Soulmates

32. Len ťa provokuje!

„Tak tu bývam." Ukázala som na náš dom a zvesela sa usmiala: „Ďakujem za odprevadenie domov, fešák."

Noah nechápavo podvihol obočie a rovnako nechápavo sa usmial. „Čo to? Veď bývame v rovnakom dome."

„A ja som ťa chcela pozvať dnu." Zamumlala som mierne smutne. No hravý úsmev mi stále pohrával na perách.

„Tak ty si ma chcela pozvať dnu? Po jednom rande?" Pridal sa ku mne.

„Čo ti poviem. Urobil si na mňa dojem." Podvihla som jedno obočie.

„Nevedel som, že ti stačí tak málo." Uškrnul sa zvesela, pričom som ho buchla do ramena. Robil si zo mňa srandu, ale nech si nezvyká. Toto sa frajerke nehovorí.

No roztápala som sa z toho jeho úsmevu. Podlamovali sa mi kolená a srdce mi zvesela podskakovalo.

„A čo bude, keď pôjdem dnu?" Opýtal sa po chvíli. Stále pokračoval v jeho role.

„Neviem sa rozhodnúť." Priznala som provokačne a tvárila sa, že premýšľam: „Medzi maznaním sa alebo agresívnym sexom. Predsa len, prvé rande."

Videla som tie iskričky v Noahovom pohľade.

„Máš pravdu." Priznal.

„To mám. A v čom?" Nemohla som si odpustiť nepovedať to, ale chcela som vedieť v čom mám pravdu.

Vyceril zuby. „Si otravná, vieš o tom?"

„Aj tak ma ľúbiš."

„To ťa nerobí menej otravnou."

Zasmiala som sa a potom som sa naňho znovu žiarivo usmiala. V poslednej dobe som sa stále len usmievala. A on tiež.

„Tiež sa neviem rozhodnúť, čo skôr. Môžeme oboje." Vysvetlil so šibalským úsmevom na perách.

Naklonila som sa a prisala sa mu na pery. Bozk mi hneď opätoval. Mama bola v práci. Bola tma, nemal nás kto vidieť. A po dnešnom rande som ho nevedela prestať bozkávať. Celý čas sa ku mne znovu na verejnosti choval ako ku svojej frajerke. Bez žiadneho tajenia sa, lebo sme boli ďaleko od všetkých čo nás poznajú.

„Vohoho." Ozvalo sa zdesene za nami.

Zamrzla som.

A ťažko by som opisovala, ako na tom bolo moje srdce, ktoré práve zažívalo srdcovú zástavu.

„Tak toto je príliš zvrátene. Dokonca aj na teba, Lexi." Zamumlal šokovaný Cory, ktorý vstrebával scénu, ktorú práve videl.

Odtiahli sme sa od seba a otočila sa na Coryho, ktorý sedel po tme na predných schodoch nášho domu. Pôvodne ho vôbec nebolo vidno.

„Čo tu chceš?" Odsekol Noah. Pôsobil arogantne, no vedela som, že v skutočnosti mal strach. Veď o nás doteraz nikto nevedel. Práve išlo o náš život. Všetko sa v ňom mohlo dojebať. Ak sa už nedojebalo.

Cory mal obe obočia pozdvihnuté.

„Pokecať s Lexi." Zamumlal stále mierne šokovane. „No nečakal som, že namiesto toho uvidím incest na vlastné oči."

„Sme nevlastní súrodenci. Nemáme rovnakú krv." Obránila som nás a prekrížila si ruky na hrudi.

„Nemá ťa to, čo zaujímať." Odsekol autoritatívne Noah. Na to, že bol o rok mladší od Coryho, vôbec tak nepôsobil.

„Čakal som hocikoho, ale nie že jebeš vlastného brata. Oprava nevlastného brata." Uškrnul sa Cory.

„Áno jebem." Povedala som hrdo a chytila som Noaha za ruku. Chvíľu nespolupracoval, ale opätoval mi stisk. Cory pozoroval naše prepletené prsty, ale nevedela som identifikovať, čo si práve myslel.

Pozrel sa priamo na Noaha.

„Asi by si mi mal poďakovať. Utešoval som ti frajerku, keď si ju poslal k vode." Provokoval.

„Akoby ti to vadilo." Zamumlal podráždene Noah.

„Pravda. Nevadilo." Provokoval Cory ďalej.

