Soulmates

13. Rande, časť 1.

Bola som prekvapená, keď mi od Noaha pípla v škole SMSka, že sa stretneme pred školou, pretože sa so mnou potrebuje porozprávať.

No bola som ešte viac prekvapenejšia, keď som otvorila dvere od jeho izby a uvidela ho ako sa balí.

„Čo tu robíš?" spýtal sa ma naštvane. Priznávam, tón v jeho hlase ma vyvádzal z miery. Pár krát som zamrkala, aby som si navrátila guráž.

„Čo myslíš, že robím?" oplatila som mu nepríjemne. „Chcel si so mnou hovoriť a neukázal si sa. Písal si mi, že sa stretneme pred školou, že sa potrebuješ porozprávať." prekrížila som si ruky na hrudi.

Na chvíľu som od neho odvrátila pohľad a radšej pozorovala bordeľ v jeho izbe.

„Ježiš. Ja som úplne zabudol." chytil sa za hlavu a posadil sa na posteľ.

„Prečo sa balíš? Ideš nie-" nestihla som dopovedať, pretože ma prerušil.

„Môžeš sa stíšiť?"

Jediné na čo som sa zmohla bolo, prázdne sa naňho pozerať. Plánoval ma nadobro opustiť? Nedokázala som si predstaviť čo by sa stalo, keby mi zmizol zo života.

„Chceš niekam odísť?" opýtala som sa neveriaco. Nervózne si prehrabol vlasy a ukázal na dvere.

„Zavri dvere a poď sem." poslúchla som a prisadla si k nemu na posteľ.

„Mama mi to nedovolila, ale idem na víkend do Bianky." chcel pokračovať, ale to som sa už postavila a namosúrene kráčala k dverám.

Zase ona!

„Lexi. Stoj!" zastavila som sa, ale neotočila. Do očí sa mi hrnuli slzy, ktoré som nechcela, aby videl. Nezaslúžil si vidieť ich.

„Že jej to nepovieš? Má poobedné. Že ma budeš kryť?"

Jasné, zase ho mám kryť. A prečo? Aby mohol byť s ňou? Potlačila som vzlyk.

Neodpovedala som mu. Proste som len tak odišla z jeho izby.

Pleskla som so sebou na svoju posteľ. Nahrnuli sa mi slzy do očí. To som až taká hrozná? To mu skutočne nedokážem stačiť? A prečo vôbec? Lebo nie som verná? Veď ani on nie je. Asi sa vážne potrebujem zmeniť, asi vážne nestojím za to. Chce ma poslušnú? Tak nech mi to kurva povie! Splnila by som mu všetko, čo by som mu uvidela na očiach. Čo si to vôbec neuvedomuje?!

Čo povie, to spravím. Ale nech mi to povie!

****

Vedela som, že za ňou už odišiel. Od môjho zrútenia ubehla polhodina a k vedomiu ma konečne prebral až zvuk prichádzajúcej správy na mobile. Akoby som toho už teraz nemala veľa. Nemala som chuť s niekým komunikovať.

No predsa len som posunula ruku a uchytila mobil.

Ten najlepší sex: Čo robíš, neznáma?

Prekrútila som očami. Práve teraz som mala deň, kedy by som najradšej od všetkého ušla.

Znovu odpísal.

Ten najlepší sex: Nechceš si okoreniť život? Mám niečo pre teba 😉

Zamračila som sa. Nahnevane som naklikala správu. Snáď mi dá pokoj. Chlapov vždy odradí, keď žena nie je v pohode. Nemajú chuť odpisovať a riešiť jej sračky.

Slečna z klubu: Nemám dnes náladu.

Ten najlepší sex: Čo sa stalo?

Klamala by som ak by som tvrdila, že chlapec neprekvapil. Nečakala som, že by som ho zaujímala. Myslela som, že mu ide len o sex so mnou. O nič viac ani menej. Žeby sa naozaj o mňa zaujímal? To by bol prvý z týchto klubových jedincov.

Slečna z klubu: Pohádala som sa s bratom.

Nemusel vedieť detaily a ani som neklamala. Táto jedna veta bola predsa len veľmi výstižná.

Ten najlepší sex: Chceš rozveseliť?

Slečna z klubu: Nemám náladu na drogy a sex.

Ten najlepší sex poslal nahnevaného smajlíka.

Ten najlepší sex píše.

Ten najlepší sex: Prečo vždy myslíš na to najhoršie a najlepšie zároveň?

Slečna z klubu seen.

Ten najlepší sex: Obleč sa. Za 10 minút som u teba. Niekam ťa vezmem.

Chvíľku som premýšľala odkiaľ vie moju adresu a potom ma to napadlo. Veď som s ním od nášho úletu v klube bola už raz von. Vtedy ma predsa zoznámil s jeho kamarátmi Philipom a Stevom a potom ma odviezli domov.

Slečna z klubu: Nikam sa mi nechce.

No už neodpísal. Prestal byť online.

Vážne som nečakala, že hneď ako prešlo desať minút, tak započujem zvonček od vchodových dverí. Prehodila som si cez svoje presvitajúce tielko Noahovu čiernu mikinu, ktorá sa povaľovala na mojej posteli a išla otvoriť.

„Ech ty teda vyzeráš. Sexi oblečenie došlo?" privítal ma namiesto pozdravu. Pretočila som nad ním oči a prekrížila si ruky na hrudi.

„Povedala som, že nikam nejdem, lebo nemám náladu." mračila som sa, zatiaľ čo on sa na mňa škeril.

„Ja nemám náladu na tie tvoje kecy. Poď ohava, lebo ma prejde chuť urobiť pre teba dobrý skutok." prevrátil nado mnou očami pre zmenu on.

A asi som vážne divná, ale vyčarilo mi to úsmev na tvári. Vedela som, že nie som ohava ani ako nenamaľovaná. A jeho spôsob konverzácie so mnou, sa mi páčil. Áno, určite som bola divná. Bavilo ma, keď si zo mňa chalan robil srandu.

„No vidíš, že mi to ide. Tak tu neokúňaj a nasadaj nech konečne vyrazíme." ukázal na svoje auto zaparkované na ceste.