Soulmates

6. Nie sme plnoletí...

„Obleč sa." oznámil mi Noah vo dverách od mojej izby.

Zamračila som sa. „Veď som." pozdvihla som nechápavo jedno obočie. Neviem čo mu vadilo na mojich teplákoch a sivej mikine.

Hodil na mňa znudený pohľad.

„Myslím ako von." vzápätí sa žiarivo usmial a ja som sa skoro rozpustila. Táto jeho dobrá nálada tu už dlho nebola. Prečo by aj bola, keď sme sa posledné týždne spolu ani nerozprávali, že ty hlavička?

„Beriem ťa na výlet." Vysvetlil.

„Čože?" Zamračila som sa. Nebola som si istá, čo si zo mňa nerobí srandu.

„Ideme na rande. Makaj, lebo to nestihneš, za hodinu nám ide vlak." stále mu na tvári pohrával ten žiarivý úsmev.

„To myslíš vážne?" stále som naňho nechápavo hľadela.

On len s prestieranou únavou pozrel na hodinky na svojej ruke a zamumlal. „56 minút."

Hneď som vstala z postele a začala sa chystať. Pôsobila som komicky ako rýchlo som zdrapila svoje maľovátka a začala na seba kydať podkladovú bázu a následne make up.

Nevedela som ako z tejto mátohy za tak krátku dobu urobím človeka. Ako som Noaha už poznala zarátal do tých 56 minút aj cestu na vlak, ktorý bol od nás pätnásť minúť chôdze. Takže som mala len 41 minút na prípravu.

No nehnevala som sa. Bola som rada, že sa ma rozhodol konečne niekam vziať. Niekam kde sme mohli predstierať, že sme normálny pár.

****
Po prestupe v druhom meste sme sa usadili na naše miesta do voľného kupéčka a Noah si ma hneď pritiahol do objatia.

Nechala som sa vtiahnuť a vychutnávala som si ten pocit. Nebola šanca, aby sme niekoho stretli zo svojich známych, tým pádom nebol dôvod tajiť sa.

Prstami som mu prechádzala vo vlasoch rovnakej farby ako tej mojej a vychutnávala si ten nežný pohľad, ktorý mi venoval. Všetky problémy boli zrazu preč.

Obsypával mi nežnými bozkami pokožku vlasov a druhou rukou, ktorá ma nedržala za pás ma držal za stehno. Uvoľnil sa aj on. Práve teraz sme sa mohli správať ako pár. Preto nám ani nevadilo, keď sa dvere od kupéčka otvorili a dnu vstúpila neznáma postaršia pani.

Usadila sa oproti nám a milo sa na nás usmiala. Úsmev som jej oplatila a ďalej objímala Noaha. Nemali sme v pláne pred ňou žiadne bozkávačky a úchylačiny.

Vytiahla som z malej kabelky mobil so slúchadlami, jedno slúchadlo podala Noahovi a druhé som si zastrčila do svojho ucha. Obaja sme si užívali objatie toho druhého a počúvali pesničky, ktoré nám spríjemňovali cestu.

„Ste naozaj krásny pár." povedala nám postaršia pani, keď svoj pohľad upriamila na nás od časopisu, ktorý doteraz čítala.

Cítila som ako sa Noah usmial a jemne si ma pritiahol viac k sebe.

„Ďakujeme." venovala som jej žiarivý úsmev, ktorý mi oplácala.

„Je vidno, že sa milujete." pokračovala ďalej. Mala pravdu, milovali sme sa.

„To áno." povedal Noah, čím ma úplne prekvapil. Väčšinou nebol ten typ človeka, ktorý by sa zhováral s neznámymi ľuďmi.

****
Neuvedomujete si aký je to úžasný pocit držať svoju lásku za ruku po ulici, keď kráčate medzi preplnenými uličkami po meste.

Presne tak som sa teraz cítila, úžasne. Zrazu sa mi aj lepšie dýchal kyslík. Nútilo ma to usmievať sa. Oči mi žiarili a konečne som mohla každú babu, čo sa na Noaha dlhšie zadívala spražiť hnusným pohľadom. Boli sme od nášho mesta vzdialený štyri a pol hodiny cesty.

Ťahal ma uličkami do, pre nás známej, kaviarne. V ktorej sme boli naposledy pred skoro už dvoma mesiacmi.

Usadili sme sa na našom obľúbenom stole, vedľa preskleného okna s výhľadom na rušnú ulicu. Zadívala som sa na chodiacich chodcov a ani som nepostrehla, že sa pri nás objavila čašníčka. Mohla mať tak dvadsať, ale určite bola staršia než my.