Cítila som ako sa Noah napol. Silnejšie mi stisol ruku. Po tom všetkom bol pripravený zakročiť proti Corymu. Násilne. Už dávno mu chcel rozbiť hubu za to, že sa pri mne len motal a že sa pred ním pretvaroval na niekoho iného. Jediné čo ho udržalo na mieste bola predstava, že od Coryho závisí zvyšok nášho života. No ak bude dlhšie provokovať, neudrží ho ani to. Musela som to ukončiť, lebo inak to nedopadne dobre. Noah sa vedel biť. Chodil sedem rokov na thajský box. A Cory nepôsobil, že by sa mu vedel čo i len z časti rovnať. I keď posiloval. Noah by bol vyhral.

„Čo tu vlastne chceš, Cory?" Zamračila som sa.

„Vlastne už nič. Vstrebávam len, že ten tvoj jebač je vlastne tvoj brat. Zrazu mi to všetko dáva viac zmysel. Je to trošku vtipné." Mierne sa zasmial.

„Tak už si ho spoznal. Už môžeš ísť." Radšej som sa ho snažila vyhnať. Mala som Noaha, na ňom mi záležalo viac. A hlavne som sa chcela vyhnúť bitke, ku ktorej stále viac pravdepodobne schyľovalo. Z Noahovej iniciatívy a Coryho provokácie. Po nej by už určite Cory nebol ochotný držať kvôli nám ústa zatvorené.

Vyzeral, že premýšľa. „Pôjdem, ale gratulujem, Lexi. Vieš si vybrať ozaj správnych chlapov." Ironicky poznamenal.

A teraz už Noahovi rupli nervy. Nenechal nikoho do seba navážať a počúvať, že nie je pre mňa dostatočne dobrý. Aj keď mal ten človek pravdu. Autoritatívne vykročil vpred, ale zatiahla som ho naspäť. Noahov pohyb vykoľajil aj Coryho, ktorý dal ruky do obranného gesta. Nestála som mu o to, aby sa kvôli mne pobil. Aj tak pochopil koho by som si vybrala. Pochopil už veľmi dávno, kto to vždy bude. Dnes si to spojil aj s tvárou a menom. 

„Už idem." Povedal. Obišiel nás, ale po chvíli sa na nás znovu otočil. „Neboj sa, nepoviem o tom Vicky, keď to doteraz nevedela. Snáď si si, ale vybrala dobre. Aj keď náruč na utešovanie máš stále otvorenú." Zamumlal s úškrnom na tvári a otočil sa. Nemohol len tak pokojne odísť bez tejto poznámky. Nemal to v povahe.

Noah sa celý napol. „Kokot!" Pustil moju ruku a začal si to kráčať priamo ku Corymu. Znovu som musela zakročiť. Skočila som pred neho a držala ho za hruď, aby som ho zastavila.

„Prestaň, prosím! Len ťa provokuje!"

No ten ma úplne ignoroval. Trvalo, pokým sa trochu upokojil, no stále prerývane dýchal. To to už sme stáli na príjazdovej ceste. Nebola som v porovnaní s Noahom siláčka. Pretlačil ma a veľmi ľahko. Aspoň Cory bol už v bezpečnej vzdialenosti, pretože som Noaha spomalila.

„Chcel ťa len vyprovokovať. Na jeho mieste by si to urobil asi tiež!" Snažila som sa ho upokojiť.

„To nič nemení na tom, že to prehnal a že by si nezaslúžil rozbiť hubu!" Odsekol naštvane a pozeral sa za mňa.

Pretočila som nad tým oči. To by si si sem tam zaslúžil aj ty a aj tak ťa nebijem.

„Ja viem, zlato. Čo keby si sa vykašľal na celé toto s Corym a radšej prijal moje pozvanie dnu." Snažila som sa ho prinútiť myslieť na iné myšlienky.

No v skutočnosti som sa tiež bála. Prvýkrát niekto zistil, čo je medzi mnou a Noahom. Predsa len sme to nedržali v tajnosti celý život len tak. Ale mala som pocit, že Corymu môžem veriť. Verila som, že ma má svojim spôsobom rád a určite by mi nechcel ublížiť.

Noah sa ešte chvíľu mračil do tmy a potom sa už viditeľne upokojil. Chytila som ho znovu za ruku a začala ho ťahať cestou domov.

„Tak poď, fešák. Noc je ešte dlhá." pokúšala som sa to povedať, čo najviac provokačne. No pravda bola taká, že som potrebovala odreagovať aj seba.