sa von z okna. Hovoril pravdu, videla som blížiace sa svetlá na našej ulici.

„To si zo mňa robíš srandu!" Zamračila som sa.

„Ako som povedal. Mám kvalitné brko a možno potešíš aj moje druhé brko." Vedela som si domyslieť ten jeho šibalský úsmev, ktorý mal určite znovu na tvári.

Zaparkoval pred domom. A mne neostávalo nič iné ako vypnúť hovor a došúchať sa k jeho autu. Ešte, že mama už spala. Som zvedavá, ako by som jej toto vysvetľovala. Že sa chystám takto neskoro von bez jej súhlasu. Niežeby som inak neskoro von nechodila, ale väčšinou bola vtedy v práci, alebo mi to dovolila.

„Čau ohava. Pozerám, že si sa na mňa už pripravila." Zhodnotil Cory moje pyžamo, ktoré pozostávalo zo saténového tielka a tesných kraťasiek, keď som otvorila dvere od spolujazdca.

Potrpela som si na peknom pyžame. Noah ma rád chodil v noci navštevovať. A preto som chcela byť pripravená. No ignorovala som jeho poznámku a len sa naňho žiarivo usmiala. Práve som nasadala, keď sa spoza tmy vynorila mohutná tmavá silueta držiaca cestovnú tašku.

A ja som zmeravela v pohybe. Noah sa konečne vrátil domov a nevenoval mi práve najprívetivejší pohľad. Zabolelo ma v hrudi. Ale možnosť kafrať mi do života stratil vtedy, keď si vybral stráviť víkend u Bianky namiesto so mnou. Akonáhle som zatvorila dvere, Cory naštartoval auto a začali sme opúšťať príjazdovú cestu.

No naše pohľady s Noahom zostali do seba zabodnuté dovtedy, pokým sa mi nestratil z obrazu.