Soulmates

23. Zlomené srdce.

Ten najlepší sex: Prídem?

Cítila som sa hrozne a nedokázala som zadržiavať plač, ktorý sa stále predieral na povrch. Noah sa ku mne správal ako ku sestre. Už ma neignoruje, no už ho ani nezaujímam. Dokonca sedí pri mne v lavici, ale nerozpráva sa so mnou.

Posunul sa ďalej.

Potrebovala som spoločnosť. Nechcela som byť sama. Bolo mi strašne a cítila som sa prázdno.

Zlomene.

Akoby som už nikdy nemohla byť šťastná. Potrebovala som, aby niekto zaplnil tú dieru v mojom srdci, aby to niekto vyriešil za mňa. Potrebovala som to, lebo som bola troska.

Smutne som sa zasmiala. Ako si ma mohol vážiť Noah, keď som si nevážila ani ja sama seba?

Odpísala som mu.

Dievča z klubu: Môžeš, ale dnes nezvládnem iné než túlenie

Ten najlepší sex: Och. Neusmeje sa trochu šťastia na toho môjho? Chýbaš mu.

Usmiala som sa. Na chvíľu. Pokým mi znovu známa bolesť nezaplnila srdce a spolu s ňou neprišli aj slzy, ktoré sa znovu tisli von.

Vážne som chcela, aby ma takto videl? Áno chcela. Nech ma opustí aj on.

Dievča z klubu seen.

Ten najlepší sex: No ok. Uspokojím sa aj z obchytkávaním.

****
„Môžem sa ťa niečo spýtať?" poznamenal nevinne. Práve teraz sme v objatí ležali v mojej posteli. Ja so zlomeným srdcom. Nepomohol naň ani Cory. Cítila som sa rovnako hrozne. Len ma jeho prítomnosť nútila predstierať, že som viac v poriadku. Snažila som sa usmievať. No bolesť v mojom pohľade som nedokázala zakryť. Slzy si stále hľadali cestu von. A vedela som, že si to Cory všimol. Snažil sa nájsť správnu chvíľu ako sa ma na to spýtať.

Prikývla som.

„Máš ešte niekoho okrem mňa?"

Znovu ma bodlo v hrudi. Už som nemala nikoho. Láska môjho života ma zlomila. Preto som tu teraz ležala ako kôpka nešťastia. S kruhmi pod očami. Bolesťou v očiach a mastnými vlasmi. Čudovala som sa, že tu so mnou takto dlho ostal. Myslela som si, že hneď ako ma uvidí, odíde. No potrebovala som ho tu. Potrebovala som, aby konečne tá bolesť zmizla. Chcela som si ju vyrvať z hrude. Zabudnúť.

„Toto si sa ma už raz pýtal."

„Ja viem. Chcem vedieť, či sa niečo zmenilo." Musel na mne vidieť, že mi niekto ublížil. Nebol hlúpy. A on tu bol pre mňa. Hladil ma po vlasoch. Aj keď nemusel. Túlil sa ku mne a rozprával mi. Rozprával mi jeho vtipné historky, len aby ma rozveselil. Kvôli nemu som sa musela dať dokopy.

Záležalo mu na mne. Pri ňom som sa mohla spamätať.

„A u teba?" Nechcela som mu odpovedať. Dúfala som, že mi neodpovie a nebudem musieť ani ja. Vedela som, že mal nejakú. Možno ešte stále má. A popravde bolo by mi jedno, ak by tam nejaká bola. Nepotrebovala som, aby bol len a len môj.

„Keď mám teba, nikoho nepotrebujem. Nie je to už sranda."

Usmiala som sa. Nebol to úplne veselý úsmev, no bol to pokrok. Práve teraz ma nenapadlo, že mi mohol len zaklamať, aby mi zlepšil náladu.

Pozoroval ma a mračil sa. Vedela som, že teraz čaká na moju odpoveď. Chcel vedieť dôvod môjho nešťastia.

„Už nikoho nemám." Na jeho tvári sa mihlo niečo ako úľava. Jemne podvihol kútiky.

„Čo ten týpek?" bol zvedavý. A ani sa mu nečudujem, stačilo sa na mňa pozrieť. Vicky mu to vtedy na tej oslave pekne vysvetlila. Keď mi ublížil, bola som na dne. Presne ako teraz. Dala mu dôvod premýšľať a jednoznačne správny dôvod.

„Skončili sme to spolu." Znovu ma bodla známa bolesť v hrudi. Zamrkala som, aby som zahnala slzy. A zadržala vzlyk, ktorý sa objavil zakaždým, keď som si na náš rozchod spomenula.

„Je to čerstvé?"

Veľa otázok. A ja som mu nevedela podať odpoveď bez toho, aby som sa nerozplakala. Už teraz som to ledva držala v sebe. Musel pochopiť, že áno.

Silnejšie si ma pritúlil k sebe. „Chcela by si ho ešte?"

Klamala by som, ak by som povedala nie. Stále som ho milovala. Keby tu prišiel a povedal mi, že ma chce naspäť, hneď by som mu skočila okolo krku. Taká sprostá som bola. Aj keď mi puklo srdce, aj keď mi ublížil ako sa len dalo. Stále by som si vybrala jeho.

Možno som s ním nemohla byť, ale to mi nezabránilo, aby som si to nepriala.

„Nie. Ublížil mi už dosť." povedala som po chvíli premýšľania. Klamala som. Hlas sa mi triasol, no snažila som sa to povedať čo najpresvedčivejšie. Dúfala som, že mi to uveril.

No neuveril mi to. Ako by mohol? Veď ma teraz videl. Nechcela som v tomto vypočúvaní už však pokračovať. Preto som sa zamrvila a začala pravidelne dýchať. Mala som v pláne predstierať radšej, že spím. Aj keď som vedela, že znovu celú noc prebdiem. Moje zlomené srdce mi nedovoľovalo len tak zatvoriť oči a zaspať.

Po chvíli mi venoval pusu do vlasov a nežne vyslovil moje meno: „Lexi?"

No neodpovedala som mu. Možno som však nebola úplne presvedčivá s mojim predstieraným spánkom. Jemne si ma pritisol bližšie na jeho hruď a zašepkal si skôr pre seba, no aj tak som ho počula. „Možno ho ešte ľúbiš, ale presvedčím ťa, aby si naňho už nadobro zabudla."