Noah sa ujal slova a objednal nám to čo vždy. Mne kávu, sebe proteínový kokteil a dva zákusky dennej ponuky. Hneď ako čašníčka odišla s našou objednávkou, pritiahol si ma do objatia a voľnou rukou ma hladil po dlani.

„Nad čím premýšľaš?" spýtal sa, no veľmi dobre vedel nad čím premýšľam.

„Nad tým, aké by bolo super žiť tu." usmiala som sa pri myšlienke na nás dvoch žijúcich v našom obľúbenom meste bez žiadnych ľudí, ktorí by vedeli, že sme nevlastní súrodenci.

Venoval mi bozk do vlasov.

„A prečo to nezrealizovať?" Spýtal sa s veselým úsmevom na tvári.

Zadívala som sa mu do očí. Skúmala som ho. On to myslel vážne.

Smutne som sa usmiala. „Nie sme plnoletí."

„Tak potom. Po strednej sa tu odsťahujeme, prenajmeme si byt a začneme od začiatku. Nikto nebude vedieť ako je to medzi nami v skutočnosti." vysvetlil svoj plán.

A čím dlhšie som nad jeho plánom premýšľala, stále viac a viac ma tá predstava lákala.

„Budem ťa môcť volať láska na verejnosti, držať ťa za ruku. Nazývať ťa mojim priateľom... Lenže čo naša rodina?" myslela som hlavne na mamu. Neviem, či by zvládla byť sama. Už teraz je na tom zle, že má len nás dvoch a okrem Noahovej babky žiadnu inú rodinu nemá, pretože Noahov otec umrel pred piatimi rokmi.

„Mamu budeme chodiť navštevovať. A je úplne normálne, že súrodenci bývajú spolu aj po odsťahovaní sa z domu. Nebude ťažké jej to vysvetliť, aj keby prišla ona na návštevu k nám."

Prikývla som a žiarivo sa usmiala. Ešte dva roky. A tento plán zrealizujeme.

„A budeme mať štyri deti." povedal len tak z ničoho nič, až som sa začala smiať. Tá predstava, že by Noah niekoho vychovával. Keď on sám nebol práve dobrý vzor.

„To ťa napadlo ako, prosím ťa?"

Pokrčil plecami. „Bola by si dobrá mama." zamyslel sa nahlas.

Prikývla som. Viem s mojim životným štýlom tak nepôsobím, no vždy som chcela mať niekedy deti. S deťmi mi to išlo.

„Ale prečo štyri? Nestačí jedno?" s úsmevom na perách som sa ho spýtala.

Pokrútil záporne hlavou. „Som ochotný urobiť kompromis na dve. Ale jedno nie."

Zasmiala som sa a on so mnou.

„Pre teba by som urobil všetko. Aby si bola šťastná."

Srdce mi skoro vyletelo z kože. Počuť tieto slová od neho mi spôsobovali zimomriavky po celom tele. Dokázala by som ich počúvať každý deň, po zvyšok svojho života.

„Budem ťa nosiť na rukách a ktokoľvek sa na teba len pozrie, dostane odo mňa hneď po papuli. Nech všetci vedia, že si moja."

Usmiala som sa a vtisla mu nežný bozk na líce.

„Som kurva nasraný, že nemôžeme byť spolu už teraz. Som z toho chorý, že nikto nechápe čo prežívam. Chýbaš mi celý deň, keď s tebou nie som, keď sa ťa nemôžem dotknúť tak, ako by som chcel. A nie je to kvôli tomu, že si ako moja sestra. Chýbaš mi, lebo si moja spriaznená duša. Si to najlepšie čo mám." cítila som to zúfalstvo z jeho hlasu, keď tieto vety rozprával.

Niečo pri mojom srdci ma zabolelo. Veľmi dobre som chápala, čo mi teraz rozprával. Cítila som to úplne rovnako.

„Nedokážem ťa kurva dostať zo svojej hlavy. " pokračoval, „A preto si aj to najhoršie, čo ma stretlo."

„Niečo mi hovor. Všetko čo chcem je ja a ty ležiac v objatí s mojou hlavou opretou o tvoju hruď a s prepletenými nohami. Zatiaľ čo všetko okolo nás prestane existovať.. Si môj a chcela by som to vykričať do celého sveta."

„Som tvoj, Lexi. Len tvoj, už od narodenia." zašepkal mi do vlasov.