Soulmates

29. Narodeniny.

„Všetko najlepšiéééé." Vykríkli naši kamaráti.

Vyrazili mi dych a Noahovi tiež. Na tvári sa mi zjavil obrovský úsmev. Nečakala som, že po príchode domov nás prekvapia naši kamaráti oslavou. Celý prístrešok na grilovanie na záhrade bol vyzdobený vystrihnutými ozdobami a balónikmi.

Žiarivo som sa pozrela na mamu, ktorá sa usmievala.

„Ty si o tom vedela?" spýtala som sa.

Mama nás oboch oblapila okolo pliec a hrdo vyhlásila: „Jasné, že áno. Kto iný by im nechal otvorené."

Tak už som to celé chápala. Mama nás už od detstva každoročne na narodeniny brala na večeru do drahej reštaurácie v meste. Tento zvyk začala ešte s mojim nevlastným otcom. Dnes sme sa tam zdržali omnoho dlhšie. Pôvodne som si myslela, že je to preto, že Noah mal dnes osemnásť. Aj moje dnešné narodeniny boli menej podstatnejšie. Ale nevadilo mi to. Páčilo sa mi mať dospelého frajera.

Aj Noah sa usmieval. Dovtedy, pokým k nemu nedocupitala Bianka a neprisala sa mu na pery. Nespolupracoval a tváril sa prekvapene, keď sa na mňa pozrel. A mne skysol úsmev na perách. Ešte stále sme nevyriešili celú tú situáciu s Biankou. Nebol na to čas. Od toho piatku ubehli len tri dni.

Okolo krku sa mi ovinula Jackie, ktorá so mnou poskakovala a falošne mi spievala do ucha: „Všetko najlepšie Lexinkáááá."

Hrane som sa usmiala. Snažila som sa pôsobiť šťastne a veselo, no nemohla som si neodpustiť pozorovať Noaha a Bianku, ktorá sa od neho nie a nie odlepiť. Dokonca sa za ten čas pri mne vystriedala aj Nora a potom Vicky, ktoré ma rovnako vyobjímali.

Začali ma ťahať ku chalanom, ktorí celý tento postup zopakovali. Boli sme tu len naša partia a to plne stačilo. Rozhodli sa nepozvať Coryho. Niežeby som ho po tom piatku nechcela vidieť, ale asi si to moje kamarátky mysleli. A urobili dobre, ako by len zareagoval na jeho prítomnosť Noah? Ani Bianka tu nemala, čo robiť. Ale to nemohli vedieť.

„Vy ste skvelí, nemám slov. Vyrazili ste mi dych." Chválila som ich a kochala sa výzdobou. A mama na tom bola rovnako, bližšie ku mne pristúpila a objala ma: „Dobre miláčikovia moji. Ja sa musím chystať na nočnú. Nezdemolujte mi dom a potom nezabudnite po sebe upratať."

„Nebojte, pani Avila." Utvrdila ju Jackie a mama sa pobrala preč.

„Ozaj sa ti to páči?" vyzvedala Jackie. Začínala som naberať tušenie, že to ona bola iniciátor celej tejto oslavy. Žiarivo som sa na ňu usmiala.

****
„Okej otázka na teba Noah. Musíš odpovedať pravdivo, miloval si niekedy niekoho viac ako Bianku?" spýtala sa zákernú otázku Jackie. Hrali sme pravdu a odvahu.

Už dávno sme sa presunuli do obývačky, pretože von nám bola zima.

Všetci zúčastnení začali vydávať napínavé „úúúú". Najmä baby. Toto ich zaujímalo a prečo by nie, každá ho raz chcela.

Aj Bianka spozornela. Bola zvedavá.

Chvíľu bolo ticho. Noah sa mi zapozeral do očí. Jemne sa usmial, ale nikto iný okrem mňa ten úsmev nespozoroval.

„Áno." Priznal. A moje srdce skoro prežilo srdcovú zástavu.

Zadržala som úsmev, ktorý si chcel predrať cestičku na svet. Radšej som sa zahryzla do pery, ale iskričky v mojich očiach sa nedali prehliadnuť. Ani som nevnímala šokovanú Bianku, ktorá práve prechádzala zo zvedavej do totálne vytočenej fázy.

„Koho?!" spýtala sa vytočene. Prekrížila si ruky na hrudi.

Noah jej neodpovedal.

Radšej do seba hodil ďalší pohárik. Asi si uvedomoval, že týmto prehlásením to pokašľal. Alebo mu to bolo jedno? Pretože stále pozoroval len moju reakciu. A všetko vo mne roztápalo. Pretože mi to docvaklo. On fakt plánoval splniť jeho prísahu.