Soulmates

16. Tiež dobre fajčíš.

„Poznáš nejaké super miesto, kde by sme si mohli zapáliť?" opýtal sa ma, no nespúšťal pohľad z cesty.

Nemusela som dlho premýšľať, aby ma napadlo práve naše super secret miesto s Noahom. Opustené staré ihrisko. Chvíľu som premýšľala, či týmto činom niečo nepokazím, ale potom ma napadlo, že Noah určite tiež porušil s Biankou niektoré naše dávne sľuby. Napríklad, že s ňou začal chodiť.

„Zaboč sem doprava." ukázala som prstom na cestu vedľa.

„Okej, snáď ma nejdeš predať na orgány." zavtipkoval s úsmevom na perách.

„Určite. Už na teba čaká celý operačný sál."

Zabočil doprava. Svetlá z ulice pomaly utíchali. Obklopila nás tma, pokým sme neuvideli staré šatne a výhľad na opustené ihrisko.

„Už sme tu?" Spýtal sa a ja som prikývla.

Zaparkoval a vypol motor. Otvoril dvere a vyšiel von. Usadil sa na kapote svojho auta. Nasledovala som ho. Trošku som však podcenila teplotu vonku. Vyjsť z domu len v pyžame nebol práve najlepší nápad. Mohla som si aspoň na seba prehodiť mikinu.

Prekrížila som si od zimy ruky na hrudi a usadila sa pri Corym. Bolo zvláštne byť tu s niekým iným ako Noahom. Bolo to naše miesto a ja som voči nemu mala rešpekt. Odohral sa tu náš prvý bozk. Piknik v noci pod hviezdami. Naše prvé uzmierenie po našej najväčšej životnej hádke. Naše úteky z domu, aby sme mohli byť preč od hádok našich rodičov. Naše miesto na útek pred realitou.

Cory zapálil joint, ktorý vytiahol z mikiny a poriadne si potiahol.

„Je tu riadne ticho. Čudujem sa, že som tu nikdy nebol."

Prikývla som.

Striaslo ma. Nevedela som však či od zimy, alebo z toho, že som ho tu nemala brať. Cítila som sa, akoby som niečo porušila. Pretože ten pohľad pred chvíľou, ešte stále som sa z neho nespamätala. Nebol v ňom len hnev, videla som aj tú bolesť v jeho očiach. Rovnakú, ako keď ho pozorujem ja, keď je s Biankou. Lenže ja som túto vojnu medzi nami dvoma nezačala. To on. Preto bolo na ňom, aby ju aj ukončil. On sa mal ospravedlniť.

Cory mi podal joint a vyzliekol si mikinu.

Nikdy by som naňho nepovedala, že je slušňák. Hneď v prvý deň som ho zaškatuľkovala ako týpka na zábavu a sex. No v poslednej dobe sa o mňa moc staral. Pomohol mi v piatok, keď som mala depresiu. Dnes ma vytiahol von. Určite to nebolo tým, že nemal s kým húliť. Mal predsa Philipa. Zaujímal sa o mňa. Skutočne sa o mňa zaujímal.

Podal mi mikinu.

„Ďakujem." zamumlala som potichu.

Pokrčil plecami a zobral mi z ruky joint. Navliekla som si na seba jeho mikinu. Cítila som sa zvláštne. Keď som si ju navliekla, znovu mi podal joint a ja som si konečne poriadne potiahla. Zadržala som dym v hrdle. Mal pravdu. Bola to kvalitná tráva. Lepšia než tá od Noahovho dílera.

„Kto ťa tak skazil preboha?" uchechtol sa.

Vydýchla som dlho zadržovaný dym a zamračila sa. „Prečo ma niekto musel skaziť?"

Možno som len bola skazená.

„Nikdy som nestretol babu ako teba. Čo by bola závislá na sexe a drogách ako ja. Keby som ťa nejebal, fakt by som možno aj uveril, že máš penis."

Zodvihla som jeden kútik úst do pokriveného úsmevu a znovu potiahla z jointu.

„Čiže so mnou tváriš čas len preto, že ťa udivujem?" vypustila som dym z pľúc.

Uškrnul sa. „Taktiež dobre fajčíš."

Zasmiala som sa. Jednu ruku si zastrčil za hlavu a s výhľadom na hviezdy si potiahol.

Vyzeral dobre. Vysoký, plavé vlasy a hnedé oči. Zo svalnatých rúk a celkovo vyšportovaného tela sa dalo skonštatovať, že určite okrem húlenia aj veľa posiloval. Väčšine dievčat sa musel páčiť. Neviem prečo som si v prvý deň myslela, že vyzerá len obstojne. Asi predsa len po Noahovi mám trošku iné predstavy o tom kto je v mojich očiach pekný. Noahovi sa proste vzhľadovo nedokázal rovnať a určite by to skonštatovali rovnako aj ostatné ženy.

„Zahráme sa na pravdu, dobre?" presunul pohľad na mňa.

Postrehol ako ho pozorujem. Mne to však nevadilo, nebola som žiadna hanblivka, ktorá by kvôli tomu od neho odvrátila zrak. Naďalej som ho pozorovala.

Uškrnula som sa. „Na pravdu? Na to si zabudol jednu dôležitú položku. Nemáme fľašku."

„Preto sa zahráme len na pravdu."

„No okej." Stále s úškrnom na tvári som súhlasila a akurát, keď mal vydýchnuť dym som sa mu prisala na pery a celý dym vdýchla do seba.

No tým to nekončilo. Naše pery sa neprestávali bozkávať. Zaryla som mu prsty do vlasov a pridala do bozkov jazyk. Nebolo to bozkávanie vystrihnuté ako z románu. Bolo to obyčajné bozkávanie dvoch ľudí, ktorí spolu trávia čas len z dôvodu, že spolu príležitostne jebú. Žiadna láska. Žiadne motýliky v bruchu. Jediný účinok ktorý som pociťovala bolo vlhko v mojom rozkroku. Odtiahla som sa a zobrala mu špek z ruky.

„Bola si niekedy zaľúbená?" opýtal sa ma.

Nechápavo som sa zasmiala. „Jasné, že som bola zamilovaná. A ty?"

Pokrčil ramenami. „Pravdepodobne áno. Aspoň myslím."

„S koľkými chalanmi naraz spávaš?" Skoro mi zabehlo, keď som poťahovala.

„Nemyslíš, že je to trošku súkromná otázka?" podvihla som obočie.

„Ak ti to pomôže, môžem najprv odpovedať ja. Príležitostne spávam ešte s jednou mojou kamoškou."

Zasmiala som sa, pretože ma niečo napadlo. „Len mi nepovedz, že to bola tá baba z tej reštiky, kde si ma vzal."

Uškrnul sa. „A čo ak áno?"

„Tak tá mi určite napľula do jedla."

Zasmial sa tak trošku záhadne. Takže to bola ona.

„Tak teraz ty, s koľkými chalanmi okrem mňa spávaš?" znovu sa ma spýtal.

„Práve teraz so žiadnym, ale mám ešte niečo otvorené medzi dvoma."

Pozdvihol jedno obočie. Nepôsobil však, že by žiarlil alebo, že by ma odsudzoval. Skôr si ma pobavene prezeral. Som zvedavá, čo by si o mne pomyslel keby mu poviem, že jedných z nich je môj brat. Že som pravdepodobne narušená? To, že mi slovo morálka vôbec nič nehovorí?

Teraz ma za moju divnosť obdivuje, páči sa mu, ale keby poznal moje pravé ja.